NKÚ: Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia

Slovensko získalo počas členstva v Európskej únii v čistom takmer 29 miliárd eur. Európske peniaze pomohli modernizovať krajinu, vybudovať cesty, školy, nemocnice či kanalizácie. Najvyšší kontrolný úrad SR však upozorňuje, že ich využívanie sprevádzajú dlhodobo sa opakujúce zlyhania, plytvanie, netransparentnosť a riziká korupčného správania. Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy preto hovorí o „eurofondovej mafii“, ktorá sa usadila v blízkosti ústredných orgánov štátu.

Za viac ako dve desaťročia členstva Slovenska v Európskej únii sa európske fondy stali jedným z najdôležitejších zdrojov verejných investícií. Bez nich by Slovensko nemalo mnohé cesty, školy, zdravotnícke zariadenia, kanalizácie ani environmentálne projekty.

Rozsiahla správa Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorá mapuje obdobie rokov 2004 až 2025, však ukazuje aj druhú stránku príbehu. Slovensko podľa kontrolórov nedokázalo potenciál európskej pomoci využiť tak, aby priniesol primerané, merateľné a dlhodobo udržateľné výsledky.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v rozhovore pre Aktuality.sk použil mimoriadne ostré pomenovanie. Podľa neho sa Slovensko stalo „Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny“, ktoré si z európskych zdrojov vytvorili výnosný systém.

„Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia,“ vyhlásil Andrassy.

Nie všetky peniaze boli rozkradnuté

Výraz „eurofondová mafia“ nie je právnou kvalifikáciou existencie jednej konkrétnej zločineckej skupiny. Predseda NKÚ ním pomenúva systém, v ktorom sa podľa kontrolných zistení opakovane stretávajú lobistické záujmy, politický vplyv, slabá kontrola, nevyvodzovanie zodpovednosti a financovanie projektov bez primeranej pridanej hodnoty.

Andrassy zároveň netvrdí, že všetky európske peniaze boli rozkradnuté. Veľká časť z nich priniesla viditeľné výsledky a pomohla hospodárskemu rastu, zamestnanosti aj modernizácii infraštruktúry.

Problémom je podľa neho predovšetkým plytvanie. Ide o projekty, ktoré síce mohli byť formálne ukončené a zaplatené, ale nepriniesli výsledok zodpovedajúci vynaloženým nákladom.

Slovensko sa často sústreďovalo na samotné percento čerpania, nie na to, čo sa za peniaze skutočne dosiahlo. Na konci programových období vznikal časový tlak, v ktorom sa presadzovala zásada: peniaze treba minúť, aby neprepadli.

„Ak míňame len preto, lebo to máme v rozpočte, je to tá najhoršia cesta,“ upozornil predseda NKÚ pri predstavení súhrnnej správy.

Tisíce kontrolných zistení

Od roku 2012 uskutočnil NKÚ v oblasti fondov Európskej únie 114 kontrol vo viac ako 438 subjektoch. Kontrolóri zaznamenali 3 451 zistení. Väčšina mala menej závažný alebo formálny charakter, ale približne 15 percent bolo hodnotených ako závažné.

Najväčšiu skupinu predstavovali prípady, keď kontrolované subjekty postupovali odlišne od stanovených pravidiel a metodík. Približne štvrtina zistení poukazovala na konanie v rozpore s určeným účelom. Neúčinné, nehospodárne a neefektívne konanie predstavovalo spolu približne 11 percent zistení.

Pozoruhodné je, že sedem z desiatich porušení sa netýkalo nejasných európskych pravidiel, ale základnej slovenskej legislatívy.

Správa zároveň pomenúva opakujúce sa nedostatky:

* slabú prípravu projektov,
* nedostatočnú kvalitu odborného hodnotenia,
* chyby pri verejnom obstarávaní,
* nejednotné metodické postupy,
* vysokú fluktuáciu zamestnancov,
* nedostatočné vnútorné kontrolné mechanizmy,
* chýbajúce merateľné ukazovatele,
* presúvanie čerpania na koniec programových období,
* slabé vyvodzovanie osobnej zodpovednosti.

V rozhovore zazneli aj údaje, ktoré moderátor pripísal členovi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinovi Šusterovi: viac ako päťtisíc porušení pravidiel, takmer tri miliardy eur použitých nehospodárne a viac ako šesť miliárd použitých neúčelne.

Ani tieto sumy však nemožno automaticky označiť za rozkradnuté peniaze. Zahŕňajú predražené, nesystémové, zle pripravené alebo neúčinné projekty, ktoré nepriniesli očakávanú hodnotu.

Miliardy na informatizáciu, no služby nefungujú

Jedným zo symbolov zlyhania je podľa predsedu NKÚ informatizácia verejnej správy. Slovensko investovalo do informačných systémov a digitalizácie miliardy eur, no občan naďalej nedokáže mnohé životné situácie vybaviť elektronicky.

Kontroly poukázali napríklad na problémy projektov elektronického zdravotníctva, elektronických služieb katastra či elektronizácie regionálneho školstva. Časť techniky a vytvorených systémov sa využívala iba obmedzene alebo nepriniesla pôvodne sľubované výsledky.

Podobné nedostatky NKÚ identifikoval v doprave, školstve, zdravotníctve, ochrane životného prostredia, sociálnej oblasti a pôdohospodárstve.

PPA ako symbol netransparentného systému

Najostrejšie hodnotenia smerujú k Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Práve s jej fungovaním sa spájajú kauzy Dobytkár, podozrivé agrodotácie aj financovanie súkromných penziónov a rekreačných objektov označovaných ako „haciendy“.

Kontroly NKÚ z rokov 2013 až 2024 opakovane poukazovali na netransparentnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov, nedostatočné preverovanie žiadateľov, pomalé vyhodnocovanie projektov, slabé vnútorné kontroly a nedostatočné monitorovanie už podporených projektov.

Pri niektorých kontrolách trvalo preverovanie projektov viac ako 400 dní. V minulosti podľa NKÚ chýbali aj dostatočné dôkazy o preverovaní vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde.

Kontrola protikorupčných opatrení v PPA za rok 2024 dospela k záveru, že boj proti korupcii bol prevažne formálny. NKÚ upozornil na chýbajúcu jasnú protikorupčnú politiku, nejasné rozdelenie zodpovednosti, slabú ochranu oznamovateľov a nedostatočnú odbornú pripravenosť zamestnancov.

Aj posledná kontrola fungovania agentúry za obdobie rokov 2020 až 2024 podľa NKÚ ukázala, že riziká korupčného a podvodného správania naďalej pretrvávajú. Úrad uviedol, že prípady, pri ktorých vzniklo podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, odstupuje polícii a prokuratúre.

Minister obvinil predsedu NKÚ z klamstva

Výroky o „eurofondovej mafii“ vyvolali ostrú reakciu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča. Ten obvinil predsedu NKÚ z klamstva, politikárčenia a preberania opozičnej rétoriky.

Minister tvrdí, že od roku 2023 už nie je možné ovplyvňovať výzvy PPA a že agentúra dnes využíva transparentnejšie kontrolné mechanizmy. Z 31 nedostatkov zistených kontrolou NKÚ malo byť podľa neho 22 odstránených, pričom na zvyšných agentúra pracuje.

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar následne avizoval, že príslušné parlamentné výbory by sa mali zaoberať verejnými vyjadreniami predsedu NKÚ.

Kontrolný úrad na politické útoky odpovedal, že si za výsledkami svojich kontrol aj za analytickou správou o riadení európskych zdrojov stojí. Pripomenul, že na korupčné prostredie v PPA upozorňoval už od roku 2017, teda ešte počas pôsobenia predchádzajúceho predsedu NKÚ Karola Mitríka.

Pochybnosti o kontrolnom systéme PPA pritom nevyslovil iba slovenský kontrolný úrad. Európska komisia žiadala ozdravný proces a pozastavenie trvalej akreditácie agentúry pre nedostatky pri predchádzaní konfliktom záujmov a podvodom.

Hlavný cieľ sa podarilo splniť iba čiastočne

Európske fondy mali pomôcť predovšetkým pri znižovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi jednotlivými regiónmi. Podľa NKÚ sa tento cieľ podarilo naplniť iba čiastočne.

Všetky slovenské kraje síce za dvadsať rokov hospodársky rástli, rozdiel medzi Bratislavou a menej rozvinutými regiónmi však zostáva výrazný. Ani jeden z menej rozvinutých slovenských regiónov sa neposunul do európskej kategórie prechodných regiónov.

Eurofondy sa postupne stali dominantným zdrojom verejných investícií. V roku 2015 tvorili dokonca približne 80 percent všetkých verejných investícií bez výdavkov na obranu. Namiesto dopĺňania domácich investícií ich však začali vo veľkej miere nahrádzať.

Výsledkom je závislosť krajiny od európskych peňazí bez toho, aby sa súčasne vytvárali dostatočne silné vlastné zdroje na modernizáciu a rozvoj.

Prešovský kraj zostáva na konci

Z pohľadu severovýchodného Slovenska je mimoriadne závažné zistenie NKÚ, že štrukturálne slabšie regióny nedokázali potenciál eurofondov využiť v plnej miere.

Prešovský kraj síce počas členstva Slovenska v EÚ zaznamenal výrazný percentuálny hospodársky rast, vychádzal však z najnižšej úrovne. Aj po dvoch desaťročiach zostáva regiónom s veľmi nízkym HDP na obyvateľa v porovnaní s Bratislavským krajom.

Odstup Prešovského kraja od Bratislavy sa za hodnotené obdobie zmenšil iba o 5,7 percentuálneho bodu. Kraj mal podľa NKÚ najhoršiu východiskovú pozíciu a napriek miliardovým európskym investíciám v nej zostáva.

Európske zdroje nepochybne pomohli pri rekonštrukciách ciest, budovaní kanalizácií, obnove škôl, nemocníc a verejných budov. Ich účinok na produktivitu, inovácie, vznik kvalitných pracovných miest a dlhodobý hospodársky rast bol však podstatne slabší.

Práve Prešovský kraj tak ukazuje základný rozpor slovenského eurofondového príbehu: peniaze sa vyčerpali, mnohé stavby vznikli, ale historické zaostávanie severovýchodného Slovenska sa nepodarilo prekonať.

Historická príležitosť sa nemusí zopakovať

Slovensko dostalo počas členstva v Európskej únii jedinečnú možnosť modernizovať krajinu z prostriedkov, na ktoré sa skladali daňoví poplatníci bohatších členských štátov.

Časť tejto pomoci bola využitá zmysluplne. Kontrolné zistenia však ukazujú, že významnú časť potenciálu oslabili zlé rozhodnutia, administratívne zlyhania, projekty bez pridanej hodnoty a v niektorých prípadoch aj podozrenia z organizovaného zneužívania verejných zdrojov.

Budúce európske rozpočty už nemusia byť pre Slovensko také štedré. O to závažnejšie pôsobí varovanie NKÚ, že rovnaké chyby sa opakujú bez ohľadu na to, ktorá politická garnitúra je práve pri moci.

Pre rusínsku verejnosť nie je bez zaujímavosti ani to, že jedným z dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR je Rusín a Svidníčan Jaroslav Ivančo. Vo funkcii pôsobí od mája 2022 a v rámci vedenia úradu sa podieľa na prezentovaní výsledkov kontrol aj na otváraní tém, ktoré sa bezprostredne týkajú regiónov severovýchodného Slovenska.

Zdroje:
Správa NKÚ SR o riadení európskych zdrojov v Slovenskej republike za obdobie rokov 2004 – 2025; stanoviská NKÚ SR; Aktuality.sk; Denník N; STVR.

Zostavil a redakčne spracoval: jLai

foto: Ilustračné