Jubilujúca Mária Girová-Vasková
GIROVÁ, Mária, *11.09.1943, Ruské (vysídlená obec), okr. Snina, kultúrna dejateľka, národná poétka, speváčka a aktívna dopisovateľka do rusínskej periodickej tlače a rádia. Jej poézia vyšla v zborníkoch "Trňová ruža" (2002), Rodné hniezdo (2008) a Spomienky srdca (2022).
*******
Archív (2008)
Tvár, ale hlavne hlas Márie Girovej - Vaskovej (1943), rodáčky z Ruského, obce od 80-tych rokov zaradenej k ďalším šiestim vysídleným kvôli Starinskej priehrade, sa za svojho života pohybovali v oblasti kultúry. Nielen v samotnej Snine, kde po vysídlení našla nové bydlisko, ale i v celom tunajšom regióne. Celý svoj zrelý život pracovala ako aktívna profesionálna kultúrno-osvetová pracovníčka až do roku 1993, kedy odišla do predčasného dôchodku.
Naskytla sa jej takto príležitosť byt' v kontakte s deťmi, mládežou i dospelými v oblasti záujmovo-umeleckej tvorivosti. Zakladala a viedla ľudové spevácke kolektívy, v ktorých aj sama účinkovala. Rada spomína na kolektívy Stakčínčanka, Starinčanka, Sninčanka, Dúbravka a Javorina. Neraz sa s nimi prezentovala nielen doma, ale aj v zahraničí, v susednom Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Pre propagáciu osvety zo svojho prostredia rada spolupracovala so Slovenským rozhlasom a jeho Národnostno - etnickým vysielaním, prispievala do regionálnych národnostných novín, ba vlastne stále je v tejto oblasti aktívna o čom svedčia Ľudové noviny, časopis Rusín, Inforusín, Rusínsky národný kalendár či Rusínsky literárny almanach. Za túto svoju prospešnú činnosť dostala v 80-tych rokoch minulého storočia ocenenie od Slovenského zväzu novinárov a Slovenského úradu pre tlač a informácie v Bratislave. Popritom sa M. Girová venuje písaniu vlastnej poézie a prózy. Hlavné motívy, ktoré ju inšpirujú, sú problémy obyčajného človeka, planéty, ale sú to aj jej osobné zážitky. Je to napríklad ťažko znášaná otázka vysídlenia z rodiska, strata najdrahšej osoby matky a nakoniec i strata práce ktorú ľúbila. Aktívne sa venuje aj spoločenskému životu. Vykonávala funkciu predsednícky Okresnej organizácie Rusínskej obrody na Slovensku v Snine. V súčasnosti je na čele Okresnej organizácie rusínskeho kultúrneho spolku Alexandra Duchnoviča v Snine. Tieto, ale aj ďalšie témy a životné cesty Márie Girovej, sú zobrazené v jej básnickom debute rusínskej národnej poézie pod názvom „Rodné hniezdo", ktorá vyšla práve teraz v auguste. O vydanie zbierky sa zaslúžilo občianske združenie Rusín a Ľudové noviny v Prešove. Aký je odkaz autorkinej knihy? Autorka ju adresuje hlavne obyčajnému človeku, svojim rodákom z Ruského i celej Starinskej doliny, tam, kde žijú dobrí, pracovití ľudia so širokým srdcom a kedysi s prázdnymi peňaženkami. Kraj niekedy zabudnutý Bohom i ľuďmi, jej rodné hniezdo, je podľa Márie Maľcovskej, zostavovateľky knihy, rusínstvo, ako fenomén znovuzrodeného, zabudnutého i utláčaného národa. Poézia prvej vydanej zbierky Márie Girovej - Vaskovej spája ľudí veriacich v dobro.
(jk)
*******
Archív (2008)
Tvár, ale hlavne hlas Márie Girovej - Vaskovej (1943), rodáčky z Ruského, obce od 80-tych rokov zaradenej k ďalším šiestim vysídleným kvôli Starinskej priehrade, sa za svojho života pohybovali v oblasti kultúry. Nielen v samotnej Snine, kde po vysídlení našla nové bydlisko, ale i v celom tunajšom regióne. Celý svoj zrelý život pracovala ako aktívna profesionálna kultúrno-osvetová pracovníčka až do roku 1993, kedy odišla do predčasného dôchodku.
Naskytla sa jej takto príležitosť byt' v kontakte s deťmi, mládežou i dospelými v oblasti záujmovo-umeleckej tvorivosti. Zakladala a viedla ľudové spevácke kolektívy, v ktorých aj sama účinkovala. Rada spomína na kolektívy Stakčínčanka, Starinčanka, Sninčanka, Dúbravka a Javorina. Neraz sa s nimi prezentovala nielen doma, ale aj v zahraničí, v susednom Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Pre propagáciu osvety zo svojho prostredia rada spolupracovala so Slovenským rozhlasom a jeho Národnostno - etnickým vysielaním, prispievala do regionálnych národnostných novín, ba vlastne stále je v tejto oblasti aktívna o čom svedčia Ľudové noviny, časopis Rusín, Inforusín, Rusínsky národný kalendár či Rusínsky literárny almanach. Za túto svoju prospešnú činnosť dostala v 80-tych rokoch minulého storočia ocenenie od Slovenského zväzu novinárov a Slovenského úradu pre tlač a informácie v Bratislave. Popritom sa M. Girová venuje písaniu vlastnej poézie a prózy. Hlavné motívy, ktoré ju inšpirujú, sú problémy obyčajného človeka, planéty, ale sú to aj jej osobné zážitky. Je to napríklad ťažko znášaná otázka vysídlenia z rodiska, strata najdrahšej osoby matky a nakoniec i strata práce ktorú ľúbila. Aktívne sa venuje aj spoločenskému životu. Vykonávala funkciu predsednícky Okresnej organizácie Rusínskej obrody na Slovensku v Snine. V súčasnosti je na čele Okresnej organizácie rusínskeho kultúrneho spolku Alexandra Duchnoviča v Snine. Tieto, ale aj ďalšie témy a životné cesty Márie Girovej, sú zobrazené v jej básnickom debute rusínskej národnej poézie pod názvom „Rodné hniezdo", ktorá vyšla práve teraz v auguste. O vydanie zbierky sa zaslúžilo občianske združenie Rusín a Ľudové noviny v Prešove. Aký je odkaz autorkinej knihy? Autorka ju adresuje hlavne obyčajnému človeku, svojim rodákom z Ruského i celej Starinskej doliny, tam, kde žijú dobrí, pracovití ľudia so širokým srdcom a kedysi s prázdnymi peňaženkami. Kraj niekedy zabudnutý Bohom i ľuďmi, jej rodné hniezdo, je podľa Márie Maľcovskej, zostavovateľky knihy, rusínstvo, ako fenomén znovuzrodeného, zabudnutého i utláčaného národa. Poézia prvej vydanej zbierky Márie Girovej - Vaskovej spája ľudí veriacich v dobro.
(jk)
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Všytky chvoroty suť od stresu, lem pohlavny suť zos poťišiňa....
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať