Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - SILVAJ Ivan
SILVAJ Ivan (pseudonym Uriil Meteor) (* 15.3.1838 Suskovo, dnes Ukrajina, †13. 2.1904 Nové Davydkovo, dnes Ukrajina), řeckokatolický kněz, spisovatel, folklorista, etnograf, poslední rusínský budítel 19. století . Studoval na gymnáziích v Užhorodě a Szátmaru, absolvoval Ústřední duchovní seminář v Budapešti (l860). Sloužil na farnostech v rodném Suskovu, Dusinu, Turjich Remetech a Novém Davydkovu.
I. Silvaj byl č!ověkem všestranných zájmů, autorem duchovních a světských básní, povídek, publicistických článků, etnografických a folkloristických studií, nových církevních kázaní. Básně a povídky publikoval na stránkách podkarpatských novin Cerkovna hazeta, Svet, Novyj svet, Karpat, Mesjaceslov, etnografické studie v v petrohradském časopisu Živaja starina. Odvážným činem z jeho strany bylo publikování článku v petrohradském časopisu Slavjanskij mir (1875), v němž pranýřoval maďarizátorskou politiku svého nadřízeného, mukačevského biskupa Š. Pankoviče (Položenije ugorskych russkich pod upravlěnijem fana Pankoviča, jepiskopa Mukačevskogo).
L. Silvaj si byl vědom toho, že v podmínkách totální maďarizace jeho dílo knižně publikované nebude, proto koncem 90. let 19. stotetí dal dohromady šest rukopisných svazků. Část jeho titerární pozůstalosti se dočkala vydání v Prešově (Izbrannyje proizveděnija, 1957).
SILVAJ Sión (* 29.1.1876 Suskovo, dnes Ukrajina, † 1932 Suskovo, ČSR, dnes Ukrajina), syn L. Silvaje, řeckokatoilický kněz, rusínský kulturní činitel. Absolvovat gymnázium a duchovní seminář v Užhorodě, vysvěcen na kněze v roce 1900. Organizátor sborů na farnostech, které propagovaly rusinskýfbtkíor. Autor písní Modlitva Rusína, která se stala svéráznou novou hymnou Rusínů. Psal hry pro ochotnická divadla Společnosti A. Duchnoviče. Ve 30. letech se jeho dramatická díla hrála rovněž na scéně profesionálního Podkarpatského zemského divad!a v Užhorodě.
prof. Ivan Pop
Foto
Сильвай, Иван Антонович — Википедия
ru.wikipedia.org
Памятная доска Ивану Сильвай-Сливке в Сваляве
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu, što to za pach? Vy ste pyly?
-Ňi, ja jem rybu il...
-Interesne, takyj borovičkovyj pach...
-To ryba pyla...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať