Dva filmy, ktoré predstavia Rusínov tak, ako ich Slováci nepoznajú
Rusíni v Bratislave a ich priaznivci zažili 7. mája svoj malý, takpovediac národnostný sviatok. Stali sa divákmi premiér dvoch rusínskych filmov, ktoré sa minulý rok zrodili so štátnou pomocou a práve v týchto dňoch odštartovali putovanie za svojimi divákmi.
V prvom prípade šlo o krátku sedemminútovú snímku – Božena a jej deti. Dielko, síce minutážou neveľké, má však svoj význam v mapovaní činnosti súčasných Rusínov a toho, čím sa medzi nami stávajú neopakovateľnými. Film sa venuje učiteľke Božene Záhorcovej, ktorá pochádza z Klenovej v okrese Snina a celý svoj profesionálny život zasvätila práci s nepočujúcimi deťmi.
V druhom prípade šlo o 35-minútový film s osobitým názvom Preosvjaščenyj... (Vasiľ Hopko, blahoslavený Rusín). Rovnako ako prvá, aj táto práca pochádza z dielne mladej tvorivej dvojice, režisérky Ivany Lempeľovej a kameramanky Viery Bačíkovej. Obidva filmy vznikli aj vďaka tomu, že ich finančne podporili Ministerstvo kultúry SR (program Kultúra národnostných menšín 2008) a Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Súčasťou akcie sa stalo i netradičné „pokropenie“ a vyprevadenie filmov do sveta vodou Cigeľky z „ridnoho kraju“, pohladenie lístkami „barvinka“ a slovný vstup krstného otca, prokurátora Jána Šantu. Ten sa rodným jazykom prihovoril publiku a nezabudol pripomenúť, „aké je symbolické, že za krstného otca si tvorcovia vybrali zástupcu inštitúcie, ktorá má na starosti ochranu zákona. Tej inštitúcie, ktorá v minulosti tak tvrdo poznačila život biskupa Vasiľa Hopka, jedného z najvýznamnejších gréckokatolíckych kňazov na Slovensku“. Keďže v zdôvodnení rozsudku nad biskupom bolo v minulosti aj nepriateľstvo voči socialistickému zriadeniu, špionážna protištátna činnosť alebo nadržiavanie imperialistickým západným mocnostiam, súčasná doba to akoby zrkadlovo otočila. „Dnes sme súčasťou západného sveta a jeho hodnôt postavených na myšlienkach slobody a demokracie, pre ktoré bol Vasiľ Hopko vlastne odsúdený,“ dodal krstný otec.
Ako priznala scenáristka a režisérka v jednej osobe Ivana Lempeľová, námet na tento film jej dlho nedal pokoj. Dôvod, prečo po ňom siahla, bol prostý: „Lebo Vasiľ Hopko je súčasťou mojej rodiny.“ Pri nakrúcaní stála za kamerou Viera Bačíková, zvuk robil Petr Kačírek, strih Marek Urban, dramaturgom bol Ivan Ostrochovský a producentom Ján Lipinský. Na filme spolupracoval aj Ústav pamäti národa, ktorého šéf Ivan Petranský sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi zúčastnil na spomínanej premiére. Medzi vzácnych hostí patril aj páter Akvinas (vlastným menom Juraj Gabura) z Radu Dominikánov, spoluväzeň a spovedník biskupa Hopka vo väzení v Leopoldove.
Premiéru filmov doplnila fotografická prehliadka záberov z nakrúcania, ktoré dopovedali aj veľa z toho, čo muselo byť z filmu kvôli stručnej dejovej línii vystrihnuté. Sála Doprastavu, kde sa minulý týždeň vypravili do sveta dve nádejné rusínske filmárske dielka, si sotva pamätá vyššiu návštevnosť publika na filmovej akcii. Je to jasné – filmové plátno má potenciál osloviť našincov – aj tých mladších – a dokáže v nás vyvolávať chuť stretávať sa, vedieť o sebe a komunikovať.
Fotoreportáž z akcie nájdete vo fotogalérii na www.rusyn.sk
Taťjana Rundesová
V prvom prípade šlo o krátku sedemminútovú snímku – Božena a jej deti. Dielko, síce minutážou neveľké, má však svoj význam v mapovaní činnosti súčasných Rusínov a toho, čím sa medzi nami stávajú neopakovateľnými. Film sa venuje učiteľke Božene Záhorcovej, ktorá pochádza z Klenovej v okrese Snina a celý svoj profesionálny život zasvätila práci s nepočujúcimi deťmi.
V druhom prípade šlo o 35-minútový film s osobitým názvom Preosvjaščenyj... (Vasiľ Hopko, blahoslavený Rusín). Rovnako ako prvá, aj táto práca pochádza z dielne mladej tvorivej dvojice, režisérky Ivany Lempeľovej a kameramanky Viery Bačíkovej. Obidva filmy vznikli aj vďaka tomu, že ich finančne podporili Ministerstvo kultúry SR (program Kultúra národnostných menšín 2008) a Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Súčasťou akcie sa stalo i netradičné „pokropenie“ a vyprevadenie filmov do sveta vodou Cigeľky z „ridnoho kraju“, pohladenie lístkami „barvinka“ a slovný vstup krstného otca, prokurátora Jána Šantu. Ten sa rodným jazykom prihovoril publiku a nezabudol pripomenúť, „aké je symbolické, že za krstného otca si tvorcovia vybrali zástupcu inštitúcie, ktorá má na starosti ochranu zákona. Tej inštitúcie, ktorá v minulosti tak tvrdo poznačila život biskupa Vasiľa Hopka, jedného z najvýznamnejších gréckokatolíckych kňazov na Slovensku“. Keďže v zdôvodnení rozsudku nad biskupom bolo v minulosti aj nepriateľstvo voči socialistickému zriadeniu, špionážna protištátna činnosť alebo nadržiavanie imperialistickým západným mocnostiam, súčasná doba to akoby zrkadlovo otočila. „Dnes sme súčasťou západného sveta a jeho hodnôt postavených na myšlienkach slobody a demokracie, pre ktoré bol Vasiľ Hopko vlastne odsúdený,“ dodal krstný otec.
Ako priznala scenáristka a režisérka v jednej osobe Ivana Lempeľová, námet na tento film jej dlho nedal pokoj. Dôvod, prečo po ňom siahla, bol prostý: „Lebo Vasiľ Hopko je súčasťou mojej rodiny.“ Pri nakrúcaní stála za kamerou Viera Bačíková, zvuk robil Petr Kačírek, strih Marek Urban, dramaturgom bol Ivan Ostrochovský a producentom Ján Lipinský. Na filme spolupracoval aj Ústav pamäti národa, ktorého šéf Ivan Petranský sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi zúčastnil na spomínanej premiére. Medzi vzácnych hostí patril aj páter Akvinas (vlastným menom Juraj Gabura) z Radu Dominikánov, spoluväzeň a spovedník biskupa Hopka vo väzení v Leopoldove.
Premiéru filmov doplnila fotografická prehliadka záberov z nakrúcania, ktoré dopovedali aj veľa z toho, čo muselo byť z filmu kvôli stručnej dejovej línii vystrihnuté. Sála Doprastavu, kde sa minulý týždeň vypravili do sveta dve nádejné rusínske filmárske dielka, si sotva pamätá vyššiu návštevnosť publika na filmovej akcii. Je to jasné – filmové plátno má potenciál osloviť našincov – aj tých mladších – a dokáže v nás vyvolávať chuť stretávať sa, vedieť o sebe a komunikovať.
Fotoreportáž z akcie nájdete vo fotogalérii na www.rusyn.sk
Taťjana Rundesová
Aktuality
Zobraziť všetky30.11.2026
Tŕnistá cesta za svetlom: Profesor Peter Švorc o knihe Davida Hubeného
Ako sa na Podkarpatskú Rus dostávala elektrická energia a aké politické, podnikateľské či osobné záujmy tento proces sprevádzali?
Historik Peter Švorc v Česko-slovenskej historickej ročenke predstavuje a hodnotí monografiu Davida Hubeného Bud…
28.10.2026
Andy Warhol’s Project – Piesne mojej matky Júlie
Odkaz v obrazoch a tónoch
Multimediálna koncertná show, v ktorej ožíva hudobný odkaz slovenských* koreňov Andyho Warhola
Za netradičným hudobným projektom stojí príbeh rodiny, jej kultúrnych koreňov a hlasu, ktorý sa zachoval napriek desať…
28.10.2026
Děkujeme, Republiko!
Je až neuvěřitelné, že my, prvorepublikové děti, kterým je už osmdesát i více let, oslavujeme sté výročí vzniku Československa.
Ve většině případů se zdůrazňuje, že ČSR byla státem dvou národů – Čechů a Slováků. Mnozí přitom zapomínají na t…
24.10.2026
Zomrel Michal Šteňo - ortopéd, prvý predseda ZIRS
Posledná rozlúčka so zosnulým bude vo štvrtok 29. októbra o 13:15 h v bratislavskom krematóriu.
Ako informoval predseda Združenia inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) Ján Lipinský, v piatok 23. októbra 2026 zomrel v Bratislave vo veku 94 rokov d…
20.10.2026
Expertka z Poľska: Ak nenájdeme modernú identitu, lemkovská menšina zanikne
Po rusínsky vysielajú aj na Slovensku.
Michal Frank
redaktor
Mesto Gorlice na juhovýchode Poľska sa nachádza zhruba tridsať kilometrov od slovenských hraníc. Sídli v ňom najstaršia organizácia, ktorá sa venuje rusínskej, v poľsk…
19.10.2026
Gorlice a Tylava v jubilejnom roku. Lemkovia si pripomínajú storočnicu prechodov na pravoslávie
Natália Malecká - Novak
Text po lemkovsky: #lemko
Tylava sa opäť stala miestom stretnutia pravoslávnych Lemkov. V sobotu 19. septembra 2026 sa tu konali slávnosti pri príležitosti stého výročia začiatku prechodov Lemkov na pravosláv…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marča odchodyť na staž na Ibizu i lučiť sja zos frajirom:
-Bude smutno - pyš, bude smutno - odpyšu...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať