Múzeum Andyho Warhola sa mení na kultúrny hit – tech, umenie a zážitky vyrazia dych
Preinvestovali 13,2 milióna eur.
Linda Cebrová
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, ktoré dlhé roky fungovalo ako skromná, no symbolicky významná kultúrna inštitúcia na východe Slovenska, prechádza historickou premenou.
Aktuálna rekonštrukcia nie je len fyzickou obnovou budovy, ale komplexnou transformáciou inštitúcie s ambíciou zaradiť sa medzi významné kultúrne centrá strednej Európy. O tom, ako ďaleko sa projekt dostal, čo všetko návštevníkov čaká a čo bolo najväčšou výzvou, hovorí riaditeľ múzea, Mgr. Martin Cubjak.
Kolaudačné týždne a presun otvorenia na jar 2026Rekonštrukcia múzea sa v prvej etape dostala do svojho finálneho štádia. „Čaká nás v najbližších týždňoch kolaudačný proces,“ hovorí Cubjak. Paralelne s tým prebiehajú prípravy verejného obstarávania na druhú etapu, ktorá zahŕňa materiálno-technické vybavenie múzea, multimediálne komponenty, ako aj rôzne edukačno-interaktívne prvky. Tie budú kľúčové nielen pre budúce fungovanie múzea, ale aj pre celkový zážitok návštevníka.
Pôvodným plánom bolo otvoriť múzeum už na jeseň tohto roka. „No vzhľadom na zložitosť procesov v rámci druhej etapy a fakt, že súčasťou rekonštrukcie boli aj exteriérové prvky, prepojenie interiéru s exteriérom cez pochôdzné časti strechy, fasády a aplikovaním aj napríklad zelenej strechy, je vhodnejšie slávnostne znovuotvoriť múzeum na jar 2026, čo je podstatne ideálnejší termín,“ vysvetľuje riaditeľ.
Radikálna premena návštevníckeho zážitku
Zmeny, ktoré sa v múzeu udiali, sú podľa Cubjaka zásadné. Návštevníkov čakajú úplne nové výstavné siene, prepracovaný expozičný systém, moderná infraštruktúra vrátane digitálnych prvkov, ako aj oddychové zóny, bistro a obchod s dizajnovými produktmi. „Pribudne multifunkčný priestor na streche pre filmové projekcie, koncerty, diskusie či komunitné programy,“ približuje.
Z jeho pohľadu nejde len o architektonické zmeny. „Celý priestor sa stane inkluzívnejším, otvorenejším a pripraveným na interakciu s návštevníkom 21. storočia. Nejde len o fyzickú rekonštrukciu, ale aj o premenu filozofie fungovania múzea,“ dodáva.
Samotný projekt rekonštrukcie sa oficiálne začal v apríli 2023, ale jeho príprava siaha až do rokov poznačených pandémiou. „Dôležité prípravné procesy tohto projektu sa reálne začali v čase, keď sa celý svet uzavrel s príchodom Covid-19. Všetko začalo byť podstatne komplikovanejšie a projekt bolo potrebné doslova resuscitovať,“ opisuje Cubjak. Do procesu vstúpila aj vojna na Ukrajine a súvisiace výrazné zdražovanie stavebných materiálov.
„To, že dnes sme pred kolaudačným procesom, je taký malý veľký zázrak, najmä vďaka nášmu zriaďovateľovi, Prešovskému samosprávnemu kraju, ktorý sa do tohto projektu úplne vložil a prekonal všetky prekážky aj v súvislosti s markantným nárastom cien stavebných materiálov,“ hovorí riaditeľ.
Považuje za mimoriadne cenné, že počas realizácie nenastali žiadne vážne komplikácie. „Za unikátne považujem aj to, že sa stavba nemusela zastaviť ani na jeden deň kvôli nejakým problémom, sporom alebo iným dôvodom.“
Ambícia – stredoeurópsky kultúrny uzol
Múzeum Andyho Warhola je svojím zameraním jediné v Európe. Práve táto výnimočnosť je podľa Cubjaka dôvodom, prečo má inštitúcia potenciál prerásť do medzinárodne významného kultúrneho uzla. „Rád by som videl Múzeum moderného umenia Andyho Warhola ako jeden zo stredoeurópskych kultúrnych uzlov s medzinárodným dosahom,“ hovorí.
V budúcnosti chce múzeum systematicky spolupracovať s významnými partnermi na kurátorských výstavách, posilňovať rezidenčné programy a rozvíjať výmeny s galériami. Súčasťou vízie je aj tvorba inovatívnych edukačných programov.
„Naďalej budeme realizovať aj zahraničné výstavy a chceme byť bližšie nielen k súčasnej vizuálnej kultúre inšpirovanej pop-artom, ale byť viac implementačnou muzeálno-galerijnou inštitúciou aj s dôrazom na rôzne koedukačné modely v rámci spoluprác so školami, univerzitami,“ dopĺňa.
Nový ekonomický model a príťažlivejšia značka
Rekonštrukcia múzea neznamená len fyzickú premenu budovy, ale otvára aj cestu k úplne novému ekonomickému modelu jeho fungovania. Riaditeľ Martin Cubjak vysvetľuje, že múzeum po novom počíta so zvýšením príjmov z viacerých zdrojov.
„Počítame so zvýšením príjmov zo vstupného, zo špeciálnych programov a tematických prehliadok, ale aj z partnerskej spolupráce so súkromným sektorom,“ hovorí. Kým doteraz fungovalo múzeum najmä na báze verejných zdrojov, v budúcnosti majú hrať významnejšiu rolu aj tržby z novootvoreného obchodu, kaviarne a multifunkčných priestorov.
Tieto nové funkcie by mali priniesť dodatočné finančné zdroje a zároveň podporiť celkový návštevnícky zážitok. Múzeum plánuje okrem toho aktívne žiadať o granty, zapájať sa do nadnárodných projektov a implementovať modely dlhodobej udržateľnosti.
Z periférie lákadlom pre turistov
Z hľadiska strategického významu pre región má múzeum potenciál prerásť rámec kultúrnej inštitúcie a stať sa silným ťahúňom pre rozvoj cestovného ruchu na východnom Slovensku. Cubjak v tom má jasno. „Rozhodne áno. Sme jediným múzeom svojho druhu v Európe, máme príbeh, meno a lokalitu, ktorá má svoj genius loci,“ konštatuje.
Podľa neho však nestačí mať silnú značku – je potrebné zlepšiť dopravnú dostupnosť a budovať strategické partnerstvá s krajským aj národným cestovným ruchom. „Potrebujeme najmä silný a profesionálny marketing. Na tom teraz celkom intenzívne pracujeme a javí sa to ako prínosná spolupráca,“ dodáva. Ambíciou vedenia nie je len zvýšiť počet návštevníkov, ale naučiť ich vnímať hodnotu kultúrneho zážitku v širšom kontexte regiónu.
Medzinárodná sieť, domáci dopad
Súčasťou stratégie opätovného otvorenia múzea je aj vytvorenie uceleného marketingového plánu. „Pripravujeme rôzne stratégie na vylepšenie informovanosti o znovuotvorení múzea, posilnení jeho značky ako aj nastavenie jeho zvýšenej atraktívnosti a následného dopadu pre región,“ hovorí Cubjak.
Zásadnú úlohu v tomto smere hrá spolupráca s organizáciou Slovakia Travel, ktorá má pod palcom prezentáciu Slovenska ako turistickej destinácie v zahraničí. Múzeum zároveň rozbieha dialóg s ďalšími kultúrnymi inštitútmi, ambasádami a medzinárodnými sieťami múzeí. „Veríme, že cez takéto prepojenia dokážeme získať nielen pozornosť, ale aj nové formy spolupráce a mobility umelcov či diel,“ vysvetľuje.
Od TikToku k Warholovi
Jedným z najväčších výziev, ktorým dnes čelia kultúrne inštitúcie na Slovensku, je nízky záujem mladej generácie. V Medzilaborciach sa však nechystajú rezignovať. Práve naopak – mladých chcú osloviť inovatívnymi digitálnymi formátmi a jazykovo aj vizuálne blízkym obsahom.
„Zameriame sa na nové digitálne formáty – interaktívne aplikácie, gamifikované prehliadky, AR/VR zážitky, ale aj výrazne inovatívne edukatívne programy,“ približuje Cubjak. V príprave je séria workshopov pod názvom „Warhol pre školy“ a múzeum plánuje aktívne spolupracovať s vysokými školami.
Warholov odkaz považujú za ideálny most medzi svetom umenia a svetom digitálnych médií. „Warhol bol vždy post-analógový umelec – vieme ho prezentovať ako influencera popkultúry, ktorého jazyk je blízky aj dnešnej TikTok generácii,“ uzatvára Cubjak s dôrazom na to, že múzeum chce byť nielen miestom vystavovania diel, ale aj živým kultúrnym uzlom pre súčasné publikum.
Warholov odkaz ako dôkaz, že z periférie môže vzniknúť svetová značka
Na záver rozsiahlej rekonštrukcie a transformácie Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sa natíska otázka: aký odkaz má táto inštitúcia niesť v ďalších desaťročiach? Martin Cubjak odpoveď formuluje jednoznačne. „Chceme, aby sa múzeum stalo symbolom toho, že aj z periférie môže vzniknúť svetová značka.“
Za touto ambíciou nestojí len regionálny patriotizmus, ale veľmi konkrétny príbeh – život a dielo Andyho Warhola. Jeho pôvod, zakorenený v rusínskej komunite a dedičstve karpatského regiónu, sa premenil na globálnu ikonu pop-artu, ktorej meno pozná celý svet. „Warholov príbeh je dôkazom, že korene a identita môžu byť inšpiráciou pre globálny úspech,“ hovorí Cubjak.
Rekonštruované múzeum má byť podľa neho miestom pamäti, ale aj miestom inovácií a odvahy. Jeho nové priestory, filozofia a program majú reflektovať minulosť, ale zároveň aktívne tvoriť budúcnosť.
„Veríme, že rekonštruované múzeum bude miestom pamäti, inovácií aj odvahy – miestom, kde sa minulosť pretvára do vízie budúcnosti aj obrazne povedané niekde ‚na konci sveta‘,“ uzatvára Cubjak.
Zložitý investičný príbeh
Za rozsiahlou rekonštrukciou Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach stojí nielen vedenie múzea, ale aj konkrétne rozhodnutia a investičné úsilie zo strany jeho zriaďovateľa – Prešovského samosprávneho kraja.
Ako uvádza Mgr. Daša Jeleňová z Kancelárie predsedu PSK, rekonštrukcia, ktorej zámer vznikol už v roku 2019, mala pôvodne stáť 7,1 milióna eur. V realite sa však výdavky vyšplhali na viac než 12 miliónov eur. Projekt získal podporu štátu – pôvodne mal byť financovaný sumou 7,1 milióna, no napokon Ministerstvo financií schválilo 5,1 milióna eur. Z týchto prostriedkov sa však nepodarilo vyčerpať prvú tranžu v plnej výške v zákonnom limite 2 rokov, čo znamenalo, že kraj musel vrátiť 1,7 milióna eur.
Kombinácia kríz a technických prekvapení
Dôvody navýšenia rozpočtu sú komplexné. Kým pôvodné kalkulácie vychádzali zo štandardných podmienok, priebeh projektu ovplyvnilo niekoľko vážnych externých faktorov. Počas tvorby projektovej dokumentácie a prípravy verejného obstarávania došlo k dramatickému zhoršeniu situácie na stavebnom trhu.
„Hodnoty zákaziek a stavieb nepriaznivo ovplyvnila hlavne koronakríza, ako aj rozvíjajúci sa vojenský konflikt na Ukrajine, ktoré spôsobili v rokoch 2022 a 2023 extrémny skokovitý nárast cien na stavebnom trhu, aký tu dovtedy nebol,“ vysvetľuje Jeleňová.
Tieto globálne faktory zasiahli prakticky všetky investičné projekty realizované v danom období, múzeum nevynímajúc. Navyše, počas rekonštrukcie sa ukázalo, že objekt bol v omnoho horšom technickom stave, než sa predpokladalo.
Po odhalení zakrytých nosných a nenosných konštrukcií sa ukázali ďalšie nedostatky, ktoré projektová dokumentácia nezahrnula. K tomu sa v roku 2025 pridalo aj zvýšenie sadzby DPH, čo viedlo k ďalšiemu nárastu ceny stavby. Výsledkom je zmluvná cena takmer 13,2 milióna eur.
Náročné financovanie a hľadanie zdrojov
Celkové predpokladané rozpočtové náklady projektu dnes dosahujú takmer 15,2 milióna eur. Dôležitou, no zatiaľ len predpokladanou súčasťou financovania má byť dotácia z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Prešovský kraj o ňu žiada v rámci Integrovanej územnej stratégie vo výške 8,8 milióna eur, pričom kraj sám zabezpečil spolufinancovanie vo výške 711-tisíc eur.
Podľa Jeleňovej ide o investíciu, ktorá je technicky, ideovo a hlavne finančne mimoriadne náročná. Aj preto kraj stále hľadá ďalšie možnosti financovania, aby sa múzeum mohlo stať reprezentatívnou kultúrnou inštitúciou 21. storočia, aká je hodná mena Andyho Warhola.
Aj napriek všetkým výzvam sa podľa jej slov podarilo dotiahnuť stavebnú časť rekonštrukcie do úspešného konca. „Sme v štádiu podania žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia,“ konštatuje. Múzeum bolo kompletne zmodernizované a prestavané podľa pôvodných plánov a vízií.
Medzi nové prvky patrí napríklad amfiteáter s kapacitou približne 100 ľudí. Zásadnou premenou prešiel aj samotný interiér. Vznikli nové výstavné expozície, pribudlo nové schodisko a poschodie, vďaka čomu sa rozšírili možnosti pre oddychové zóny. Modernizované boli všetky časti objektu vrátane technológií, ktoré dnes zahŕňajú kvalitnú vzduchotechniku a bezpečnostné systémy.
Druhá fáza: vybavenie na mieru
Paralelne s finalizáciou stavebných prác sa pripravuje verejné obstarávanie na druhú etapu rekonštrukcie. Tá bude zameraná na interiérové vybavenie múzea, multimediálne a interaktívne prvky, ktoré budú kľúčové pre zážitok budúcich návštevníkov. Interiér má priniesť množstvo atypických riešení šitých na mieru, od nábytku cez technológie až po interaktívne autorské diela.
Je to ďalší krok k tomu, aby sa múzeum nielen obnovilo, ale zároveň redefinovalo svoju úlohu v kultúrnom priestore – ako inštitúcia, ktorá spája lokálne korene s globálnou víziou.
Zatiaľ čo sa rekonštrukcia Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach blíži k formálnemu uzavretiu prvej etapy, otázka finančného zabezpečenia druhej časti projektu zostáva stále otvorená. Vláda Slovenskej republiky nedávno prisľúbila múzeu dotáciu vo výške 1,1 milióna eur. Ako však upozorňuje Mgr. Daša Jeleňová z Kancelárie predsedu PSK, tieto peniaze zatiaľ na účet múzea nedorazili.
„Zatiaľ ide len o prísľub. Nateraz sme nedostali žiadne dodatočné finančné prostriedky, ktoré by sme vedeli použiť hlavne na pomerne náročné interiérové vybavenie múzea,“ konštatuje Jeleňová. Ministerstvu financií bola podľa jej slov už adresovaná oficiálna požiadavka v nadväznosti na rokovanie vlády, odozvu však zatiaľ nemajú.
Ide pritom o kľúčovú súčasť celého projektu, keďže práve interiér má premeniť zmodernizovaný objekt na funkčné a atraktívne múzeum 21. storočia. Zahŕňa nielen nábytok a technické zariadenia, ale aj unikátne multimediálne a interaktívne prvky vytvorené na mieru tejto inštitúcie.
Z minulosti si Prešovský samosprávny kraj odnáša aj poučenie. V roku 2022 musel vrátiť časť z pridelených prostriedkov, konkrétne 1,7 milióna eur. Dôvodom bola kombinácia objektívnych faktorov, ktoré ovplyvnili priebeh prípravných fáz – predovšetkým koronakríza a prudký nárast cien stavebných materiálov.
Táto skúsenosť potvrdila, aké krehké je financovanie verejných projektov v čase kríz, a zároveň zdôraznila potrebu dôsledného plánovania aj pružnej komunikácie s rezortnými inštitúciami.
V prípade múzea v Medzilaborciach je však zrejmé, že snaha investora aj vedenia inštitúcie nepoľavuje. V čase, keď sa stavebná časť rekonštrukcie dostáva do finále a príprava interiéru do rozhodujúcej fázy, zostáva otázkou, kedy sa deklarovaná podpora premení na konkrétne finančné plnenie
Linda Cebrová
zdroj:
https://www.startitup.sk/preinvestovali-132-miliona-eur-muzeum-andyho-warhola-sa-meni-na-kulturny-hit-tech-umenie-a-zazitky-ti-vyrazia-dych/
foto: Rekonštrukcia Warholovho múzea vstúpila do finále
zdroj: FB MMUAW
Aktuality
Zobraziť všetky29.06.2025
Zmluva, ktorá dramaticky zmenila dejiny Rusínov: 80 rokov od straty Podkarpatskej Rusi
По русинськы, русин ТУ: #rusyn In English, english HERE: #engl.
Historická dohoda medzi Československom a Sovietskym zväzom z roku 1945 ukončila kapitolu rusínskej prítomnosti v rámci ČSR a otvorila cestu k nové…
28.06.2025
VOLOŠIN Augustin (*1874 †1944)
VOLOŠIN Augustin (*17. 3. 1874 Kelečín, dnes Ukrajina – †19. 7. 1945, Lefortovská věznice, Moskva, Rusko), řeckokatolický duchovní, pedagog, publicista, rusínský politik ukrajinského směru. Studoval na reálném gymnáziu v Užhorodě (1883–1892), teol…
28.06.2025
BENEŠ Edvard (*1884 †1948)
BENEŠ Edvard (*28. 5. 1884 – †13. 9. 1948), český a československý politik a diplomat, ministr zahraničí ČSR (1918–1935), prezident ČSR (1935–1938), prezident v exilu (1940–1945), prezident ČSR (1945–1948). O problémy Podkarpatské Rusi se zajímal …
28.06.2025
TURJANICA Ivan (*1901 †1955)
TURJANICA Ivan Ivanovič (*25. 5. 1901 Rjapiď, dnes Ukrajina – †27. 3. 1955 Užhorod, Ukrajina), komunistický politik. Původním povoláním kominík. V roce 1917 narukoval do rakousko-uherské armády, po rozpadu monarchie se zapojil do komunistického …
28.06.2025
Keď si Stalin odhryzol z Československa: Pri Podkarpatskej Rusi sa ukázalo, o čo mu naozaj ide
ANDREJ ŠIMONČIČ ( jún 2020 )
Snahu obnoviť po druhej svetovej vojne Československo v jeho predmníchovských hraniciach pred 75 rokmi definitívne pochoval podpis zmluvy, ktorou sa územie Podkarpatskej Rusi stalo súčasťou Sovietskeho z…
27.06.2025
Osvobození, nebo okupace?
prof. Ivan Pop
V propagandistické válce, kterou Rusko rozpoutalo jako součást hybridní agrese proti Ukrajině, se čas od času objevuje také problematika Podkarpatské Rusi (dnešní Zakarpatské oblasti Ukrajiny). Ruští propagandisté pro…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa:
-Palinka ide čoloviku bars na chosen, taka kilkisť Rusnakiv predsa ne može žyty v pomylki...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať