Jedno leto Zdeňka Buriana a návrat „zabudnutej“ sochárky Oleny Mandič Šinály

HOWGH! Speciál 2026 prináša rodinné spomienky, vzácne dokumenty a doteraz neznáme práce Zdeňka Buriana





Monotematické číslo neziskového bulletinu HOWGH! Speciál 2026 spája príbehy dvoch výtvarných umelcov - svetoznámeho českého maliara a ilustrátora Zdeňka Buriana a sochárky Joly Šinályovej, ktorá neskôr tvorila pod menom Olena Mandičová, resp. Olena Mandič Šinály.

Útla, bohato ilustrovaná publikácia obsahuje tri hlavné príspevky: rekonštrukciu Burianovho pobytu na Slovensku v roku 1922, životopisný portrét Oleny Mandičovej a záznamy z návštev u jej netere Taťány Poljakovej. Medzi textové časti je vložená aj samostatná štvorstranová obrazová príloha.

Leto, na ktoré Burian nezabudol

Sedemnásťročný Zdeněk Burian sa v roku 1922 nachádzal v zložitej životnej situácii. Už neštudoval na pražskej Akadémii výtvarných umení, živil sa príležitostnými prácami a iba postupne získaval prvé ilustrátorské zákazky. Vtedy prijal pozvanie svojho priateľa Karola Šinályho a takmer štyri mesiace strávil pri jeho rodine v Kováčovciach na juhu Slovenska.

Práve tu vznikali Burianove kresby a akvarely inšpirované miestnym rómskym prostredím, krajinou pri Ipli i obyvateľmi regiónu. K týmto zážitkom a motívom sa maliar vracal v spomienkach aj v neskoršej tvorbe. Publikácia zároveň pomáha rozpliesť nejasnosti okolo mien Timofej, Tibor, Tibi či Karol, ktoré sa v starších textoch objavovali ako mená údajných rôznych Burianových priateľov. V skutočnosti išlo o Karola Šinályho, brata Joly Šinályovej.

Joly, Jelena, Olena

Druhá časť špeciálu približuje pozoruhodný a dnes stále málo známy život Joly Šinályovej. V dokladoch sa objavuje ako Ilona, Jolana alebo Jelena, doma ju volali Joly. Po sobáši s rusínskym právnikom Ivanom Mandičom prijala meno Olena a svojou tvorbou sa výrazne spojila s kultúrnym prostredím Podkarpatskej Rusi.

Študovala v Prahe a Akadémiu výtvarných umení ukončila v roku 1925 v ateliéri významného českého sochára Jana Štursu. Medzi jej najvýznamnejšie realizácie patrili pamätník Eugena Fencika a monumentálna socha prezidenta T. G. Masaryka v Užhorode, pamätník Alexandra Duchnoviča v Prešove či okrídlené kolesá na železničných staniciach v Olomouci a Bratislave.

Jej úspešnú prvorepublikovú kariéru prerušilo rozdelenie Československa, vojna, zdravotné problémy a povojnové politické pomery. V Košiciach už nemohla nadviazať na svoju predchádzajúcu sochársku tvorbu a postupne sa z verejného umeleckého života vytratila. Zomrela v roku 1975 a je pochovaná na košickom cintoríne.

Objavy v rodinnom byte

Najobjavnejšou časťou publikácie je príspevok Petra Hrabovského a Aleša Durčáka o návštevách u Taťány Poljakovej, dcéry Karola Šinályho a netere Oleny Mandičovej. Rodinná pamätníčka uchovala fotografie, dokumenty aj niekoľko originálnych umeleckých diel.

Medzi nimi sa podarilo identifikovať dovtedy neznámy Burianov akvarel mladého rómskeho huslistu, portrét Karola Šinályho a dvojstranový list, ktorý Burian poslal svojmu dávnemu priateľovi v roku 1970. List potvrdzuje, že ich priateľstvo pretrvalo celé desaťročia a že Burian stále spomínal na spoločné časy v Kováčovciach.

Mimoriadnym objavom je tiež raná olejomaľba z roku 1921, na ktorej je s veľkou pravdepodobnosťou zobrazená Burianova mladá láska Rositta Strazzabosco. Obraz sa našiel v pozostalosti Joly Šinályovej a po objasnení jeho pôvodu bol v roku 2025 reštaurovaný. Publikácia predstavuje aj originálnu olejomaľbu samotnej Joly, jej študijné dokumenty a fotografie sochárskych realizácií.

Nie všetky otázky však majú definitívnu odpoveď. Okolnosti zoznámenia mladých umelcov aj presná povaha vzťahu medzi Burianom a Joly zostávajú sčasti v rovine rodinných spomienok a hypotéz. Autori túto neistotu nezakrývajú a odlišujú doložené dokumenty od neskorších ústnych svedectiev.

Malá publikácia s cenným obsahom

HOWGH! Speciál 2026 - Olena Mandič Šinály a Zdeněk Burian nie je rozsiahlou monografiou. Je však hodnotným príspevkom k poznaniu menej známej etapy Burianovho života aj k obnoveniu pamiatky významnej prvorepublikovej sochárky.

Jeho najväčšou hodnotou je spojenie starších prameňov s rodinnou pamäťou, autentickou korešpondenciou, historickými fotografiami a novoobjavenými umeleckými dielami. Pre čitateľov zaujímajúcich sa o Rusínov, Podkarpatskú Rus a medzivojnové umenie ide o nepochybne pozoruhodné čítanie.

Informácie o publikácii a možnosti objednania: HOWGH! – Foglarovec.cz

zdroj:
Kolektív autorov: Olena Mandič Šinály a Zdeněk Burian, HOWGH! Speciál, máj 2026

foto: Obálka časopisu HOWGH! Speciál 2026