Fínska pravoslávna cirkev a vojna na Ukrajine

23.06.2024

Zo sveta pravoslávia

Súčasným pravoslávnym aj nepravoslávnym Fínom vojna na Ukrajine priamo pripomína udalosti z ich vlastnej histórie.

Pravoslávni kresťania v Rusku sú občas prekvapení, keď sa dozvedia, že patriarcha Kirill zastupuje iba Ruskú pravoslávnu cirkev a že jeho názory nemožno v žiadnom prípade považovať za názory celej Pravoslávnej cirkvi.

Pravoslávni na Západe sa niekedy sťažujú, že ich cirkevné vedenie mlčí o vojne na Ukrajine. Neviem, nakoľko je to pravda. Pravdepodobne sa to líši od jednej miestnej cirkvi k druhej. Rád by som sa však v tejto súvislosti podelil o skúsenosť Fínskej pravoslávnej cirkvi, pretože sám som posledné dva roky slúžil vo Fínsku ako farár.

Toto sú len niektoré z reakcií Fínskej pravoslávnej cirkvi na rozsiahlu inváziu Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 na rôznych úrovniach, od vyhlásení prímasa až po príhovory cirkevných rád.

A tak už 24. februára 2022 – v prvý deň ruskej agresie – arcibiskup Lev, prímas Fínskej pravoslávnej cirkvi, navštívil ukrajinské veľvyslanectvo vo Fínsku a vyjadril podporu ukrajinskému ľudu.

Dňa 26. februára – v tretí deň invázie – sa konala synoda biskupov Fínskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa obrátila na všetkých pravoslávnych veriacich svojej cirkvi pastierskym posolstvom, ktoré bolo celé venované situácii na Ukrajine:

„Fínska pravoslávna cirkev dôrazne odsudzuje vojenské akcie Ruskej federácie na Ukrajine. Vojna nemá žiadne ospravedlnenie. Obyvateľov Ukrajiny treba podporiť všetkými prostriedkami... Aj naša cirkev sa pripravuje na pomoc a podporu potenciálnych utečencov.

Obraciame sa aj na biskupov a kňazov Moskovského patriarchátu, aby napomáhali mierovému úsiliu.

Pri tejto ťažkej príležitosti sú naše myšlienky s ľuďmi na Ukrajine, ktorí teraz utekajú pred hrôzami vojny väčšinou do susedných krajín.

Dúfame, že ruský ľud nebude obviňovaný z tejto situácie a že medzi našimi farníkmi žijúcimi vo Fínsku nebude zasiaty rozkol. Každý farník je nám rovnako drahý, bez ohľadu na svoju národnosť...

Pravdepodobné rozšírenie vojny takisto znepokojuje mnohých ľudí. Podľa vedenia našej krajiny v súčasnosti neexistuje perspektíva jej vojenského ohrozenia. Ako cirkev sa určite modlíme k trojjedinému Bohu, aby sme aj naďalej žili ‚nerušeným a pokojným‘ životom (1 Tim 2, 2).“

Piateho až siedmeho marca 2022 bola pravoslávna Katedrála zosnutia Bohorodičky v Helsinkách osvetlená farbami ukrajinskej štátnej vlajky, od katedrály sa konala procesia pred ukrajinské veľvyslanectvo s modlitbou pred ním.

A už začiatkom marca 2022 začali do Fínska prichádzať prví utečenci a Fínska pravoslávna cirkev začala nielen zbierať finančné prostriedky na pomoc Ukrajine, ale aj prijímať ukrajinských utečencov vo Fínsku a starať sa o nich. Dôležité je, že sa tak dialo nielen na úrovni jednotlivých farností, ale na úrovni celej cirkvi.

Fínska pravoslávna cirkev je integrálnou súčasťou Ekumenického patriarchátu, autonómnou cirkvou v rámci neho. V minulom roku 2023 slávila 100. výročie získania tohto postavenia. Zároveň však vôbec nie je „súčasťou gréckej cirkvi“, ale je skutočne miestnou cirkvou Fínska.

Je samosprávna, a preto jej postoj k rôznym otázkam môže byť zaujímavý. Čo je dôvodom jednoznačného postoja Fínskej pravoslávnej cirkvi k odsúdeniu vojny a podpore Ukrajincov, a to tak na samotnej Ukrajine, ako aj ukrajinských utečencov vo Fínsku?

Z historického hľadiska je Fínska pravoslávna cirkev cirkvou slovanskej tradície, hoci nikdy nesídlila v slovanskej spoločnosti. Jej liturgické, ikonopisecké a hudobné tradície sú rovnaké ako v Rusku a na Ukrajine. A nie je to prekvapujúce: v stredoveku boli pravoslávni Fíni a Kareli súčasťou Novgorodského arcibiskupstva a v 19. a na začiatku 20. storočia bolo Fínsko súčasťou Ruského impéria, hoci malo svoj osobitný štátny status: Fínske veľkokniežatstvo. 

Všetko, čo sa dialo na východnej strane hranice, bolo pre ňu teda vždy dôležité a veľmi závažné. Po revolúcii v roku 1917 a občianskej vojne v Rusku – ktorú vo Fínsku vyhrali bieli, nie červení – získalo Fínsko nezávislosť. Avšak počas zimnej vojny v rokoch 1939 – 1940 sa Sovietsky zväz snažil „napraviť situáciu“. Vo vtedajšej sovietskej propagande sa hovorilo o Fínoch, ktorí sa bránili sovietskej agresii, ako o „bielych Fínoch“, ktorých treba konečne poraziť – 20 rokov po skončení tejto občianskej vojny.

Súčasným pravoslávnym aj nepravoslávnym Fínom vojna na Ukrajine priamo pripomína udalosti z ich vlastnej histórie. Ukrajina sa pre nich dnes nachádza v rovnakej situácii ako Fínsko pred viac ako 80 rokmi (mimochodom, argumenty útočnej strany vtedy aj teraz sú veľmi podobné). 

A tento názor dnes zastáva aj fínska spoločnosť, štát a cirkev, čím sa odlišuje od mnohých iných krajín a národov, pre ktoré je to možno dosť vzdialený a nie veľmi jasný konflikt. Preto je na uliciach fínskych miest značný počet ukrajinských vlajok – stále ich je oveľa viac než vo veľkých európskych krajinách.

Ďalším dôležitým bodom je, že v dôsledku zimnej vojny Fínsko prežilo ako nezávislý štát, ale stratilo približne desať percent svojho územia. Desaťtisíce Fínov z východných regiónov sa stali utečencami. Medzi nimi bolo veľmi veľa pravoslávnych Karelov. Väčšina pravoslávnych Fínov – vrátane samotného arcibiskupa Leva – tak od detstva počúvala príbehy o utečencoch od svojich starých rodičov. A dnešní ukrajinskí utečenci im pripomínajú príbehy ich vlastných rodín v podobnej vojne.

Oficiálne vyhlásenia arcibiskupa Leva a Fínskej pravoslávnej cirkvi o podpore Ukrajiny a odsúdení ruskej agresie sa neskončili na jar 2022. 

Opakujú sa pravidelne: pri výročiach, spomienkových bohoslužbách a oficiálnych príležitostiach. Dvadsiateho deviateho júla 2022 bolo zverejnené spoločné posolstvo arcibiskupa Leva spolu s fínskym luteránskym arcibiskupom Tapiom proti ospravedlňovaniu vojny náboženskými argumentmi.

„Patriarcha [Kirill] nazýva brutálnu vojnu askézou a snaží sa pomocou náboženstva zmyť krvavé škvrny. Predpoklad, že ruskí vojaci majú hlbokú morálku a predstavujú dobro, naznačuje, že protistrana je nemorálna a predstavuje zlo. Vychádza z úmyselnej dehumanizácie druhej skupiny, ktorá je predpokladom ľudskej ochoty zabíjať iných...

Obhajoba nezákonnej ruskej agresívnej vojny na náboženskom základe je zneužitím náboženstva: je neetická, narúša spojenie medzi Východom a Západom a predovšetkým škodí ľuďom...“

Tento odsek sa týkal slávneho príhovoru patriarchu Kirilla k ruskej armáde: „Odvážne si plňte svoju vojenskú povinnosť. A pamätajte, že ak položíte svoj život za svoju vlasť, za svojich priateľov, budete spolu s Bohom v jeho kráľovstve slávy a večného života.

Je pozoruhodné, že fínski hierarchovia tu hovoria skôr o „neetickom“ správaní než o teologických kategóriách. A to je presné, pretože patriarcha Kirill, ako aj „škola“ jeho mentora, leningradského metropolitu Nikodima (Rotova), boli vždy nedogmatickí. Teologické otázky ich veľmi nezaujímali, takže všetky pokusy „odsúdiť“ patriarchu Kirilla na základe falošných teologických názorov práve v tomto kontexte nepôsobia presvedčivo: človek musí byť teológ, aby sme mohli hovoriť o jeho „herézach“.

Arcibiskup Lev sa pokúsil apelovať aj priamo na patriarchu Kirilla: „Vedenie Ruskej pravoslávnej cirkvi doteraz podporuje vedenie krajiny, žehná túto vojnu a ospravedlňuje ju ako ‚svätú‘ vojnu. Skôr, ako bude neskoro, si cirkev musí uvedomiť, že je na nesprávnej ceste. Osobne sa obraciam na patriarchu Kirilla: pamätajte na svoje biskupské a patriarchálne sľuby a na to, že sa za ne budete musieť zodpovedať pred Všemohúcim. 

Pre Krista: prebuďte sa a odsúďte toto zlo! Využite svoj vplyv na nastolenie mieru a urobte všetko pre to, aby sa táto vojna skončila. Prosím Boha, aby vám na to udelil pokoru a múdrosť“ (3. 4. 2022).

Práca s Ukrajincami vo Fínskej pravoslávnej cirkvi si zaslúži osobitnú pozornosť a podrobné rozprávanie. Ukrajinskí veriaci ľahko prichádzajú do cirkevných obcí Fínskej pravoslávnej cirkvi. Na jednej strane má rovnakú slovanskú tradíciu (avšak s úplne neznámym jazykom). Na druhej strane sa počas liturgie nepripomína patriarcha Kirill a hlavne sa nevypytujú, v ktorej cirkvi ste boli pokrstení a kam ste chodili domov –  Fínska pravoslávna cirkev prijíma všetkých ukrajinských pravoslávnych bez rozdielu jurisdikcie. 

A jasný postoj k odsúdeniu ruskej invázie pomáha ukrajinským utečencom cítiť sa vo Fínsku a v chrámoch Fínskej pravoslávnej cirkvi ako doma.

A pri tom všetkom sa dnes v chrámoch Fínskej pravoslávnej cirkvi nikto nemodlí za víťazstvo: modlí sa len za mier.

V čase príprav vydania tejto eseje sa vo Fínsku objavili významné udalosti, ktoré zmenili situáciu v oblasti pastoračnej starostlivosti o ukrajinských utečencov.

Fínska cirkev sa rozhodla nepredĺžiť zmluvu s kňazom Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorý sa venuje pomoci ukrajinským utečencom, keďže humanitárna organizácia Filantropia, ktorá sponzoruje jeho prácu, sa zameriava výlučne na sociálne projekty a prestáva sponzorovať pastoračné úlohy. 

V dôsledku toho majú teraz farári vo Fínsku za úlohu samostatne sa starať o potreby ukrajinských utečencov. Napriek tomu sa objavujú vážne problémy, keďže v mnohých dekanátoch vo Fínsku chýbajú rusky alebo ukrajinsky hovoriaci duchovní, a to napriek tomu, že prílev ukrajinských utečencov prevyšuje počet registrovaných členov Fínskej pravoslávnej cirkvi.

V reakcii na túto zložitú situáciu sa vedenie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi rozhodlo založiť vo Fínsku vlastné cirkevné obce, na ktoré by dohliadali dvaja kňazi, ktorým bol v krajine udelený štatút utečenca. Hoci tieto cirkevné obce v minulosti fungovali neformálne, Ukrajinská pravoslávna cirkev ich oficiálne neuviedla ako „zahraničné“ farnosti, čím dodržiavala svoju politiku nezriaďovať farnosti tam, kde už existuje miestna cirkev. Nedávne udalosti však naznačujú zmenu prístupu.

Reakcia arcibiskupa Leva na toto rozhodnutie bola napätá: „Zriaďovanie zastupiteľských orgánov oddelených od našej miestnej cirkvi inými pravoslávnymi cirkvami na území našej autonómie nemožno tolerovať a je proti kánonom.“ Arcibiskup Lev ďalej nariadil farnostiam svojej eparchie, aby sa zdržali kontaktov s novozaloženými cirkevnými obcami.

Základná výzva však pretrváva: integrácia cudzojazyčných pravoslávnych osôb v menších miestnych cirkvách zostáva mimoriadne náročná, čo ešte viac zvyšuje zložitosť podpory inklúzie v rámci náboženských spoločenstiev.

Alexander Zanemonets, autor
Vedecký pracovník Inštitútu východných kresťanských štúdií (Radboudova univerzita, Holandsko)

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. 

Preložil o. Ján Krupa

zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/156736/finska-pravoslavna-cirkev-a-vojna-na-ukrajine

foto:
Pravoslávna katedrála v Helsinkách 
Chrám Uspenija presvjatoj Bohorodičky
autor: Ralf Roletschek - Own work
zdroj: wikipedia.org (CC)

Aktuality

Zobraziť všetky
17.07.2024

V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa

Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu

Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti

V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Psychologický syndróm obete

V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov

Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky. Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Prestaňme konečne špekulovať o zhoršení nášho volebného systému

Poučenie zo Západu Pozrime sa na to, aké paradoxy spôsobujú väčšinové volebné systémy vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve či Spojených štátoch. Pred pár dňami prebehli parlamentné voľby vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, ktoré určili,…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča hvaryť frajirovi:
-Milačik, ty jes takyj užasnyj milenec, iši zme vjedno lem dva tyždňi a ja jem hruba už treťij misjac...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať