8o rokov. Dejiny divadla, ktoré dalo hlas Rusínom 

24.11.2025


Dňa 24.11.1945 bolo založené v Prešove na družstevnom základe Ukrajinské národné divadlo, predchodca dnešného Divadla Alexandra Duchnoviča.

Prvou premiérou divadla, ktoré okrem niekoľkých profesionálov angažovalo najmä talentovaných amatérov, bola hudobná dráma Michaila Starického Oj, nechoď, Hricko, na priadky (Oj, ne chody Hrycju...) v ukrajinskom jazyku. Obecenstvu sa s ňou predstavili 2.3.1946. Počas prvého roku svojej činnosti divadlo pripravilo štyri premiéry a takmer 100 vystúpení aj na vidieku. Predstavenia videlo viac ako 30.000 divákov. V 50. rokoch vznikla aj opereta. Po jej zániku sa sformoval folklórny súbor PUĽS (Poddukelský ukrajinský ľudový súbor, neskôr Poddukelský umelecký ľudový súbor). V začiatkoch divadlo hralo po ukrajinsky a po rusky s repertoárom prevažne ruskej klasiky. V 50. rokoch sa preorientovalo na ukrajinský jazyk, v 80. rokoch ho začal nahrádzať rusínsky jazyk.

15.10.1990 na žiadosť pracovníkov divadla a širokej rusínskej verejnosti bolo toto divadlo rozhodnutím ministra kultúry SR premenované na Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Divadlo bolo riadené Krajským národným výborom v Prešove a Košiciach (1951-1968), Ministerstvom kultúry SR (1969-1997), Krajským úradom v Prešove (1998-2002) a od r. 2002 je jeho zriaďovateľom Prešovský samosprávny kraj. Divadlo je jediným profesionálnym divadlom vo svete hrajúcim v rusínskom jazyku. V súčasnom repertoári prevládajú diela svetovej, slovenskej a ukrajinskej dramatickej spisby.

Počas 80 rokov sa vystriedali v repertoári činohry DAD stovky autorov súčasných i klasických, domácich i zahraničných: Shakespeare, Čechov, Tobilevič, Hollý, Moliére, Kukučín, Ostrovskij, Ionesco, Solovič, Dostojevskij, Čapek, Kováčik, Hryc-Duda, Hajnný, Stodola, Mrštíkovci, Urbánek a i. Divadlo od svojho vzniku doposiaľ uviedlo asi 340 premiér.

Riaditelia DAD: Ivan Hryc-Duda, Štefan Bittner, Bartolomej Bavoľár, Ivan Macinský, Ivan Pichanič, Jozef Feľbaba, Jaroslav Sisák, Štefan Hij, Viera Hajzušová, Marián Marko.

Najznámejší herci DAD: Mikuláš Simko, Pavel Simko, Tamara Simková, Anna Simková, Anna  Bittnerová, Jozef Korba, Mária Korbová, Jaroslav Sisák, Mária Sisáková, Barbara Popovičová, Michal Popovič, Andrej Lucik, Juraj Jakubov, Viktor Hajný, Mikuláš Ladižinský, Alena Fabiánová, Andrej Lucik, Helena Macinská, Mikuláš Ľaš, Anastázia Juhasová, Ivan Stropkovský, Alexander Kučerenko, Igor Latta, Svetlana Škovranová, Jozef Tkáč, Vasiľ Rusiňák, Sergej Hudák, Jevgenij Libezňuk, Ľudmila Lukačíková, Ľubomír Mindoš, Jozef Pantlikáš, Marián Marko, Vladimíra Štefániková, Miriama Fedorková, Zuzana Kovalčíková, Daniela Libezňuk, Jaroslava Sisáková, Zdenka Kvasková, Martin Oravec, Vladimír Roháč, Adam Jozef Torok, Iveta Fejková Fedorová, Michal Iľkanin, Vladimír Čema, Ladislav Ladomirjak ml., ...

Réžiséri: Rastislav Ballek, Ivan Hryc-Duda, Ivan Ivančo, Miloš Karásek, Valentín Kozmenko-Delinde, Volodymyr Libovickyj, Ľuboslav Majera, Natália Miháľová, Matúš Oľha, Jozef Pražmári, S. Sarkasians, Jaroslav Sisák, Blaho Uhlár, Jozef Feľbaba, Juraj Šeregij... 

Kľúčovú úlohu pri premene UND na Divadlo A. Duchnoviča zohral Vasiľ Turok - Hetéš, dramaturg, režisér  i autor rusínskych divadelných hier.

Aktuality

Zobraziť všetky
30.11.2026

Tŕnistá cesta za svetlom: Profesor Peter Švorc o knihe Davida Hubeného

Ako sa na Podkarpatskú Rus dostávala elektrická energia a aké politické, podnikateľské či osobné záujmy tento proces sprevádzali? Historik Peter Švorc v Česko-slovenskej historickej ročenke predstavuje a hodnotí monografiu Davida Hubeného Bud…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.10.2026

Andy Warhol’s Project – Piesne mojej matky Júlie

Odkaz v obrazoch a tónoch Multimediálna koncertná show, v ktorej ožíva hudobný odkaz slovenských* koreňov Andyho Warhola Za netradičným hudobným projektom stojí príbeh rodiny, jej kultúrnych koreňov a hlasu, ktorý sa zachoval napriek desať…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.10.2026

Děkujeme, Republiko!

Je až neuvěřitelné, že my, prvorepublikové děti, kterým je už osmdesát i více let, oslavujeme sté výročí vzniku Československa. Ve většině případů se zdůrazňuje, že ČSR byla státem dvou národů – Čechů a Slováků. Mnozí přitom zapomínají na t…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.10.2026

Zomrel Michal Šteňo - ortopéd, prvý predseda ZIRS

Posledná rozlúčka so zosnulým bude vo štvrtok 29. októbra o 13:15 h v bratislavskom krematóriu. Ako informoval predseda Združenia inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) Ján Lipinský, v piatok 23. októbra 2026 zomrel v Bratislave vo veku 94 rokov d…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.10.2026

Expertka z Poľska: Ak nenájdeme modernú identitu, lemkovská menšina zanikne

Po rusínsky vysielajú aj na Slovensku. Michal Frank redaktor Mesto Gorlice na juhovýchode Poľska sa nachádza zhruba tridsať kilometrov od slovenských hraníc. Sídli v ňom najstaršia organizácia, ktorá sa venuje rusínskej, v poľsk…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.10.2026

Gorlice a Tylava v jubilejnom roku. Lemkovia si pripomínajú storočnicu prechodov na pravoslávie

Natália Malecká - Novak   Text po lemkovsky: #lemko Tylava sa opäť stala miestom stretnutia pravoslávnych Lemkov. V sobotu 19. septembra 2026 sa tu konali slávnosti pri príležitosti stého výročia začiatku prechodov Lemkov na pravosláv…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Strityť ujko Vasyľ kamarata.
-Čoloviče ja už ne možu. Moja Paraska to choče furt robyty - rano, na obid, večur a v noči ňa iši tryraz zobudyť - ja jem na dňi...
Kamarat mu laskavo odpovidať:
-Pamjataš, jak jem ti hvaryl? Ne ber soj škaredu, ne ber soj škaredu, budeš na ňu sam...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať