Komentár. Brzdiť, aby sme nevyleteli z cesty
Sporný výrok si zaslúži diskusiu, nie ocenenie
Peter Medviď
V posledných týždňoch žil Facebook kauzou týkajúcou sa rusínskej blogerky Gabriely Derepy, ktorá vystúpila na konferencii v Organizácii Spojených národov. Ukrajinskí „aktivisti“ ukázali svoje „európske demokratické hodnoty“, ktoré ich – aj ich krajinu – nepochybne raketovým tempom nesú do Európskej únie.
Text po rusínsky: TU
K celej kauze už napísal niečo snáď každý, kto vychodil aspoň dve triedy základnej školy a naučil sa písať, preto spomeniem len dva fakty. Po prvé, každý, kto kdekoľvek na medzinárodnej či štátnej úrovni otvára otázku Rusínov na Podkarpatsku, robí dobre.Po druhé, a na to treba upriamiť pozornosť, žiadny oficiálny ukrajinský orgán, ani SBU (Bezpečnostná služba Ukrajiny), sa k tejto téme neozval, žiadny orgán sa blogerke nevyhrážal. V prípade iných rusínskych aktivistov v minulosti to tak nebolo. Spomeňme si len na kauzu z decembra 2022, keď SBU na oficiálnej stránke publikovala rusínsku vlajku či disk s piesňami, ktoré našli pri razii u Dimitrija Sidora, ako „separatistický materiál“. Toto je dôležitý moment.
Lenže spolu s prípadom blogerky sa v rusínskom prostredí začala aj druhá „kauza“. Tú vyvolal výrok predsedu Národnej rady Rusínov Zakarpatska, Jevgenija Župana, pre portál Varosh.
Ak to máme celé skrátiť, Župan povedal, že to, čo hovorila v Organizácii Spojených národov Derepa, hovorí vo svojom mene, alebo nevie v mene koho, a že Národná rada Rusínov Zakarpatska od začiatku vojny deklaruje, že otázku Rusínov budú riešiť až po skončení vojny.
Samozrejme, Županov výrok pre daný portál nebol šťastný. A myslím si to hlavne o tej druhej polovici – že teraz, počas vojny, netreba riešiť otázku Rusínov. Lenže treba si povedať aj ďalšie fakty.
Pri všetkom dôležitom, čo sa udialo v súvislosti s právami Rusínov na Podkarpatsku od roku 1989, bol Jevgenij Župan.
Keď sa v roku 2022 začala ruská vojna proti Ukrajine, aj predstavitelia Rusínov v Severnej Amerike zastávali názor, že Svetový kongres Rusínov by mal teraz absolútne zastaviť požiadavky týkajúce sa práv Rusínov na Ukrajine a počkať na koniec vojny. Boli to dlhé „diplomatické“ diskusie s predstaviteľmi amerických Rusínov, aby sme ich presvedčili, že práva Rusínov treba žiadať vždy, až kým nebudú realitou, a že vojna nie je ospravedlnením na to, aby niekto, kto je vo vojne a trpí agresiou, mohol šliapať po inom národe. Podarilo sa. Navyše, Ukrajina mala dlhé desaťročia bez vojny, keď šliapala po Rusínoch, pričom im dávno mohla priznať práva.
Nesúhlasím – tak ako som nesúhlasil ani s pôvodnou pozíciou amerických Rusínov – s pozíciou Župana. No neviem, či by som bol taký hrdina, keby som musel teraz žiť tam, kde žije on. A takisto sa nemusíme vo všetkom vždy zhodnúť. A treba spomenúť aj to, že pozícia Národnej rady Rusínov Zakarpatska, vyslovená Jevgenijom Županom, nič nemení na fakte, že tak Svetový kongres Rusínov, ako aj ďalší predstavitelia Rusínov v Európe, spolu s ukrajinskou cestou do Európy žiadajú európske inštitúcie o základné práva pre Rusínov.
Ale kritika, ktorá sa spustila na Župana, mi je trochu proti srsti. Teraz, po jednom Županovom výroku – opakujem, nešťastnom – nabehla légia hrdinov, spravodlivých. Len škoda, že doteraz ich prácu pre zlepšenie práv Rusínov akosi nebolo vidieť. Hovoriť o „degradácii“ na konto Župana, to je už naozaj silná káva.
Rozumiem, že Županov výrok mohol u mnohých vyvolať hnev. Lenže treba sa takisto zamyslieť nad tým, že pri všetkom dôležitom, čo sa udialo ohľadom práv Rusínov na Podkarpatsku od roku 1989, bol Jevgenij Župan. Nebudem už spomínať, že mnohé publikácie či kultúrne podujatia by nikdy neboli, nebyť Župana. A mohli by sme pokračovať.
Výsledkom je, že vystúpenie blogerky v Organizácii Spojených národov nielenže znova raz odkrylo „demokraciu“ podľa ukrajinských klamárov, ale aj to, že na horizonte možno vidieť ďalší rozkol medzi Rusínmi na Podkarpatsku.
Pokojne možno kritizovať Župana. Každého. Všetci sme si rovní. Len niekedy treba v kritike trochu brzdiť, aby sme nevyleteli z tej intelektuálnej a obrodnej cesty. Sporný výrok si zaslúži diskusiu, nie ocenenie
Peter Medviď
Článok bol napísaný ako komentár „Vstupná inventúra“ lemkovského rádia lem.fm.
zdroj:
https://www.lem.fm/hamovati-zheby-ne-vyletiti-iz-drahy/
Preklad: jLai
foto: Roman Piszczalnik
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
"Optimista v Riu - ne trenuje, lem sja učiť hymnu...! "
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať