Zrušiť chcú prešovskú župu, zmiznúť majú viaceré okresy

Nová mapa Slovenska. Východ by bol jedným krajom ako kedysi.

V niektorých okresoch to vtedy vyvolalo búrku.

Napríklad v podduklianskom okrese Stropkov, ktorý vznikol v roku 1996, a susednom okrese Svidník.

Podľa pôvodného vládneho návrhu mal byť novým sídlom úradu Stropkov, čo sa nepáčilo predstaviteľom Svidníka.

Išlo o jedinú zmenu sídla okresného úradu po roku 1996. Svidníčania brali ako podraz, že ich „veľký“ okres o sídlo obvodného úradu príde.

Naopak, Stropkovčania - naprieč celým politickým spektrom - to brali ako napravenie krivdy, keďže Stropkov bol okresným mestom do roku 1960.

Napokon sa to skončilo konsenzom, obvodný (neskôr naspäť premenovaný na okresný) úrad vznikol v oboch mestách. Teraz by sa situácia mohla opäť zmeniť.

Chcú okresať počty
Ministerstvo vnútra dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera (Demokrati) pripravuje nové usporiadanie regiónov Slovenska.

Podľa dokumentov rezortu vnútra pod vedením Romana Mikulca (OĽaNO) sa má znížiť počet okresov z terajších 79 na 46, ktoré by ešte boli ďalej rozdelené na 118 subregiónov.

Osem súčasných krajov sa má zredukovať na štyri (Západoslovenský - krajské mesto Nitra, Stredoslovenský - Banská Bystrica, Severoslovenský - Žilina, Východoslovenský - Košice) plus Bratislavský (Bratislava).

Ako prvý o tom informoval Napunk. Medzi zrušenými okresmi figuruje aj Stropkov, ktorý má byť znovu začlenený pod Svidník.

Brendza: Stropkovčania majú dobrú pamäť
Primátor Stropkova Ondrej Brendza (nezávislý) si myslí, že by takáto zmena mesto ovplyvnila výrazne negatívne.

„Verím, že zvíťazí zdravý rozum a sila argumentov, že neexistujú relevantné dôvody začlenenia okresu Stropkov do okresu Svidník. Stropkov je na základne historických súvislostí, súčasnosti i najbližšej budúcnosti prirodzeným centrom horného Zemplína, priemyselným mestom s potenciálom rozvoja mesta i jeho okolia,“ hovorí pre Korzár Brendza.

Pripravovanú vládnu koncepciu odmieta.

„Spôsob prípravy, forma jeho prezentácie a dôvodová správa návrhu, ktoré sú verejnosti známe, zodpovedajú štýlu a forme správe vecí verejných zo strany súčasného vedenia ministerstva vnútra,“ krúti hlavou.

„Viem argumentovať faktmi, skúsenosťami, historickými súvislosťami a prognózami na najbližšie obdobie, že existujú relevantné dôvody na zachovanie nášho okresu. Stropkovčania majú dobrú pamäť a pamätajú si, ako a za akých okolností zanikol Stropkovský okres pod dohľadom boľševickej totality v 60. rokoch minulého storočia,“ tvrdí Brendza.

Dopĺňa, že Stropkovčania si pamätajú aj na okolnosti obnoveniu okresu Stropkov v júni 1996, ako aj na okolnosti, ktorými bola sprevádzaná reforma vtedajšej štátnej správy a vznik obvodných úradov. „Pamätajú si taktiež reformu na úseku rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a vznik úradu práce v Stropkove.“

Podľa neho v tých obdobiach často nevíťazil zdravý rozum a dáta, ale politika.

„Žiadna ďalšia reforma verejnej správy nemá brať do úvahy staré krivdy a určite nechcem, aby takto vyznelo aj moje stanovisko. Ale za Stropkovčanov si dovolím položiť základnú otázku - prečo má zaniknúť práve okres Stropkov svojím pričlenením do okresu Svidník, keď po zvážení všetkých relevantných argumentov a dostupných dát by to nemalo žiadne opodstatnenie?“

Ministerstvo: Je to len príprava
Ministerstva vnútra zdôrazňuje, že „reforma je stále v internej fáze príprav a do konca aktuálneho volebného obdobia, teda do parlamentných volieb, nie je v pláne jej realizácia ani posunutie do legislatívneho procesu“.

Podľa hovorkyne ministerstva Zuzany Eliášovej chcú odborníci z rezortu využiť obdobie do volieb na „intenzívnu prácu a konštruktívnu diskusiu na pôde zriadenej komisie a nie prostredníctvom médií“.

Cieľom má byť vytvorenie kvalitnej reformy, čo si vyžaduje čas i kompromisy.

Rezort vnútra tvrdí, že tému zneužíva strana Hlas na získanie politických bodov.

Kaliňák: Je to čarbanica
Expertom Hlasu pre verejnú správu je Michal Kaliňák, donedávna šéf kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska.

„Toto nemožno považovať za riešenie problémov samospráv ani okresných úradov. Je to čarbanica, ktorá absolútne nereflektuje na problémy samospráv a úplne ignoruje podstatu modernizácie samospráv. Rizikom je celá táto mapa,“ reaguje na plány ministerstva Kaliňák.

„Ak ideme hovoriť o ekonomickom a finančnom hľadisku, potrebujeme najskôr odstupňovať kompetencie, pretože 4 300 povinností má na svojich pleciach obec so stovkou obyvateľov, a to rovnako ako okresné a krajské mestá a rovnako hlavné mesto,“ hovorí.

„Ak ideme hovoriť o ekonomike, musíme nastaviť efektivitu formou systematickej podpory medziobecnej spolupráce, pretože z takmer 3 000 samospráv máme 2 661 s počtom obyvateľov do tritisíc,“ vysvetľuje Kaliňák.

Čo si želal Smer
V podobnom duchu sa pre TASR vyjadril aj opozičný Smer, ktorého hovorca Ján Mažgút označil chystanú reformu za populistickú, pričom má zakryť zlyhávania vlády.

Bol to práve Smer, ktorý bol proti reforme verejnej správy v roku 2001 a neskôr presadzoval delenie krajov na 3 plus 1, v praxi však k novému členeniu nepristúpil.

Ani keď vládol sám.
 
Vládne strany: Riešme to po voľbách
Vládne hnutie Sme rodina by sa pred voľbami takýmito zmenami nezaoberalo a nechalo to v pôvodnom stave. „Po voľbách sme otvorení diskusii k tejto téme,“ tvrdí hovorkyňa Linda Tribusová.

Oslovili sme aj ďalšie relevantné politické subjekty, nie všetky zareagovali.

„Reforma si vyžaduje celospoločenskú diskusiu so zapojením odborníkov, predstaviteľov samospráv aj dotknutej verejnosti. Pol roka pred voľbami nie je ideálne načasovanie pre riešenie takej komplexnej a závažnej problematiky,“ odkazuje tlačové oddelenie vládnej strany Za ľudí, ktorá sa však v prieskumoch verejnej mienky pohybuje hlboko pod päťpercentnou hranicou.

V programe navrhovala táto strana zriadenie celoštátnej komisie pre reformu územnosprávneho členenia.

Republika by kraje osekala
Opozičné hnutie Republika nie je striktne proti avizovanému vládnemu návrhu. „V princípe sme za optimalizáciu územnosprávneho členenia SR, najmä za zníženie počtu okresov i krajov, napríklad na 3+1 alebo 4+1,“ tvrdí v odpovedi.

Od rezortu vnútra žiada zverejnenie zámeru a tiež konštatuje, že takáto zmena sa nedá robiť „narýchlo pred voľbami“, ale po odbornej diskusii: „Treba si uvedomiť, že zmena počtu krajov môže nastať aj tak najskôr až v roku 2026, keď budú nové krajské voľby. Dovtedy je teda dosť priestoru na serióznu diskusiu, a nie rýchlopečené riešenia.“

Majerský: S návrhom nesúhlasíme
Predsedom Kresťanskodemokratického hnutia je predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský. V župných voľbách porazil Michala Kaliňáka. V postoji k navrhovaným zmenám sa však v zásade zhodujú. Nesúhlasia s nimi. Rovnako ako ZMOS či Únia miest Slovenska.

„Malo by sa najprv diskutovať o tom, aké ďalšie kompetencie presunieme na samosprávy a ako a v akej výške im presunieme finančné zdroje. Až potom riešme samotnú reformu krajov a okresov,“ hovorí Majerský.

„Skúsenosť ukázala, že peniaze daňových poplatníkov spravujú efektívnejšie samosprávy, teda župy, obce a mestá a každé jedno euro vedia využiť lepšie v prospech občana, keďže sú pri ňom najbližšie. S návrhom nesúhlasíme,“ zdôrazňuje.

Naopak, z centrálnej správy štátu by mali podľa neho prechádzať kompetencie na župy, obce a mestá v čo najväčšej možnej miere. „Lebo politici na hradnom kopci sú často odtrhnutí od reálnych problémov ľudí“.

Aliancia: Zmenu áno, ale nie takto
Maďarské strany patrili k najväčším kritikom Mečiarovho „prekreslenia“ okresov a krajov.

Nesúhlasili ani s vznikom ôsmich žúp, ktoré kopírujú „Mečiarove“ kraje. Strana Szövetség-Aliancia napriek dlhodobým výhradám súčasného členenia medializovaný návrh ministerstva kritizuje.

Tvrdí, že komplikuje život občanom, nerešpektuje prirodzené, historické a geomorfologické členenie krajiny.

Expert Aliancie na samosprávy Péter Őry tvrdí, že návrh vznikol na politickú objednávku.

„Tvorba systému verejnej správy SR má byť odbornou a nie politickou otázkou,“ tvrdí. Aliancia takisto zdôrazňuje, že najväčším zádrhom nie je počet okresov a krajov, ale ich kompetencie a financovanie.

Ako sa má zmeniť východ
Podľa dokumentov a máp uniknutých z rezortu vnútra má byť na východnom Slovensku namiesto terajších dvoch krajov jeden spoločný, čiže Prešov by už nebol krajským mestom.

Z terajších okresov Prešovského kraja by okrem Stropkova zmizli z mapy aj Kežmarok, Levoča, Sabinov a Medzilaborce.

V Košickom kraji má vzniknúť veľký okres Košice, zlúčením okresov Košice I až IV a Košice-okolie.

Zrušiť chcú okresy Gelnica, Trebišov a Sobrance a, naopak, vzniknúť má okres Veľké Kapušany, odkiaľ pochádza napríklad poslanec György Gyimesi (ex-OĽaNO).

Michal Frank, redaktor

zdroj:
https://korzar.sme.sk/c/23161086/majersky-v-zhode-s-kalinakom-mikulec-s-republikou-ako-chcu-zmenit-mapu-slovenska.html

foto:
Návrh nového členenia okresov na východe. (zdroj: napunk/MV SR)