MICHAL POLYVKA (*8.03.1868 - †12.03.1944)
MICHAL POLYVKA (*8.03.1868 Breznička, okr. Stropkov - †12.03.1944 Ruski Kerestur, Srbsko),
pedagóg a školský administrátor medzi Rusínmi Vojvodiny, autor učebníc, detský spisovateľ, publicista.
Michal Polvyka sa narodil v učiteľskej rodine. Detstvo strávil v obci Bukovce. Ako jeho starší brat Ivan, aj on si vybral cestu v stopách otca. Absolvoval Užhorodské gréckokatolícke gymnázium (1882-1890). Učiteľoval vo Veľkom Lipníku a Drenici. V roku 1892 za nadmerne aktívnu národoveckú činnosť bol presunutý do Banátu, kde učiteľoval do roku 1901 v dedine Skejuš, kde žili Rusíni, ktorí sa presťahovali na dolnú zem. Od roku 1901 pôsobil v Ruskom Keresture, kde bol správcom Štátnej školy do roku 1918. Neskôr, po odchode do dôchodku zo štátnej služby, bol riaditeľom obchodnej školy (1925-1931). Zomrel a bol pochovaný v Ruskom Keresture. Na Mcihala Polyvku si spomínajú v rusínskych dedinách Vojvodiny medzi tými, ktorí „so rusínskym národom zostali večne“.
Pedagogická a národovecká činnosť
V Ruském Keresture do roku 1918 bol Мichal Polyvka správcom Štátnej školy. Škola bola zariadená namiesto bývalej konfesijnej školy, na cirkevnom pozemku, a keďže mala štatút štátnej, vyučovacím jazykom bola maďarčina, a rusínsky jazyk bol zanedbávaný, čo bolo potrebné zmeniť. 2. júla 1919 bolo založené Rusínske národné osvetové združenie (RNOZ), ktoré malo jednou z hlavných úloh vydávanie rusínskych učebníc. Мichal Polyvka sa aktívne chopil tejto úlohy. V roku 1920 vyšla jeho Čítanka pre 3. a 4. triedu južnorusínskych základných škôl, doplnené vydanie vyšlo v roku 1924. Spolu s predsedom RNOZ, o. Michalom Mudrym, v roku 1921 vydali Bukvár pre južno-rusínske základné školy, ktorý mal ešte reedície v rokoch 1925 a 1929. Polyvka napísal ešte niekoľko detských poviedok, novinových článkov na pedagogické témy a krátku históriu školy Ruského Keresturu (1933-1934). Texty Polyvku boli písané hovorovým jazykom vojvodinských Rusínov, tradičnou karpatoruskou ortografiou.
MYKHAL POLYVKA (*8.03.1868 Breznička, Stropkov district - †12.03.1944, Ruski Kerestur, Serbia) - teacher and school administrator among the Rusyns of Vojvodina, author of textbooks, children's writer, publicist.
Mikhal Polyvka was born into a family of teachers. He spent his childhood in the village of Bukovce. Like his older brother Ivan, he chose to follow in his father's footsteps. He graduated from the Greek-Catholic grammar school in Uzhhorod (1882-1890). He taught in Velky Lipnik and Drenica. In 1892 he was transferred to Banat because of his excessive nationalist activities, where he taught until 1901 in the village of Skejuš, which was inhabited by Ruthenians who had emigrated to the lowlands. From 1901 he worked in Ruski Kerestur, where he was the administrator of the state school until 1918. Later, after retiring from the civil service, he was the headmaster of the vocational school (1925-1931). He died and was buried in Ruski Kerestur. Mykhal Polyvka is remembered in the Rusyn villages of Vojvodina as one of those who "remained forever with the Rusyn nation".
Educational and nationalist activity
In Ruski Kerestur, Mykhal Polyvka was the administrator of the state school until 1918. The school was established on church land in place of the former denominational school, and since it had the status of a state school, the language of instruction was Hungarian, and the Ruthenian language was neglected, which had to be changed. On 2 July 1919 the Ruthenian National Educational Association (RNOZ) was founded, one of its main tasks being the publication of Ruthenian textbooks. Mykhal Polyvka took an active part in this task. In 1920, his reading book for the 3rd and 4th grades of the South Rusyn primary schools was published, and an expanded edition appeared in 1924. Together with the chairman of the RNOZ, Father Mykhal Mudry, they published Bukvar for South Rusyn primary schools in 1921, with further editions in 1925 and 1929. Polyvka wrote several other children's stories, newspaper articles on educational topics and a short history of the school in Ruski Kerestur (1933-1934). Polyvka's texts were written in the colloquial language of the Vojvodina Rusyns, the traditional Carpatho-Rusyn orthography.
Михайло Поливка (*10. марец 1868, Бережничка, жупа Земплин, Мадярске кральовство — †12. марец, 1944, Руски Керестур, Вайдашаг, Мадярске кральовство) — педагог и школный администратор серед Русинох Войводины, автор учебникох, дѣточый писатель, публициста.
Биография
Михайло Поливка родив ся в учительской фамилии. Дѣтство прожив в Буковци/rusini-slovenska/ Як и его старшый брат, Иван, выбрав собѣ ити слѣдами отця. Абсолвовав Ужгородску грекокатолицку гимназию (1882-1890)/stranky/ Учительовав у Великом Липнику и Дреници/rusini-slovenska/
В року 1892 за надмѣрно активну народовецку роботу/rusini-slovenska/ перенесеный до Банату, де учительовав до року 1901 в селѣ Скеюш,/stranky/ де жили Русины, што ся переселили на долны землѣ. Од року 1901 — в Руском Керестурѣ, де быв управительом Державной школы до року /komponenty/ Позднѣше, пензионованый з державной службы, быв директором торговелной школы (1925-1931)/stranky/
Умер и погребеный в Руском Керестурѣ. Михайла Поливку спoминaють в русинскых селах Войводины межи тыма, што «з русинскым нaрoдoм oстaли вѣчнo»/vybranu-stranku-nie-je-mozne-zobrazit//rusini-slovenska/
Педагогична и народовецка робота
В Руском Керестурѣ до року 1918 Михайло Поливка быв управительом Державной школы. Школа была зряджена намѣсто бывшой конфесийной школы, на церковном поземку, а понеже мала статус державной, выуковый язык быв мадярскый, а русинскый язык ся занедзбовав,/komponenty//vybranu-stranku-nie-je-mozne-zobrazit/ и тот стан требало змѣнити. 2. юла 1919 было основане Руске народне просвѣтне дружство (РНПД), котре мало еднов из главных задач выпуск русинскых учебникох. Михайло Поливка активно взяв ся за тоту задачу. В року 1920 вышла его Читанка за III. и IV. класу южно-руских основних школох,/rusini-slovenska/ доповнене выданя вышло в року /stranky/ Въедно з предсѣдательом РНПД о. Михайлом Мудри в року 1921 выпустили Буквар за южно-руски основни школи,/rusini-slovenska/ котрый мав еще перевыданя в роках 1925 и /stranky/
Поливка написав еще даколько дѣточых повѣдань, новинковых статей на педагогичны темы и курту историю школы Руского Керестура (1933-1934). Тексты Поливкы были написаны бесѣдным языком войводинскых Руснакох, традичнов карпаторусков орфографиев/stranky/
За многорочну плодну педагогичну роботу краль Югославии вызнаменав го титулом и медальов Прикладный учитель Югославии/rusini-slovenska/
Жерела и одказы
Алмашій, Михайло. Русинська педагогічна енциклопедія. Ужгород, 2005. ISBN 966-2674-43-X. С. 209.
Магочій П.Р., Поп І. (уклад.) Енциклопедія історії та культури карпатських русинів. Вид-во В.Падяка. Ужгород, 2010. ISBN 978-966-387-044-1. С. 600.
Руска школа и чуванє руского националного идентитета.
Рамач, Янко. Школа у Руским Керестуре.
pedagóg a školský administrátor medzi Rusínmi Vojvodiny, autor učebníc, detský spisovateľ, publicista.
Michal Polvyka sa narodil v učiteľskej rodine. Detstvo strávil v obci Bukovce. Ako jeho starší brat Ivan, aj on si vybral cestu v stopách otca. Absolvoval Užhorodské gréckokatolícke gymnázium (1882-1890). Učiteľoval vo Veľkom Lipníku a Drenici. V roku 1892 za nadmerne aktívnu národoveckú činnosť bol presunutý do Banátu, kde učiteľoval do roku 1901 v dedine Skejuš, kde žili Rusíni, ktorí sa presťahovali na dolnú zem. Od roku 1901 pôsobil v Ruskom Keresture, kde bol správcom Štátnej školy do roku 1918. Neskôr, po odchode do dôchodku zo štátnej služby, bol riaditeľom obchodnej školy (1925-1931). Zomrel a bol pochovaný v Ruskom Keresture. Na Mcihala Polyvku si spomínajú v rusínskych dedinách Vojvodiny medzi tými, ktorí „so rusínskym národom zostali večne“.
Pedagogická a národovecká činnosť
V Ruském Keresture do roku 1918 bol Мichal Polyvka správcom Štátnej školy. Škola bola zariadená namiesto bývalej konfesijnej školy, na cirkevnom pozemku, a keďže mala štatút štátnej, vyučovacím jazykom bola maďarčina, a rusínsky jazyk bol zanedbávaný, čo bolo potrebné zmeniť. 2. júla 1919 bolo založené Rusínske národné osvetové združenie (RNOZ), ktoré malo jednou z hlavných úloh vydávanie rusínskych učebníc. Мichal Polyvka sa aktívne chopil tejto úlohy. V roku 1920 vyšla jeho Čítanka pre 3. a 4. triedu južnorusínskych základných škôl, doplnené vydanie vyšlo v roku 1924. Spolu s predsedom RNOZ, o. Michalom Mudrym, v roku 1921 vydali Bukvár pre južno-rusínske základné školy, ktorý mal ešte reedície v rokoch 1925 a 1929. Polyvka napísal ešte niekoľko detských poviedok, novinových článkov na pedagogické témy a krátku históriu školy Ruského Keresturu (1933-1934). Texty Polyvku boli písané hovorovým jazykom vojvodinských Rusínov, tradičnou karpatoruskou ortografiou.
MYKHAL POLYVKA (*8.03.1868 Breznička, Stropkov district - †12.03.1944, Ruski Kerestur, Serbia) - teacher and school administrator among the Rusyns of Vojvodina, author of textbooks, children's writer, publicist.
Mikhal Polyvka was born into a family of teachers. He spent his childhood in the village of Bukovce. Like his older brother Ivan, he chose to follow in his father's footsteps. He graduated from the Greek-Catholic grammar school in Uzhhorod (1882-1890). He taught in Velky Lipnik and Drenica. In 1892 he was transferred to Banat because of his excessive nationalist activities, where he taught until 1901 in the village of Skejuš, which was inhabited by Ruthenians who had emigrated to the lowlands. From 1901 he worked in Ruski Kerestur, where he was the administrator of the state school until 1918. Later, after retiring from the civil service, he was the headmaster of the vocational school (1925-1931). He died and was buried in Ruski Kerestur. Mykhal Polyvka is remembered in the Rusyn villages of Vojvodina as one of those who "remained forever with the Rusyn nation".
Educational and nationalist activity
In Ruski Kerestur, Mykhal Polyvka was the administrator of the state school until 1918. The school was established on church land in place of the former denominational school, and since it had the status of a state school, the language of instruction was Hungarian, and the Ruthenian language was neglected, which had to be changed. On 2 July 1919 the Ruthenian National Educational Association (RNOZ) was founded, one of its main tasks being the publication of Ruthenian textbooks. Mykhal Polyvka took an active part in this task. In 1920, his reading book for the 3rd and 4th grades of the South Rusyn primary schools was published, and an expanded edition appeared in 1924. Together with the chairman of the RNOZ, Father Mykhal Mudry, they published Bukvar for South Rusyn primary schools in 1921, with further editions in 1925 and 1929. Polyvka wrote several other children's stories, newspaper articles on educational topics and a short history of the school in Ruski Kerestur (1933-1934). Polyvka's texts were written in the colloquial language of the Vojvodina Rusyns, the traditional Carpatho-Rusyn orthography.
Михайло Поливка (*10. марец 1868, Бережничка, жупа Земплин, Мадярске кральовство — †12. марец, 1944, Руски Керестур, Вайдашаг, Мадярске кральовство) — педагог и школный администратор серед Русинох Войводины, автор учебникох, дѣточый писатель, публициста.
Биография
Михайло Поливка родив ся в учительской фамилии. Дѣтство прожив в Буковци/rusini-slovenska/ Як и его старшый брат, Иван, выбрав собѣ ити слѣдами отця. Абсолвовав Ужгородску грекокатолицку гимназию (1882-1890)/stranky/ Учительовав у Великом Липнику и Дреници/rusini-slovenska/
В року 1892 за надмѣрно активну народовецку роботу/rusini-slovenska/ перенесеный до Банату, де учительовав до року 1901 в селѣ Скеюш,/stranky/ де жили Русины, што ся переселили на долны землѣ. Од року 1901 — в Руском Керестурѣ, де быв управительом Державной школы до року /komponenty/ Позднѣше, пензионованый з державной службы, быв директором торговелной школы (1925-1931)/stranky/
Умер и погребеный в Руском Керестурѣ. Михайла Поливку спoминaють в русинскых селах Войводины межи тыма, што «з русинскым нaрoдoм oстaли вѣчнo»/vybranu-stranku-nie-je-mozne-zobrazit//rusini-slovenska/
Педагогична и народовецка робота
В Руском Керестурѣ до року 1918 Михайло Поливка быв управительом Державной школы. Школа была зряджена намѣсто бывшой конфесийной школы, на церковном поземку, а понеже мала статус державной, выуковый язык быв мадярскый, а русинскый язык ся занедзбовав,/komponenty//vybranu-stranku-nie-je-mozne-zobrazit/ и тот стан требало змѣнити. 2. юла 1919 было основане Руске народне просвѣтне дружство (РНПД), котре мало еднов из главных задач выпуск русинскых учебникох. Михайло Поливка активно взяв ся за тоту задачу. В року 1920 вышла его Читанка за III. и IV. класу южно-руских основних школох,/rusini-slovenska/ доповнене выданя вышло в року /stranky/ Въедно з предсѣдательом РНПД о. Михайлом Мудри в року 1921 выпустили Буквар за южно-руски основни школи,/rusini-slovenska/ котрый мав еще перевыданя в роках 1925 и /stranky/
Поливка написав еще даколько дѣточых повѣдань, новинковых статей на педагогичны темы и курту историю школы Руского Керестура (1933-1934). Тексты Поливкы были написаны бесѣдным языком войводинскых Руснакох, традичнов карпаторусков орфографиев/stranky/
За многорочну плодну педагогичну роботу краль Югославии вызнаменав го титулом и медальов Прикладный учитель Югославии/rusini-slovenska/
Жерела и одказы
Алмашій, Михайло. Русинська педагогічна енциклопедія. Ужгород, 2005. ISBN 966-2674-43-X. С. 209.
Магочій П.Р., Поп І. (уклад.) Енциклопедія історії та культури карпатських русинів. Вид-во В.Падяка. Ужгород, 2010. ISBN 978-966-387-044-1. С. 600.
Руска школа и чуванє руского националного идентитета.
Рамач, Янко. Школа у Руским Керестуре.
Aktuality
Zobraziť všetky07.11.2025
Pozvánka. PUĽS OSLAVUJE 70 ROKOV
Dnes sme spustili predpredaj vstupeniek na decembrové oslavy 70. výročia PUĽS-u.
Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili výnimočný program, ktorý predstaví prierez tvorbou poslednej, mimoriadne úspešnej, dekády. Môžete sa tešiť na vý…
31.10.2025
Stanislav Konečný: Rusíni na dejinnej križovatke (1918-1919)
Podľa úradnej štatistiky k 31.12.1910 žilo v Uhorsku 446 846 Rusínov, hoci československá vláda na versailleskej konferencii hovorila o 567 867 Rusínoch a samotní Rusíni svoj počet odhadovali až na 716 940 ľudí s tým, že asi 220 000 z nich býva …
31.10.2025
Ivan Pop: ŽATKOVIČ GRIGORIJ IGNATIJ (Zsatkovich Gregory)
(2. 12. 1886 Holubynoje, dnes Ukrajina – †26. 3. 1967 Pittsburgh, Pensylvánie, USA)
Americký právník, rusínský politik.
V pěti letech se s rodiči vystěhoval do USA. Vyrůstal v rodině vedoucího představitele rusínského emigrantského spolku Soje…
30.10.2025
Október 1918: v referende by sa Slováci rozhodli pre Maďarsko
Veľa nechýbalo a Slovensko sa stane súčasťou vznikajúcej Maďarskej republiky. Jeho národnej reprezentácii sľubovala Budapešť pred 107 rokmi územnú autonómiu. Podmienka znela: neprijať ponuku Čechov na spoločný štát. Prípadne usporiadať plebiscit…
30.10.2025
Ako Slováci bojovali v spoločnom štáte za svoju autonómiu
Vymyslený tajný dodatok aj Tuka vo väzení.
Martin Groman
Michal Stehlík
Tri pokusy, z nich dva skôr pre potechu voličov než ako reálna možnosť úspechu. Tak vyzeral slovenský boj o autonómiu začiatkom 20. storočia. Ukazujú, ako skreslene sa…
28.10.2025
Co předcházelo vzniku Československa
Masaryk nebyl sám
Zuzana Stiboříková
28. října 2025 si připomeneme 107. výročí od vzniku Československa. Spojujeme si ho především s postavou prvního prezidenta Tomáše Garrigua Masaryka. Vzniku republiky však předcházelo hlavně úsilí česko…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marčyna dilema:
-Kiď ďivka choče seks vecej jak parobok, chto mať zaplatyty za večeru...?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať