ZIRS vydalo ďalšie dve monumentálne historické publikácie
Československý svet v Karpatoch pokračuje tretím zväzkom.
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) sa v rámci svojej činnosti dlhodobo zaoberá rusínskou históriou. Na svojom konte má už niekoľko filmov a publikácií, ktoré dokumentujú politické, kultúrne, umelecké a náboženské aspekty rôznych historických období národa žijúceho v Karpatoch.
Koncom roka 2023 ZIRS vydalo ďalšie dve monumentálne historické publikácie, ktoré sú cenným prínosom do oblasti rusínskej historiografie, pričom jednu z nich možno zaradiť k popularizačnej literatúre a druhú k vedeckým publikáciám.
Pokračovanie Československého sveta v Karpatoch
V roku 2018 ZIRS vydalo pri príležitosti 100. výročia vzniku prvej Československej republiky publikáciu s názvom Československý svet v Karpatoch, ktorej autorom je Vladimír Kuštek.
Obsahovo bohatá publikácia mala za cieľ prostredníctvom obrazového materiálu, historických fotografií a iných artefaktov pripomenúť obdobie rozvoja Podkarpatskej Rusi v rokoch 1919 – 1939, keď bola súčasťou Československej republiky.
Neskôr vyšlo pokračovanie tejto publikácie pod názvom Československý svet v Karpatoch 2. Druhý zväzok bol venovaný dejinám každodenného života na Podkarpatskej Rusi.
V minulom roku ZIRS vydalo ďalší zväzok pod názvom Československý svet v Karpatoch 3. Kniha, podobne ako predchádzajúce zväzky, má texty v češtine, slovenčine a rusínčine, doplnené opäť o veľké množstvo cenných historických fotografií, ktoré dokazujú, že Vladimír Kuštek seriózne a dôkladne pátral v archívoch.
Československé obdobie zanechalo stopu
V treťom zväzku nájdeme také kapitoly ako Vojenský život v časoch prvej Československej republiky v Užhorode, Českí a slovenskí podnikatelia v Užhorode a Chuste, Podkarpatská astronomická spoločnosť v Užhorode, Vysielanie Československého rozhlasu pre Podkarpatskú Rus, ale aj Rozvoj cestnej siete a motorizmu na Podkarpatsku. Nasledujú kapitoly o poľnohospodárstve, hasičoch, kinách na Podkarpatsku a mnoho ďalšieho.
"Československé obdobie v rokoch 1919 – 1939 zanechalo na Podkarpatskej Rusi nezmazateľnú stopu," píše autor v závere publikácie.
"Predvojnové dvadsiate storočie prinieslo národné obrodenie Rusínov nielen v politickom zmysle, ale aj v oblasti školstva a kultúry. Vytvorenie ČSR zaručilo možnosti rozvoja národného života a zachovanie identity ostatných národností žijúcich v krajine. Významným faktorom obnovy Podkarpatska bola rozvinutosť západných častí republiky v hospodárskej a školskej oblasti a v neposlednom rade účasť českých a slovenských odborníkov na rozvoji krajiny."
O týchto a ďalších skutočnostiach podáva dôkaz autorova nová publikácia. "V predvojnovom období zaznamenala krajina istý rozvoj aj v oblasti spoločenského života a kultúry."
"Svedectvá a spomienky nám pripomínajú Podkarpatskú Rus, susednú krajinu, s ktorou sme žili v spoločnom štáte a ktorá je súčasťou spoločného kultúrneho a historického dedičstva," uzatvára Kuštek novú 184-stranovú publikáciu.
Rozšírená publikácia Krajinská hranica profesora Švorca
Historik Peter Švorc sa vo svojom výskume už dlhé roky zaujíma o rusínske dejiny. Univerzitný profesor Prešovskej univerzity v Prešove vydal v roku 2003 v slovenčine publikáciu Krajinská hranica Slovákov a Podkarpatskej Rusi (1919 – 1939).
Prvýkrát tak vyšla ucelená monografia, ktorá zachytáva slovensko-rusínske vzťahy v medzivojnovom období a ich národný a medzinárodný rozmer.
Kniha spolu s fotografickým materiálom a mapami ilustrovala predstavy rôznych strán o spôsobe stanovenia pôvodnej hranice Slovenska a bola ocenená Cenou Literárneho fondu za vedeckú prácu v roku 2003, ako aj Cenou rektora Prešovskej univerzity.
Po dvadsiatich rokoch Združenie inteligencie Rusínov Slovenska vydalo novú, rozšírenú verziu tejto publikácie, ktorá obsahuje približne tretinu nového materiálu. Ako povedal autor profesor Švorc pre našu redakciu, bez nového materiálu by sme nemohli pripraviť druhé vydanie.
Kniha nestratila na aktuálnosti
V úvode Švorc píše, že Krajinská hranica medzi Slovákmi a Podkarpatskou Rusou (1919 – 1939) vznikla na základe viacročného bádania v slovenských a zahraničných archívoch – v Prahe, Bonne a vo Viedni. Boli v nej využité materiály z archívov a depozitov Národného múzea v Prahe.
"Od prvého vydania knihy v roku 2003 uplynulo 20 rokov, ale záujem odbornej a širokej verejnosti o problematiku slovensko-rusínskej komunikácie a vzťahov neutíchol, ba naopak, ešte vzrástol. Využil som ponuku Združenia inteligencie Rusínov Slovenska a jeho predsedu Ing. Ján Lipinského pripraviť druhé vydanie knihy," píše Švorc.
"Súdiac podľa reakcie odbornej akademickej obce a citácie knihy, publikácia nestratila nič zo svojej aktuálnosti, ba dokonca v čase od tragického vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý sa začal vo februári 2022, sa otázka hraníc (štátu a krajiny) a etnicity v tomto stredoeurópskom priestore a historickom kontexte stala ešte dôležitejšou," pokračuje Švorc vo svojom úvodnom slove.
Hranica bola vždy problémom
Ako píše autor v novom 420-stranovom veľkoformátovom vydaní, stanovenie akejkoľvek hranice na základe etnicity bolo v strednej Európe vždy problémom.
"Bolo to spôsobené dlhodobým etnickým miešaním ľudí rôznych národností. Tento problém sa nevyhol ani Slovákom a Rusínom." Švorc píše o hranici ako o večnom fenoméne, ktorý v sebe spája dve tendencie – jednu, ktorá spája a druhú, ktorá rozdeľuje.
"Pre dvoch slovanských susedov, Slovákov a Rusínov, nebolo inej cesty. Otázka hranice ako dovtedajšieho rozdelenia však medzi nimi vznikla až po vzniku Československa koncom roka 1918 a v roku 1919, keď sa územie dnešného Zakarpatska v dnešnej Ukrajinskej republike stalo súčasťou Československa. Dlhý čas žili príslušníci oboch národov spoločne v Uhorsku. V polovici 19. storočia však politickí predstavitelia oboch začali požadovať autonómne územie v rámci Uhorska, ale vďaka rozhodnému postoju uhorských úradov sa táto štátotvorná alternatíva nerealizovala. To znamená, že medzi Slovákmi a Rusínmi neexistovala žiadna hranica," píše Švorc, ktorý sa na stránkach nového vydania knihy podrobne venuje celej problematike slovensko-rusínskej hranice.
Obe publikácie Združenia inteligencie Rusínov Slovenska, ktoré vyšli koncom roka 2023, podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Peter Medviď
zdroj po rusínsky:
https://www.lem.fm/zirs-vydalo-dalshy-dvi-monumentalny-istorichny-publikatsiyi
preklad
deepl com
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
20.02.2026
Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov
Stanislava Longauerová, autorka
Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Hrichy druhych sudyty znate?! Žačnyjte od svojich - ta ku hrichom druhych sja any ne doberete...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať