Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, 2020

SME RUSÍNI //МЫ  РУСИНЫ ​//СЬМЕ РУСИНЫ
​​​​​ ​

"Dejiny do každej rusínskej rodiny..."




Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov 
druhé vydanie, Bratislava 2020
počet strán: 240, 120 x 210 mm
mäkká šitá väzba V4
jazyk: slovenský
ISBN 978 - 80 - 973455 - 1 - 8 
EAN  9788097345518
vysádzané písmom: Quercus, Storm Type Foundry
papier: Fedrigoni, Arena Natural Rough, Tintoretto Ceylon
vydavateľ: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, Bratislava 

"Vydať knihu sme sa rozhodli so zámerom prezentovať ucelený a objektívny pohľad na dejiny malého stredoeurópskeho národa – Karpatských Rusínov a vzhľadom na problematiku sme považovali za potrebné, aby publikácia na jednej strane vypĺňala medzeru v málo prebádanej a publikovanej téme, ale na druhej strane, aby odbúravala romantické mýty z histórie Rusínov...".
Ján Lipinský, za vydavateľa 


Anotácia:
Monografia sumarizčného charakteru Malé dejiny Rusínov predstavuje súhrnnú prácu o histórii Rusínov v celom priereze dejín tohto malého stredoeurópskeho národa. Karpatskí Rusíni patria geopoliticky aj zemepisne do strednej Európy, do jej najvýchodnejšej časti, ktorá sa už dotýka pomyselnej historicko-civilizačnej čiary rozdeľujúcej svet na západný - svet latinskej kultúry a východný - ortodoxný, svet byzantskej kultúry. Politické dejiny Rusínov sú úzko spojené s dejinami štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo nimi obývané územie, s Uhorským kráľovstvom, Sedmohradským kniežatstvom, s habsburskou monarchiou, Maďarskou republikou, Československou republikou, Maďarským kráľovstvom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Karpatskí Rusíni prežívali spolu so všetkými národmi tohto regiónu zložité, búrlivé a často protirečivé dejiny. Vlastné politické dejiny Rusínov začínajú v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Dejinami karpatských Rusínov sa zaoberala nielen rusínska historiografi a, ale tiež maďarská, rakúska, ruská, česká, slovenská, sovietska a ukrajinská. Úvahy maďarských, rakúskych, českých a slovenských historikov o tom, že Rusíni sú súčasťou stredoeurópskych dejín sú logické. Na druhej strane dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva Rusínov ani ako svojbytný národ, ani samostatnosť ich dejín....

Obsah knihy
- Územie Rusínov v praveku
- Slovania v Karpatskej kotline. Problém „Bielych“ alebo „Karpatských Chorvátov“
- Vpád Maďarov do Karpatskej kotliny a osudy karpatských Slovanov
- Začlenenie územia juhokarpatských Rusínov do Uhorska a záhadná „Ruská marka“
- Vpád Mongolov a jeho dôsledky na územie Rusínov
- Kolonizácia na území karpatských Rusínov
- Valašsko-rusínska kolonizácia na Podkarpatsku a východnom Slovensku. Formovanie poddanského systému.
- Pôsobenie kniežaťa Teodora Koriatoviča na Podkarpatskua východnom Slovensku. Legendy a skutočnosť
- Rusíni v procese formovania uceleného poddanského systému
- Turecké nebezpečenstvo
- Rozpad Uhorského kráľovstva po bitke pri Moháči.Rapídne zhoršenie situácie stavu poddaných
- Reformácia a protireformácia. Únia rusínskej pravoslávnej cirkvi s katolíckou
- Rusíni vo víre protihabsburských vojen druhej polovice 17. a začiatku 18. storočia
- Činnosť biskupa Jozefa De Camellise (Decamellise) v mukačevskej diecéze (eparchii)
- Rusíni, gens fidelissima, za povstania Františka II. Rákocziho
- Rusíni v dobe reforiem 18. storočia
- Vznik rusínskej gréckokatolíckej cirkvi
- Reforma školstva a vznik rusínskych štátnych škôl
- Reformy cisára Jozefa II.
- Rusínski osvietenci v Rusku
- Osvietenstvo a začiatok národného obrodenia Rusínov
- Rusínska spoločnosť v revolúcii 1848-1849
- Užhorodský okruh/Rusínsky okruh
- Alexander Duchnovič-buditeľ Rusínov
- Rusínsky politický program Adolfa Dobrianskeho
- Rusíni v Rakúsko-Uhorsku
- Hospodársky vývoj v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Verchovinská akcia
- Rusínska spoločnosť na prelome 19. a 20. storočia
- Rusíni počas 1. svetovej vojny
- Rusínsky problém v závere vojny
- Politické prebudenie Rusínov po skončení vojny
- Problém „Ruskej krajny“
- Rusíni v Československu
- Rusíni na ceste k občianskej spoločnosti
- Rusínska spoločnosť v dobe československej krízy a druhej Československej republiky
- Osudy Rusínov počas 2. svetovej vojny
- Problém Podkarpatskej Rusi v československej exilovej politike
- Anexia
- Rusíni v povojnovej Európe

O autorovi: 
IVAN POP (1938), historik, rusínista, bohemista, kulturológ, politológ. Študoval na Fakulte histórie Užhorodskej univerzity. Od r. 1967 vedecký pracovník Ústavu slavjanovedenija a balkanistiky AV ZSSR (od r. 1991 AV Ruska), šéfredaktor slavistického časopisu Slavjanovedenije (1989—1992). V r. 1992 sa vrátil na univerzitu do Užhorodu, bol menovaný riaditeľom Ústavu karpatológie a spolu s ďalšími začal usilovať o uznanie svojbytnosti Rusínov, o autonómiu Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Avšak narazil na tvrdý centralizmus a unitarizmus ukrajinskej politiky a ideológiu ukrajinského nacionalizmu. V r. 1994 bol s rodinou vyštvaný a odišiel do Chebu v Českej republike. 
•
Autor kníh o čs. diplomacii 30.- 40. rokov 20. storočia, dejinách českého umenia, spolautor Krátkych dejín Československa (1988), kníh o pamiatkach na Podkarpatskej Rusi. Vydal Encyklopédiu Podkarpatskej Rusi (po rusky) a spolu s P. R. Magocsim po anglicky Encyklopédiu rusínskych dejín a kultúry (Encyclopedia of Rusyn History and Culture, Toronto, 2002). Po česky napísal Podkarpatská Rus (2005), Dejiny Podkarpatské Rusi v datech (2005), Podkarpatská Rus – osobnosti její historie, vědy a kultury (2008).
•
Ako autor scenára sa podieľal na výrobe dokumentárnych filmov Duše Karpát (2013), V osídlach veľmocí (2017) a Podkarpatská rusínska maliarska škola (2018).

----------------------

Povedali o knihe...

Peter Medviď, hovorca Okrúhleho stola Rusínov:  "Druhé  textovo nezmenené vydanie, keďže obsah sám o sebe patrí k tomu najlepšiemu, čo z rusínskej historiografie možno na knižnom trhu nájsť, prináša pre milovníkov kníh i nový veľký bonus. Tým je grafické spracovanie publikácie Ivana Popa z dielne grafičky Kataríny Rybnickej. Vydavateľ zvolil do ruky šikovný  formát, a napriek tomu, že kniha má 230 strán, zvolený kvalitný papier nerobí knihu ani hrubou ani ťažkou. Typ písma pôsobí nielen esteticky príťažlivo, ale sa aj dobre číta, text je elegantne doplnený obrázkovou dokumentáciou. Obálka knihy, na ktorej je medveď, symbol rusínskeho erbu, vyrazený na striebornej fólii, je už len potvrdením toho, že  grafika publikácie bola vyhotovená na vysokej, profesionálnej úrovni a v modernom štýle, aký sa v publikaciách o Rusínoch často nevidí. Kniha je preto dobrá nielen  ako „povinný” kúsok v knižnici každého Rusína, ale tiež ako krásny, luxusom voňajúci, navyše užitočný darček pre blízkych ľudí."

doc. Michal Šmigeľ: „Dielo Ivana Popa považujem za serióznu monografiu sumarizačného charakteru, venujúcu sa dlhodobo zatracovanej a aj málo prebádanej téme (v čom vidím aj autorov jednoznačný prínos, ako pre historiografiu, tak aj pre samotných Rusínov), zostavenú na solídnej faktografickej báze, a s ohľadom na jej vysokú úroveň a tiež aj popularizujúcu funkciu.
 
JUDr. Anna Virostková:  "Kniha Malé dejiny Rusínov je zaujímavým dielom, ktoré po rôznych stránkach rozširuje vedomosti pre čitateľov o dejinách Rusínov. Súčasťou celej knihy sú rôzne fotografie významných osobností či dôležitých udalostí a tie ju robia ešte pútavejšou. Vedecko-populárna publikácia je napísaná historickou metódou. Bezpochyby sa stane významným zdrojom inšpirácií tak pre akademickú a univerzitnú obec, ako i pre všetkých záujemcov, ktorí sa zaujímajú o Rusínov."

prof. Peter Švorc:  "Ivan Pop ponúkol slovenskému čitateľovi stručné, ale prehľadné dejiny  Rusínov, ktoré ho dokážu zorientovať v základných momentoch ich histórie a  pomôžu pochopiť súčasné postavenie a snahy o plnohodnotné etablovanie sa ako  príslušníkov samostatného národa. Kniha je napísaná pútavo, dobre sa číta,  hoci miestami prekladateľovi českého textu do slovenčiny unikli viaceré  bohemizmy tak pri písaní mien ako aj niektorých slov, či slovných väzieb.  Význam i podstatu knihy to však nenaruší."


--------

RECENZIA: POP, Ivan: Malé dejiny Rusínov, Bratislava (ZIRS, 2010) 

prof. Peter Švorc

Slovenskú i českú spoločnosť začali priťahovať dejiny Rusínov najmä po roku 1989. Súviselo to so zmenou spoločenských pomerov a s akceptovaním Rusínov  ako osobitného národa, ktorý sa začal po dlhom čase na Slovensku opäť hlásiť  o slovo. Záujem o Rusínov sa premietol do záujmu o literatúru zaoberajúcu sa  týmto obyvateľstvom a jeho osudmi. Kým v Čechách záujem siahal najmä na bývalú Podkarpatskú Rus, na Slovensku vari viac na územie severovýchodného Slovenska, kde žijú Rusíni ako susedia slovenského národa.

Ivan Pop, ktorého knihu  chceme predstaviť, patrí k historikom, čo dôverne poznajú dejiny Rusínov a  svoje poznanie sprostredkúvajú širšej verejnosti prístupným a zaujímavým  štýlom. Toto konštatovanie potvrdzuje aj jeho kniha pripravená na vydanie  Združením inteligencie Rusínov Slovenska s názvom Malé dejiny Rusínov.  Rozdelená je do 38 častí, v ktorých autor prechádza celými dejinami Rusínov,  ba začína už pravekom, a to charakteristikou územia, na ktorom žijú. Do  akejsi „prehistórie“ Rusínov spadá aj druhá časť knihy, kde píše o príchode  Bielych Chorvátov medzi slovanské kmene osídlené na južných svahoch Karpát, od ktorých Rusíni odvodzujú svoj pôvod. Uvádza však  aj stanovisko slovenskej, maďarskej a ukrajinskej historiografie, ktoré  odmietajú autochtónnosť karpatských Chorvátov, a ako hovorí autor, aj  karpatských Rusínov, a spoločne im prisudzujú len úlohu kolonistov v čase  valašskej kolonizácie. Tieto názory však odmieta ako nepodložené dôkladným výskumom.

Nasledujúce časti knihy predstavujú vývoj na území najmä dnešného  Zakarpatska po bitku pri Moháči a dôsledky, ktoré mala pre Uhorsko i jeho obyvateľstvo, vrátane Rusínov. Pomerne veľkú časť textu (v pomere k väčšine ostatných častí) venuje Ivan Pop problematike zmeny konfesionality rusínskeho obyvateľstva v kontexte reformácie a protireformácie. Popisuje zložitý a neraz i protirečivý prechod z pravoslávia k únii s rímskokatolíckou cirkvou a dôvody, prečo a ako sa to dialo obzvlášť na území dnešného Zakarpatska. Ďalšie kapitoly sledujú dejiny Rusínov v čase protihabsburských vojen, ich spojenie s Františkom II. Rákocim, činnosť  biskupa Jozefa de Camellis, ktorý prispel k účinnejšiemu presadzovaniu sa  gréckokatolíckej cirkvi medzi Rusínmi, reformu školstva a vznik rusínskych štátnych škôl, dopad reforiem Jozefa II. na rusínske obyvateľstvo, národné  obrodenie Rusínov, ktorí sa začali národne prebúdzať v závere 18. a  začiatkom 19. storočia. „Jar národov“ – revolučné roky 1848 – 1849 – neobišla ani Rusínov, hoci ich národné aktivity nedosiahli také rozmery ako  aktivity ostatných nemaďarských národov Uhorska. Išlo však o obdobie, ktoré malo vplyv na rusínsku inteligenciu a aj v neskorších rokoch 19. storočia poznamenaných maďarizačným úsilím Budapešti tvorilo aspoň spomienkovú opornú bázu pre neskoršie národné aktivity.

Ivan Pop pokladal za potrebné čitateľom priblížiť aj dve významné osobnosti národného obrodenia – a to Adolfa Dobrianskeho a Alexandra Duchnoviča. Toto rozhodnutie bolo správne, pretože všetky politické a kultúrne aktivity Rusínov od prelomu 19. a 20. storočia a v 20. storočí sa viazali na spomínané osobnosti, resp. na ich konanie a odkaz. Čitateľ tak získava aspoň tie hlavné informácie o rusínskych činiteľoch, ktorí ovplyvnili konanie svojich nasledovníkov.

Posledných dvanásť častí sa zaoberá dejinami Rusínov v 20. storočí. Autor tu podáva obraz rusínskej spoločnosti,  píše o ich politickej aktivizácii,  národných i štátotvorných snahách, ktoré sa prebudili v závere prvej  svetovej vojny a v prvých týždňoch po jej skončení. Jednou z posledných kapitoliek je časť nazvaná Problém „Ruskej krajiny“. Ivan Pop v nej opisuje  úsilie Budapešti o zachovanie Podkarpatska ako súčasti Maďarska. Jedným z  krokov malo byť aj vyhlásenie autonómnej provincie nazvanej Ruská krajna,  nie krajina. Krajna bola okrajovým územím Uhorského kráľovstva s relatívne  značnou samostatnosťou. Použitie pôvodného označenia istého typu administratívneho členenia Uhorska v už novom Maďarsku malo symbolizovať  starobylé slobodné postavenie obyvateľov Podkarpatska, resp. Ruskej krajny v  nových podmienkach. Tento plán však nevyšiel ani v podmienkach  demokratického Maďarska, ani v podmienkach boľševickej Maďarskej republiky  rád.

Ak sa v prvých častiach autor pomerne stručne zaoberal dejinami  Rusínov, prvej polovici 20. storočia venoval podstatne viac priestoru. Vidieť to aj na rozsahu všetkých nasledujúcich častí. Nakoniec, je to vo  vzťahu k autorovi aj celkom prirodzené, keďže jeho doménou sú najmä novšie  dejiny. Na druhej strane, práve udalosti a postavenie  Rusínov v novom štáte – v Československu, krátko v horthyovskom Maďarsku a nakoniec v  komunistickom Sovietskom zväze znamenali celý rad dramatických zvratov, ktoré zasiahli osud každého jednotlivca.

Ivan Pop ponúkol slovenskému čitateľovi stručné, ale prehľadné dejiny  Rusínov, ktoré ho dokážu zorientovať v základných momentoch ich histórie a  pomôžu pochopiť súčasné postavenie a snahy o plnohodnotné etablovanie sa ako  príslušníkov samostatného národa. Kniha je napísaná pútavo, dobre sa číta,  hoci miestami prekladateľovi českého textu do slovenčiny unikli viaceré  bohemizmy tak pri písaní mien ako aj niektorých slov, či slovných väzieb.  Význam i podstatu knihy to však nenaruší. *  

Zdroj:
Dejiny - internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove
http://dejiny.unipo.sk


 * Poznámka vydavateľa: Snažili sme sa tento nedostatok v novom vydaní publikácie odstrániť, verím, že sa nám to podarilo

---------------

Viac TU:  

Kniha, ktorá vás obohatí. Malé dejiny malého národa