Celé múzeum do dvoch miestností. Bude to absolútna degradácia, vraví exriaditeľka o sťahovaní Rusínov v Prešove

Rušiť sa nemá.

Jana Otriová
redaktorka

Stále nie je jasné, do akých priestorov sa Múzeum rusínskej kultúry v Prešove presťahuje.


Medializované informácie z prostredia rusínskej menšiny, že to majú byť stiesnené a nevyhovujúce priestory v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove, vyvolali vlnu nevôle.

Tú v časti verejnosti posilnili snahy združenia Rada rusínskych regiónov Slovenska presťahovať ho do mestských priestorov Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Rozporuplné reakcie vyvolali aj vyjadrenia Slovenského národného múzea o prevode správy budovy.

Na svete je petícia za zachovanie plnohodnotnej existencie múzea a zabezpečenie dôstojných priestorov na jeho fungovanie.

 

PETÍCIA za zachovanie SNM – Múzea rusínskej kultúry v Prešove
https://www.peticie.com/peticia_za_zachovanie_snm_muzea_rusinskej_kultury_v_preove_a_za_napravu_prezentacie_rusinskeho_kulturneho_dedistva_v_snm_muzeu_ukrajinskej_kultury_vo_svidniku

Predaj či prevod budovy
Otvorené znepokojenie spôsobilo najmä vyjadrenie Slovenského národného múzea (SNM), pod ktoré rusínske múzeum patrí, o prevode správy budovy.

„Objekt na Masarykovej ulici bol po vyhodnotení jeho využiteľnosti, nákladovosti a prevádzkovej udržateľnosti posudzovaný ako majetok, ktorého ďalšie využitie v súčasnom rozsahu nekorešponduje s potrebami múzea ani s ekonomickými možnosťami organizácie,“ uviedla pre Korzár hovorkyňa Barbora Zajačková.

„Ponuka na prevod správy majetku štátu bola zverejnená zákonným spôsobom v Registri ponúkaného majetku štátu. Slovenské národné múzeum k dnešnému dňu neeviduje prihláseného záujemcu. Zároveň zdôrazňujeme, že nevedieme žiadne rokovania o odpredaji objektu so súkromnou osobou ani podnikateľským subjektom,“ napísala redakcii 19. júna.

Tieto vyjadrenia však posilnili obavy, že štát chce budovu predať. Vyvolali tiež otázky, či presťahovanie múzea je len dočasné, či po prípadnom prevode správy budovy je garantovaná jej oprava a či sa múzeum do nej potom vráti.

Zajačková pre Korzár zopakovala, že budova je „zaradená do ponukového konania na prevod správy majetku štátu a momentálne nie je predmetom predaja“.

„V prípade prevodu správy by sa správcom stal prípadný vybraný oprávnený záujemca.

Záujem o prevod správy môžu prejaviť štátne inštitúcie do 27. júla 2026. K dnešnému dňu Slovenské národné múzeum neeviduje žiadnu inštitúciu, ktorá by o prevod správy prejavila záujem,“ doplnila.
 

https://www.rusyn.sk/po-23-rokoch-ten-isty-pribeh/
Po 23 rokoch ten istý príbeh? Od prešovského rozhlasu k múzeu rusínskej kultúry v Prešove
V rusínskej verejnosti sa v poslednom období čoraz častejšie objavujú znepokojivé informácie a otázky týkajúce sa budúcnosti SNM – Múzea rusínskej kultúry v Prešove.

Zlý stav budovy
Dôvody, prečo sa SNM sťahovaním múzea zaoberá, sú podľa Zajačkovej najmä stavebno-technický, prevádzkový a energetický stav súčasnej budovy na Masarykovej ulici v Prešove. „Ide o objekt, ktorý bol v minulosti zrekonštruovaný len čiastočne a jeho ďalšie využívanie v súčasnom rozsahu je z hľadiska nákladov, prevádzky a potrieb múzea dlhodobo problematické. Naším cieľom je preto hľadať také riešenie, ktoré bude dôstojné, bezpečné, odborné a zároveň ekonomicky udržateľné.“

Doplnila, že objekt bývalých kasární nie je národnou kultúrnou pamiatkou, a preto nebol zaradený medzi prioritné projekty obnovy národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu a v správe SNM v rámci Programu Slovensko.

„Slovenské národné múzeum má v správe viac ako 200 objektov, pričom investičné priority sa posudzujú s ohľadom na pamiatkový charakter, technický stav, zákonné povinnosti správcu, dostupné finančné zdroje, projektovú pripravenosť a celkovú udržateľnosť prevádzky,“ spresnila Zajačková.

Opravili, čo sa dalo
Bývalá riaditeľka múzea Ľuba Kráľová na sťahovanie žiadny dôvod nevidí.

Hovorí, že do opravy jedného traktu budovy už štát investoval približne 260-tisíc eur. Komplexne boli zrekonštruované výstavné priestory na prízemí, schodisko na prvé poschodie a čiastočne výstavné priestory na prvom poschodí.

Mnohé sa podarilo urobiť zamestnancom aj svojpomocne. Faktom je, že SNM nemá projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu budovy, a preto žiadna obnova v krátkom čase neprichádza do úvahy.

„Šesť rokov som žiadala peniaze na projektovú dokumentáciu. Nedali. Peniaze na rekonštrukciu by v prípade predaja budovy boli jednoducho vyhodené do vzduchu,“ hovorí.

Múzejníci majú aktuálne k dispozícii vyše dvetisíc štvorcových metrov. Zahŕňajú výstavné priestory, depozitáre, kancelárie, pomocný fond. Približne rovnako veľká plocha je aj v nezrekonštruovanom a nevyužívanom podkroví.

„Vo vedeckej knižnici núkajú 130 metrov štvorcových. Bola by to absolútna degradácia múzea,“ myslí si.

Predseda Okrúhleho stola Rusínov Slovenska Milan Pilip je presvedčený o tom, že na rekonštrukciu budovy bývalých kasární sa mali využiť eurofondy a iné zdroje.

„Keby sa chcelo, tak sa budova opraví. Lepší priestor ako tento sa nájsť nedá. Múzeum musí mať dôstojné sídlo,“ hovorí.

Kráľová: Kruh sa uzavrie a nemáme nič
Kráľová zdôrazňuje, že trvalo 17 rokov, kým sa od oficiálneho uznania Rusínov za samostatnú národnostnú menšinu podarilo zriadiť samostatné rusínske múzeum.

„Ostatné národnostné menšiny múzeá mali. Od roku 2011 sme treťou najpočetnejšou menšinou na Slovensku,“ zdôrazňuje.

Múzeum pôvodne sídlilo vo výškovej budove bývalého Agrostavu na ôsmom poschodí. Malo tri miestnosti. Od roku 2012 je jeho domovom budova bývalých kasární. Na sťahovanie bolo vtedy vyčlenených 7-tisíc eur.

„Čo sa dalo za tie peniaze urobiť?“ pýta sa.

„Keď teraz dostaneme dve miestnosti v knižnici, kruh sa uzavrie a nemáme v podstate nič,“ dodáva.

Tam, kde Rusíni žijú
Rada rusínskych regiónov Slovenska po svojom sneme vyšla s iniciatívou presťahovať múzeum do Medzilaboriec. Predseda Rady Miroslav Bober zo Stakčína dôvodí tým, že múzeum má byť tam, kde Rusíni žijú.
 
„Prešov je síce krajské mesto, ale v samotnom Prešove sa k rusínskej národnosti prihlásilo 1544 ľudí, čo je z celkového počtu 84824 obyvateľov mesta iba 1,82 percenta. V Medzilaborciach sa k rusínskej národnosti prihlásilo 23,3 percenta obyvateľov mesta,“ hovorí.

Rada svoj návrh legitimizuje tým, že združuje 55 obcí a 20 občianskych združení v okresoch Snina, Humenné, Medzilaborce a Svidník. Práve okresy Snina a Medzilaborce podľa Bobera nie sú sídlom žiadnej štátnej muzeálnej inštitúcie.

Warhol je lákadlo
Ďalším argumentom je nízka návštevnosť múzea, pohybuje sa na úrovni 2 500 návštevníkov ročne. Myšlienku sťahovania do Medzilaboriec má posilniť vybudovanie „kultúrneho bodu“ v podobe komplexnej a finančne náročnej premeny Múzea moderného umenia Andyho Warhola na modernú kultúrnu inštitúciu.

„Presun by nebol len kultúrnym, ale aj rozvojovým rozhodnutím. Regióny, ktoré dlhodobo zápasia s odlivom ľudí, slabšou ekonomikou a menšou viditeľnosťou, nepotrebujú len pekné slová o kultúre. Potrebujú inštitúcie, ktoré vedia vytvárať pohyb - turistický, vzdelávací, spoločenský aj ekonomický. Ak má byť Rusínske múzeum živou inštitúciou s reálnym kultúrnym, regionálnym a turistickým efektom, Medzilaborce dávajú dnes silnejšiu logiku než Prešov,“ hovorí Bober.

Primátor Višňovský: Sme pripravení
Primátor Medzilaboriec Vladislav Višňovský (Hlas) hovorí, že od samého začiatku sa zasadzovali o to, aby múzeum bolo v ich meste a nie v Prešove. Deklaruje, že mesto je pripravené prijať rusínske múzeum do svojich priestorov, ktoré v minulosti slúžili mestskému kultúrnemu stredisku.

„Bolo by v našich priestoroch múzea Andyho Warhola,“ hovorí.

Tam aktuálne sídli múzeum 1. svetovej vojny, to by sa malo na budúci rok presťahovať. Okrem toho sú v susedstve ešte ďalšie priestory vhodné aj na expozície aj na kancelárie. Majú rozlohu približne 500 metrov štvorcových.

Podľa Višňovského sú k dispozícii po drobných úpravách v horizonte dvoch týždňov.

„Nájmy sú v Medzilaborciach nízke,“ dodáva.

V 50. rokoch minulého storočia sídlilo rusínske múzeum v kaštieli v Krásnom Brode neďaleko mesta, neskôr sa stalo obeťou ukrajinizácie.

Prešov je ideálny
Kráľová a Pilip iniciatíve Rady rusínskych regiónov Slovenska presťahovať múzeum do Medzilaboriec nerozumejú a odmietajú ju.

Prešov považujú za prirodzené spoločenské, kultúrne a náboženské centrum Rusínov.

„Prešov sa stal kultúrnym centrom Rusínov už dávno, ešte v roku 1925, keď predstavitelia rusínskej inteligencie a cirkevní dejatelia ako vtedajší rusínski národovci zakúpili v Prešove na Masarykovej, dnes Hlavnej, 62, Ruský dom na základe národnej finančnej zbierky s podporou amerických Rusínov,“ hovorí Kráľová.

V Prešove pôsobia štyri profesionálne kultúrne organizácie – Divadlo Alexandra Duchnoviča,  Poddukelský umelecký ľudový súbor, Ústav národnostných štúdií a cudzích jazykov na Prešovskej univerzite s Oddelením rusínskeho jazyka a kultúry. Štvrtou zložkou je od roku 2007 práve Múzeum rusínskej kultúry.

Za Prešov podľa nej hovorí aj geografická poloha v strede, rovnako blízko majú doň obyvatelia všetkých regiónov, kde Rusíni žijú.

Rozbehli petíciu
Pilip s Kráľovou a novinárkou Tatjanou Rundesovou vytvorili petičný výbor a rozbehli Petíciu za zachovanie SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove a za nápravu prezentácie rusínskeho kultúrneho dedičstva v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry v Svidníku.

Žiadajú zachovať plnohodnotnú existenciu Múzea rusínskej kultúry v Prešove ako celoštátnej múzejnej inštitúcie, neumiestňovať múzeum do provizórnych alebo kapacitne nevyhovujúcich priestorov, ktoré by obmedzovali jeho odbornú činnosť alebo znemožňovali riadne uchovávanie a prezentáciu zbierkového fondu.

Žiadajú zabezpečiť múzeu adekvátne priestory zodpovedajúce jeho celoštátnemu významu, a to buď v súčasnej budove po jej rekonštrukcii a modernizácii, alebo v iných primeraných priestoroch spĺňajúcich všetky odborné, technické a prevádzkové požiadavky, pričom rozsah a kapacita nových priestorov musia byť minimálne na úrovni priestorov, ktoré múzeum využíva v súčasnosti.

Nemenej dôležité je podľa petičiarov odstrániť stav, v ktorom je rusínske kultúrne dedičstvo nachádzajúce sa v SNM – Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku prezentované ako ukrajinské, a prijať systémové riešenie zabezpečujúce jeho samostatnú a pravdivú prezentáciu.

Petíciu doposiaľ elektronicky podpísalo vyše 1270 ľudí.

SNM: Múzeum sa neruší
Hovorkyňa Zajačková povedala, že SNM považuje za dôležité, aby verejná diskusia vychádzala z overených informácií.

„Múzeum sa neruší, jeho poslanie zostáva zachované a nejde o zánik ani ohrozenie rusínskej kultúry. Petíciu vnímame ako legitímny prejav občianskeho  alebo individuálneho záujmu.“

zdroj: 
https://korzar.sme.sk/zemplin/c/cele-muzeum-do-dvoch-miestnosti-bude-to-absolutna-degradacia-vravi-exriaditelka-o-stahovani-rusinov-v-presove

foto:
Múzeum rusínskej kultúry v Prešove 
zdroj: www.muzeum.sk