13. Rusínska vatra v Malom Lipníku ponúkne bohatší program i niekoľko noviniek

09.07.2024


Tlačová správa, 09. 07. 2024
autor: o.z. molody.Rusyny

Folklórny festival Rusínska vatra otvorí svoje brány pre širokú verejnosť už po trinástykrát. Návštevníci festivalu môžu zažiť rusínsku kultúru na vlastnej koži v malebnom prostredí prihraničnej obce Malý Lipník pri rieke Poprad. 13. ročník festivalu ponúkne bohatší program, v ktorom dostanú priestor aj detské kolektívy. Návštevníkov poteší aj rusínsky spevák Štefan Štec s kapelou Fajta. 

Festival Rusínska vatra sa uskutoční už tradične, počas druhého júlového víkendu, v dňoch 12. až 14. júla 2024. “Jednou z noviniek bude zmena miesta konania festivalu. Z futbalového ihriska, kde sa konal ostatné dva roky, sa presunie na plochu cez cestu k rieke Poprad. Toto miesto konania festivalu si môžu návštevníci pamätať ešte z obdobia pred pandémiou koronavírusu,” približuje riaditeľ FF Rusínska vatra, Peter Štefaňák.  

Novinkou 13. ročníka Rusínskej vatry bude bohatší piatkový program, do ktorého pribudnú dva nové folklórne programy. Ako prví privítajú návštevníkov festivalu detské folklórne kolektívy, ktoré sa predstavia na hlavnej scéne v programe Ďiťačij svit o 18.15 hod. Z folklórnymi pásmami vystúpi: DFSk Radosť z Kamienky, DFSk Kečera z Jakubian a DFSk Vorodajček z Veľkého Lipníka. Po ňom bude nasledovať koncert s názvom Spivŷ moho rodu, v ktorom zaspievajú laureáti posledných ročníkov tejto súťaže pod hlavičkou Rusínskej obrody na Slovensku. Rusínske piesne zaznejú v podaní sólistiek Marianny Železnej z Chmeľovej,  Natálie Kučovej z Litmanovej, sólistu Štefana Mikulíka z Údola a speváckeho dua Ivany a Martina Karašovcov z Kamienky. Koncert bude sprevádzať Ľudová hudba Radoslava Kertisa z Košíc. 

Vrcholom piatkového programu bude koncert rusínskeho speváka Štefana Šteca a jeho kapely Fajta. Ten sa uskutoční v rámci programu Večur rusyňskŷch holosiv na hlavnej scéne o 20:30 hod. Piatkový program bude pokračovať školou ľudového tanca, ktorá vyvrcholí zábavou pri Ľudovej hudbe Radoslava Kertisa z Košíc. 

V sobotu, 13. júla 2024, otvorí festival Rusínska vatra v Malom Lipníku svoje brány o 13:00 hodine. O 14:00 hodine si môžu návštevníci pozrieť a vypočuť, ako prebieha verejná nahrávka rozhlasovej besedy, ktorú pripravuje Redakcia národnostného vysielania Rádia Patria, štúdio STVR Košice. Moderátor Dávid Palaščák bude so svojimi hosťami diskutovať na tému Jazyk ako súčasť identity národa. 

“V sobotu návštevníkom na hlavnej scéne ponúkneme tri folklórne programy, ktoré sú už niekoľko rokov stabilnou súčasťou festivalu. Predstavia sa v nich kolektívy z blízkeho okolia, ale aj z Bardejova, Svidníka či Košíc,” približuje Peter Štefaňák. Zo začiatkom o 16:30 sa v programe Mozaika regiónu s regrútskou tematikou predstavia folklórne kolektívy a jednotlivci z okolia Starej Ľubovne: speváčka Mária Mamrillová z Veľkého Lipníka, FS Barvinok z Kamienky, FSk Kečera z Jakubian, ŽSSk z Malého Lipníka, FS Vrchovina zo Starej Ľubovne a FS Čerhovčan z Bardejova.  O 18:30 hod. festival privíta hostí v programe Vitajte sušide. Rusínskymi piesňami a tancami divákov potešia folklórne kolektívy Makovica zo Svidníka a Čerhovčan z Bardejova. Program doplnia vystúpenia účastníkov a laureátov celoštátnych postupových súťaží Šaffova ostroha (Rastislav Holota a Helena Kopčová, Deni Bolf a Karolína Dupanová) a Vidiečanova Habovka (Timotej Fedor a ĽH Mateja Topoľovského). 

V treťom folklórnom programe bude účinkovať FS Borievka z Košíc v sprievode ĽH Mateja Topoľovského. V programe s názvom Obrázky z východného Slovenska nám predstavia tanečný a hudobný repertoár zo známych lokalít východného Slovenska. Vyvrcholením festivalu už tradične bude pálenie vatry za účasti návštevníkov, ľudovej hudby a folklórnych kolektívov. S vatrou súvisí aj ďalšia novinka, ktorú organizátori pripravili. “Z dôvodu zmeny miesta konania festivalu bude vatra menšia ako po minulé roky a bude sa nachádzať v jeho areáli. To znamená, že návštevníci nebudú počas pálenia vatry musieť opustiť areál festivalu. Po pálení vatry bude bezprostredne pokračovať zábava pri ľudovej muzike až do skorých ranných hodín,” informuje riaditeľ FF Rusínska vatra, Peter Štefaňák. 

Na svoje si na festivale prídu aj deti. Organizátori pre nich počas celého festivalu pripravili aktivity, hry a divadlo s hercami Divadla Alexandra Duchnoviča, Zuzanou Kovalčíkovou a Ladislavom Ladomirjakom. Rodičia sa tak budú môcť plnohodnotne vychutnať program, zatiaľ čo o deti bude postarané. 

V piatok aj sobotu je pre návštevníkov pripravený bohatý sprievodný program: 
● Tanečný lektor Rastislav Holota s partnerkou Helenou Kopčovou v piatok na škole tanca naučia ľudí tance z rusínskej obce Šemetkovce. Počas sobotnej školy tanca zas lektor Slavomír Ondejka s partnerkou Agátou Krausovou bude vyučovať tance z obce Kyjov. 
● V sobotu o 17:30 zberateľka a folkloristka Dominika Sakmárová v besede priblíži tradičný rusínsky odev a jeho špecifiká. Súčasťou besedy bude aj výstava. 
● Počas celého konania festivalu bude prebiehať výstava fotografií drevených cerkví Modlitba dreva fotografa Milana Malasta
● Svoje najnovšie aktivity odprezentuje aj organizátor, občianske združenie molody.Rusyny. 
● V piatok na festival zavíta Danka Kirešová, ktorá sa venuje písaniu ikonu, v sobotu zas včelár Jozef Lešiga z Jarabiny. Počas oboch dní sa môžu ľudia zastaviť pri drotárovi Mikulášovi Derevjaníkovi. 
● V sobotu od 13:00 hodiny bude otvorená gastrozóna s názvom Z regionálnej kuchyne, kde svoje tradičné jedlá či iné zaujímavosti odprezentujú obce z okresu Stará Ľubovňa.

Festival v nedeľu dopoludnia ukončí svätá liturgia v cirkevnoslovanskom jazyku v miestnom Chráme sv. Damiána i Kozmu. 

Kontakty pre médiá: 
Ing. Peter Štefaňák, PhD. 
riaditeľ FF Rusínska vatra
tel. číslo: +421 903 533 101

Viac informácií a kompletný program festivalu Rusínska vatra nájdete na sociálnych sieťach hlavného organizátora, občianskeho združenia molody.Rusyny: 
https://www.facebook.com/molody.rusyny

Aktuality

Zobraziť všetky
30.09.2024

Habsburské ruthenské / rusínske identity

Robert Goodrich Northern Michigan Universersity, rgoodric@nmu.edu  anglickú verziu nájdete / available at:  https://commons.nmu.edu/upper_country/vol10/iss1/3 українською мовою ТУТ: https://www.rusyn.sk/habsburzka-rutenska-rusynsk…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.09.2024

ANDREJ SMOLAK GALLERY

Žije u záhrade snov... V mladosti mu učarovala panenská príroda rodnej dediny i vodárenskej nádrže Starina. Doteraz maľuje jej vodnú hladinu. Do lesa chodí počúvať štebot vtákov a tajne sa kúpať do rieky Cirochy. Vie snívať o kráse a nežnosti…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.09.2024

V Pr’ašovi odbŷla s’a medžinarodna konferencija karpatorusynistikŷ

V dňach 26-ho i 27-ho septembra 2024-ho roku na Pr’ašivskij univerziti v Pr’ašovi prochodyla medžinarodna naučna konferencija pid nazvov «Kamo hr’adešy?»: Dinamičnŷ procesŷ v sučasnij karpatorusynistici. Organizatorom konferenciji, na kotrij …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.09.2024

P.Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi, kap. 22 po rusky TU: https://karpatorusyn.org/22-vozrozhdenie-rusinskoj-nacii-ukrainy-istoriya-respubliki-podkarpatskaya-rus/  Etnografia uvádza, že v Európe sú najviac uplatňované polabské a írske varianty odnár…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.09.2024

Známi Podkarpatskí Rusíni

Petr Hoďmaš (*1939 - ?†2019), rusínsky bádateľ vzniku a nezákonnej likvidácie Podkarpatskej Rusi, publicista, člen Národného zväzu novinárov Ukrajiny.     text po rusky TU: https://podkarpatrus.livejournal.com/322504.html Narodil sa 11. ma…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
27.09.2024

Mnichovská dohoda: Poslední ústupek Hitlerovi, který zničil Československo

Mnichovská dohoda - historický milník, který českým národem rezonuje doteď. Podepsána byla před 86 lety - 29. září 1938. Smlouva, která vzala Československu Sudety a dala Hitlerovi sílu, byla předposledním krokem ke světové válce. Zástupci čt…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ide v Labirci Vasyľ po ulici a oproty ňomu krasavica:
-Joj, kiby moja Paraska taky nohy mala...
Perejde paru metriv a tu druha krasavica.
-Joj, kiby moja Paraska taku hruď mala...
Pa paru metroch, dalša krasota...
-Joj, kiby moja Paraska taku taliju (pas) mala...
Prychodyť Vasyľ domiv, Paraska otvorjať dveri, i vin ji hvaryť:
-Milačik, ty mi naisto ne uviryš, ale cilu drahu domiv, jem lem na tebe dumal...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať