Obnovujú nápisy na náhrobných kameňoch československých vojakov

Ostrihať kríky či vykosiť trávniky. Bežná úloha múzejníkov a vojakov pri starostlivosti o vojnové hroby v areáli pamätníkov druhej svetovej vojny. Príkladom je Dukliansky priesmyk, kde sú v areáli Pamätníka československého armádneho zboru pochovaní československí vojaci.

Inak, než piplačka, tejto robote chlapi zo svidníckeho Vojenského historického múza nepovedia. Musia totiž obnoviť všetky nápisy na náhrobných kameňov tak, aby boli riadne viditeľné a čitateľné. „Áno, je to piplačka. S každým písmenom sa treba hrať,“ potvrdil Pavol Tirko zo svidníckeho Vojenského historického múzea patriaceho pod Vojenský historický ústav v Bratislave a jeho kolega Peter Holík doplnil: „Je to veľmi ťažká robota, pretože každému písmenku musíte venovať pozornosť, aby ste to nepretiahli alebo ho nejako neznetvorili, pretože na tom pieskovci to vidno.“ Nápisy na náhrobných kameňoch musia obnovovať pravidelne. Aj Peter Holík si to už v minulosti vyskúšal. „Desať rokov farba na týchto náhrobkoch vydrží a je to vlastne špeciálna farba práve na náhrobné kamene.

Náhrobkov je 48 s tým, že je tu pochovaných dovedna 565 československých vojakov, no mien bude okolo 360, pretože niečo cez 200 vojakov je tu neznámych,“ podotkol Peter Holík a Pavol Tirko dodal, že za jeden deň obnoví nápisy na jednom väčšom či dvoch menších náhrobných kameňoch.

V samostatných hroboch sú na duklianskom cintoríne pochovaní len dvaja vojaci - generál Jaroslav Vedral Sázavský a vojak, ktorý zomrel pri výstavbe pamätníka. No a z 565 tam pochovaných vojakov je len jedna jediná žena. „Slobodníčka Anna Zichová. Tá padla na samom začiatku Karpatsko-duklianskej operácie pri výbuchu nemeckého mínometného granátu,“ načrel do histórie Peter Holík z Vojenského historického ústavu, no a Pavol Tirko bude nápisy na jednotlivých náhrobkoch obnovovať ešte možno týždeň. A nie sú to len mená. „Pri každom mene je, samozrejme, hodnosť, je tam pri viacerých aj dátum, kedy vlastne ten vojak padol, no a, samozrejme, každý náhrobný kameň obsahuje lokalitu, kde daní vojaci padli,“ vysvetlil všetky nápisy na náhrobných kameňoch a keď sa možno niekomu zdá, že v aktuálnom stále veľmi teplom počasí a v tomto prostredí je to príjemná robota, opak je pravdou. Stolička totiž nie je vždy samozrejmosťou. 

„Niekde sú tie mená až úplne dole, až pri zemi a tam si teda musíme buď sadnúť alebo prípadne, ak to priestor umožňuje, tak si musíme aj ľahnúť,“ podotkol ešte pre naše noviny Peter Holík a podľa Pavla Tirka to vôbec nie je pohodlné, no zdôrazniť treba aj to, aj tieto práce sú však nevyhnutnou súčasťou príprav na blížiace sa októbrové oslavy 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie.

Mimochodom, tie sa uskutočnia v nedeľu 6. októbra a podľa najnovších informácií budú omnoho veľkolepejšie, než bolo pôvodne plánované.

(ps)