Žobrácka opera je prvou premiérou novej sezóny v rusínskom DAD
Prešov, 18. októbra – Prvou premiérou v novej sezóne v Divadle Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove bude uvedenie inscenácie Žobrácka opera v piatok 21. októbra na domovskej hlavnej scéne. Inscenačný kolektív vedie režisér Kamil Žiška, a. h. O stave prípravy predstavenia a o jeho umelecko-tvorivých ambíciách hovorili na dnešnej tlačovej besede. „Žijeme čudné časy, a tak nejaký veselý kontrapunkt z javiska sa podľa nás zíde divákom. Hra je i svojím záverom ladená optimisticky,“ poznamenal na margo príčin jej zaradenia do repertoáru DAD K. Žiška.
Riaditeľ DAD Marián Marko informoval, že prvé kontakty s cieľom pripraviť túto inscenáciu mali s režisérom počas tohoročnej jari. „Verím, že obavy z toho ako to bude po skúsenostiach z predošlých pandemických sezón, sa nenaplnia a že naša práca divákov poteší. Radosť nám urobilo aj to, že Kamil ponuku prijal a je to naša vôbec prvá spolupráca,“ vyjadril sa.
Po texte anglického autora Johna Gaya siahli preto, lebo je inšpiratívny. „Žije, je vitálny. Pôvodne paródia na veľké opery mala už pri svojej premiére v roku 1728 veľký úspech. My sme práve siahli po pôvodine,“ naznačil tým, že nedali prednosť adaptáciám tejto hry od Bertolda Brechta alebo Václava Havla. „Okrem komédie je to aj satira života vrchných vrstiev a súboj dvoch subriet prebieha v prostredí organizovaného podsvetia toho obdobia. Dostal som sa k textu, ktorému plne dôverujem,“ podčiarkol.
Na uznanlivú repliku K. Žišku, že je rád, že konečne prišiel do divadla k súboru, o ktorom počúva legendy a v ktorom pôsobili viaceré výrazné režijné osobnosti nedávneho i súčasného slovenského divadelníctva, reagovala umelecká šéfka súboru DAD herečka Ľudmila Lukačíková. „Pán režisér je voči nám veľmi tolerantný, optimista. To, čo od nás chce, je iný štýl hrania. Dávno sme tak nehrali, uvidíme ako to prijme náš divák.
Uplatňujú sa mladí herci a takí, čo spievajú,“ poznamenala s úsmevom. Aj preto v jej ponímaní je inscenácia kabaretom. Hlavnou dejovou postavou je Macheath zvaný Kapitán, vodca lupičskej bandy, záletník, ktorý sa dostane do milostného trojuholníka. Stvárňuje ho Vladimír Roháč, ktorý má už osobnú skúsenosť zo spolupráce s K. Žiškom na inej scéne. „Som v DAD piatu sezónu a táto spevavá veselohra je novinka. V hre je dosť skladieb a každá má inú podobu, navyše posúva dej. Moja postava je pestrá, taká s noblesou v každom sociálnom prostredí, kde sa vyskytuje,“ konštatoval. K. Žiška k tomu uviedol, že na svojom konte má mnoho režijnej práce aj v autorskom divadle, ale aj rád dlhé roky hudbu k inscenácii komponuje. „V tomto prípade sa mi hudba na texty v rusínčine dobre skladala. Jazyk ma vedie harmonickým smerom,“ podčiarkol.
„Partnerky“ kapitána stvárňujú Zdenka Kvasková (ako Lucy) a Zuzana Kovalčíková (ako Polly). Na javisku si zahrá dovedna 12 členov hereckého kolektívu, teda jeho podstatná časť.
K. Žiška sa v inscenačnom kolektíve zhostil okrem pozície režiséra a skladateľa hudby aj úlohy scénografa. Autorka kostýmov je tiež hosť – Janka Kadaňková. Dramaturgicky mala dielo na starosti domáca Terézia Mindošová.
Žobrácka opera / Жобрацка опера
Žobrácka opera ako komédia anglického dramatika Johna Gaya bola pôvodne paródiou na veľké opery známych divadelných scén, ktorá zožala obrovský úspech. V našom podaní ilustrujeme operetu v zločineckom prostredí ako undergroundový kabaret, kde sa Macheath zvaný Kapitán, vodca lupičskej bandy, záletník, dostane do milostného trojuholníka.
premiéra I: piatok 21.10.2022 19:00h Divadlo Alexandra Duchnoviča
premiéra II. streda 26.10.2022 19:00h Divadlo Alexandra Duchnoviča
DAD ako jediné profesionálne divadlo na Slovensku hrá svoje predstavenia v rusínskom jazyku a toto má originálny názov Жобрацка опера (text z viacerých mutácií preložil do rusínskeho jazyka Valerij Kupka). Je v 77. sezóne (vrátane tých, ktoré divadlo absolvovalo pod názvom Ukrajinské národné divadlo v Prešove) v poradí 390. premiérou. Na jej realizáciu DAD získalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR, od komisie pre rusínsku kultúru.
Spracoval: Jozef Jurčišin
Foto z inscenácie Žobrácka opera v podaní súboru DAD
zdroj: Archív DAD / Branislav Štefánik
Aktuality
Zobraziť všetky11.05.2025
Mojij najmylišij Mamc’i
Моїй наймилішій Мамцї
(З любовлёв до Карпат і рідного краю)
Ой, посмоть, мамко, на Вігорлат з рана,
Як молга цілує Лаборець-річку.
Там у серцю мойім твоя любов жиє,
Як в монастырі свічка перед Богом тихо гріє.
Твої рукы, мов гілкы смере…
04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska:
-Našla jem Vasyľiv zapysnyk/dzerkajdelko z materskoj školky/ďiťačoho sadu. A tam napysano - dobri isť, spyť i bavkať sja... Perešlo 50 rokiv - nyč sja ne zminylo..
-Našla jem Vasyľiv zapysnyk/dzerkajdelko z materskoj školky/ďiťačoho sadu. A tam napysano - dobri isť, spyť i bavkať sja... Perešlo 50 rokiv - nyč sja ne zminylo..

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať