Ak nezasiahne Ústavný súd, kauzy začnú padať ako domino, hovorí prokurátor Ján Šanta o novele Trestného zákona

Romana Hlavanda Gogová




V rozhovore s prokurátorom Jánom Šantom sa dozviete:

Ako sa pracuje prokurátorom po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry.
Čo hovorí na novelu, ktorá obmedzuje použitie výpovede kajúcnikov.
Prečo sa opäť zavádza špecializácia prokurátorov na vyšetrovanie korupcie.
A či je možné, aby sa kvôli nižším sadzbám dostal Kočner na slobodu.

Práca prokuratúry má byť apolitická, no vyšetrovanie závažných trestných činov sa na Slovensku dlhodobo stáva predmetom politických sporov. Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a po viacerých novelách trestných kódexov sa zásadne zmenili podmienky, v ktorých prokurátori vykonávajú svoju prácu.

Podľa prokurátora Jána Šantu sa efektivita trestného stíhania v závažných ekonomických a korupčných kauzách výrazne oslabila.

Zrušenie špeciálnej prokuratúry
Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry sa jeho bývalí prokurátori presunuli na Generálnu prokuratúru, kde pôsobia na rôznych odboroch. Šanta dnes pracuje na prieskumnom oddelení, ktoré sa zaoberá preskúmavaním spisov bývalého ÚŠP a prípadmi, ktoré ostali v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, no dozor nad nimi vykonávajú krajské prokuratúry.

Podľa neho by bolo dnes výrazne náročnejšie vyšetrovať a odsúdiť rozsiahle ekonomické trestné činy, aké v minulosti riešil v kauzách Mariána Kočnera, Jozefa Majského či Mikuláša Varehu. „Bolo by to nepochybne oveľa ťažšie a neviem, či aj tak efektívne,“ reagoval v relácii Doslova a poukázal na znížené trestné sadzby a oslabený preventívny účinok trestného práva. Ak hrozí v rozsiahlych kauzách s miliónovými škodami len podmienečný trest, podľa neho sa stráca význam sankcie.

V článku sa ešte dočítate:

Prokurátor Ján Šanta vysvetlil, prečo sa po novelách predlžuje trestné konanie.
Prečo po zmenách pravidiel v súvislosti so spolupracujúcimi obvinenými „kauzy začnú padať ako domino“.
A že o prípadnej kandidatúre na generálneho prokurátora hovorí: „Nikdy nehovor nikdy.“
Dostupné pre predplatiteľov

Závažným problémom je podľa Šantu aj zmena procesných pravidiel, ktoré predlžujú trestné konania. Poukazuje napríklad na povinnosť súdu rozhodovať uznesením o prijatí obžaloby.

Čentéš a Kováč: Novela zákona oslabuje postavenie súdov, ako by to písali advokáti

„Len toto samotné predlžuje trestné konanie na Špecializovanom trestnom súde o jeden rok,“ uvádza s tým, že v jeho prípade sa o sťažnosti proti neprijatiu obžaloby rozhoduje už dlhšie než rok. Ak by toto ustanovenie neexistovalo, súd by podľa neho okamžite vytýčil hlavné pojednávanie.

Decembrová novela
Ďalším zásadným problémom je obmedzenie použiteľnosti výpovedí spolupracujúcich obvinených. Decembrová zmena stanovila, že výpoveď spolupracujúceho obvineného sa nebude môcť použiť ako dôkaz, ak kajúcnik získal nejaké benefity či nevypovedal pravdivo v inom trestnom konaní.

Šanta túto časť novely trestného poriadku označuje za absurdnú. „Zákon zablokoval najdôležitejší dôkaz,“ hovorí a vysvetľuje to na príklade násilnej trestnej činnosti, kde práve spolupracujúci obvinený často poskytuje kľúčové informácie. Ak by sa jeho výpoveď nemohla použiť len preto, že v minulosti v inom, aj nepodstatnom prípade, nehovoril pravdu, znamenalo by to podľa Šantu kolaps dokazovania.

„Táto situácia je úplne absurdná. Na jednej strane zákon pripúšťa a priznáva celý rad práv, teda aj možnosť klamať a na druhej strane osobu vylučuje zo svedectiev alebo z dôkazných prostriedkov v závažných veciach. To je absolútny rozpor, ktorý verím, že aj s prihliadnutím na tento argument posúdi Ústavný súd ako ustanovenie, ktoré je v rozpore s Ústavou,“ reagoval.

Podľa neho súdy už dnes hodnotia výpovede spolupracujúcich obvinených mimoriadne prísne a v súlade s judikatúrou slovenských súdov aj Európskeho súdu pre ľudské práva. „Nie je pravdou, že by súdy tieto skutočnosti nevyhodnocovali,“ zdôrazňuje. Šanta varuje, že ak by do veci nezasiahol Ústavný súd, „kauzy začnú padať ako domino“.

Para žiada prepustenie Kočnera a Ruska, Šanta tvrdí, že neuspeje. Za falšovanie zmeniek dostali 19 rokov

Výrazné oslabenie vyšetrovania by sa podľa neho dotklo najmä daňových podvodov, predovšetkým karuselových podvodov s DPH. Tie sú často páchané organizovanými skupinami a bez spolupracujúcich obvinených sa dokazujú len veľmi ťažko. V tejto súvislosti pripomína vyhlásenia európskej prokurátorky Laury Kövesi, podľa ktorej má až tretina vyšetrovaných podvodov s clom a DPH väzby na Slovensko. „Treba to brať veľmi vážne,“ hovorí Šanta.

Upozornil, že slovenskí prokurátori tým európskym asistujú a preto by decembrová novela mala aj medzinárodný presah.

Podľa Šantu ide o dôsledok systémového zlyhania a oslabenia inštitúcií, ktoré sa dlhodobo venovali boju so závažnou kriminalitou. Zároveň upozorňuje, že trestné právo je len krajným riešením a problém treba hľadať aj v oblasti daňových predpisov a preventívnych mechanizmov.

Špecializácia na prokuratúre
Pozitívne vníma rozhodnutie generálneho prokurátora Maroša Žilinku zaviesť špecializáciu prokurátorov na trestné činy korupcie. „Sofistikovaná a závažná trestná činnosť musí byť dozorovaná prokurátormi špecialistami,“ tvrdí Šanta. Podľa neho by mala byť špecializácia ešte hlbšia, napríklad na daňové trestné činy, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie či moderné formy kriminality vrátane kryptopodvodov a zneužívania umelej inteligencie.

Zároveň však upozorňuje, že samotná existencia tejto špecializácie potvrdzuje, že Úrad špeciálnej prokuratúry mal v systéme nezastupiteľné miesto. „Úloha Úradu špeciálnej prokuratúry bola jedinečná, pretože tam sa tá špecializácia uplatňovala na tom najvyššom stupni.“

Šanta sa vyjadril aj k napätiu v prokuratúre, o ktorom informovali médiá v súvislosti s návrhom na odvolanie šéfa žilinskej krajskej prokuratúry. Nehovorí o vojne na prokuratúre, no zdôrazňuje, že generálny prokurátor má povinnosť dohliadať na plynulosť konaní aj hospodárne nakladanie s financiami. „Takáto suma, 150-tisíc eur na nábytok, je na prvý pohľad podozrivá,“ uvádza. Postup generálneho prokurátora považuje za správny.

Na otázku, či by opätovne kandidoval na post generálneho prokurátora, odpovedá opatrne. „Nikdy nehovor nikdy,“ hovorí s tým, že rozhodujúca bude spoločenská situácia a záujem tých, ktorí by ho mohli navrhnúť. Zároveň však dodáva, že prípadné rozhodovanie by bolo oveľa dôkladnejšie než v minulosti.

Kategoricky odmieta myšlienku doživotnej renty pre generálneho prokurátora. „Nemá to žiadnu logiku ani opodstatnenie,“ uzatvára s tým, že prokurátori majú zabezpečené dôchodky a podobné benefity považuje za umelé a zbytočné.

zdroj a foto:
https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96254852-ak-nezasiahne-ustavny-sud-kauzy-zacnu-padat-ako-domino-hovori-prokurator-santa-o-novele-trestneho-zakona