Po 158 rokoch ožije v Bardejove benefičný koncert Bélu Kélera

Historická radnica v Bardejove sa v nedeľu 2. augusta 2026 stane miestom mimoriadneho hudobného návratu do roku 1868. Koncert RESONANCE 1868 pripomenie dobročinné podujatie, ktoré bardejovský rodák, skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler zorganizoval na pomoc obyvateľom mesta postihnutým ničivým požiarom.

Umelecká rekonštrukcia historického koncertu sa uskutoční o 19.00 h v priestoroch Šarišského múzea – Historickej radnice v Bardejove. Podujatie bude zároveň otváracím koncertom 17. ročníka medzinárodného festivalu Kultúrne leto Bélu Kélera. Vstup na koncert je voľný.

Bardejov ako starobylé centrum kultúry a hudby

Výber Historickej radnice za miesto koncertu má hlbokú symboliku. Bardejov nebol iba významným obchodným mestom ležiacim na starej ceste medzi Čiernym a Baltským morom. Od stredoveku patril aj medzi dôležité centrá vzdelanosti, knižnej kultúry a hudobného života Šariša a celého Horného Uhorska.

V roku 1376 získal postavenie slobodného kráľovského mesta. Jeho hospodársky rozmach vytvoril podmienky na rozvoj školstva, výtvarného umenia, architektúry i hudby. Osobitné postavenie mala v 16. storočí bardejovská humanistická škola vedená Leonardom Stöckelom. V meste pôsobili kníhtlačiarne, farská knižnica a kníhkupectvo a rozvíjal sa tu literárny, divadelný aj hudobný život.

O mimoriadnej úrovni tunajšej hudobnej kultúry svedčí takzvaná Bardejovská hudobná zbierka, považovaná za jeden z najvýznamnejších súborov stredoeurópskych hudobných prameňov 16. a 17. storočia. Obsahuje viac ako 2 600 historických jednotiek a zachytáva vyše päťtisíc skladieb najmä nemeckých, talianskych, nizozemských a hornouhorských autorov. Zbierka dokumentuje bohatú hudobnú prax pri Chráme svätého Egídia a živé kultúrne kontakty Bardejova s ostatnými časťami Európy.

Historické jadro mesta s renesančnou radnicou, Bazilikou svätého Egídia, meštianskymi domami a zachovaným opevnením dnes patrí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Podľa UNESCO je Bardejov výnimočne zachovaným príkladom stredovekého obchodného mesta a vyspelej mnohonárodnostnej meštianskej kultúry.

Koncert pre mesto postihnuté požiarom

V júni 1868 zasiahol Bardejov rozsiahly požiar, pri ktorom zhoreli desiatky domov. Béla Kéler, ktorý sa v tom čase zdržiaval vo svojom rodnom kraji, sa rozhodol pomôcť postihnutým obyvateľom prostredníctvom hudby.

Spolu s grófom Ferencom Szirmayom pripravil na 4. augusta 1868 v Bardejovských Kúpeľoch veľký charitatívny koncert. Na programe boli diela popredných európskych skladateľov, salónne a romantické piesne, poézia, národné melódie i Kélerove vlastné kompozície. Sám Kéler na koncerte vystúpil ako huslista. Zahral Gounodovu Meditáciu na Bachovo prelúdium a dve svoje diela – virtuózny koncertný kus Búrka a pokoj a idylu Rozlúčka s uhorskou nížinou.

Rekonštrukcia pod názvom RESONANCE 1868: Koncert pre vyhorený Bardejov sa usiluje obnoviť nielen pôvodný program, ale aj atmosféru večera, v ktorom sa spojili umenie, dobročinnosť a občianska spolupatričnosť.

Európsky program romantickej epochy

Program ponúkne hudbu nemeckých, rakúskych, poľských a uhorských autorov. Zaznie napríklad Meditácia Charlesa Gounoda na Bachovo Prelúdium C dur, Schubertova pieseň Grétka pri kolovrátku, skladba Keby som bol kráľom Imreho Széchényiho na báseň Victora Huga či dumka Hej, zaletel sokol sivý Wilhelma Troschela.

Osobitné miesto budú mať dve kompozície Bélu Kélera. Búrka a pokoj je technicky náročný koncertný kus pre husle a klavír, založený na kontraste dramatických virtuóznych pasáží a pokojných spevných tém. Dielo, ktoré bolo dlhé desaťročia známe iba z rukopisu, vyšlo v modernej edícii až v roku 2022.

Druhou Kélerovou skladbou bude Rozlúčka s uhorskou nížinou z cyklu Tri uhorské idyly, op. 134. Skladateľ ju pravidelne uvádzal na svojich koncertoch a považoval ju za jednu zo svojich obľúbených kompozícií.

Súčasťou pôvodného večera bola aj poézia. V roku 1868 zaznela dnes už nezachovaná autorská báseň grófky Ottilie Wass venovaná uhorskému romantickému básnikovi Mihályovi Vörösmartymu. Organizátori ju preto nahradia básňou Ohlas na Vörösmartyho, v ktorej Andrej Sládkovič vstupuje do pomyselného básnického dialógu s Vörösmartym.

Piesne národov ako posolstvo porozumenia

Tak ako pred 158 rokmi, aj rekonštruovaný koncert uzavrie triptych piesní národov. Najprv zaznie ruská romanca Piotra Bulachova Žiar, žiar, moja hviezda, nasledovať bude Mazurek Dąbrowskiego – pieseň, ktorá bola už v 19. storočí symbolom nádeje na obnovenie poľskej štátnosti a neskôr sa stala poľskou štátnou hymnou.

Záverečnou skladbou bude balada Hej, sokoly, v dobových prameňoch uvádzaná aj pod názvom Zelená Ukrajina. Pieseň o kozákovi lúčiacom sa s rodnou krajinou sa tradične spája s poľsko-ukrajinským básnikom a hudobníkom Tomaszom Padurom. Záverečný blok pripomenie medzinárodný charakter niekdajších Bardejovských Kúpeľov, kam prichádzali hostia z rozličných častí Európy.

Béla Kéler – Bardejovčan na európskych pódiách

Béla Kéler sa narodil 13. februára 1820 v dome č. 41 na bardejovskom Radničnom námestí ako Albert Paul Kéler. Základy hry na husliach a klavíri získal u bardejovského regenschoriho Franza Schiffera. Študoval v Levoči, Prešove a Debrecíne a už počas štúdií dirigoval školský orchester a komponoval prvé skladby.

Hoci si jeho rodičia želali, aby sa venoval právu alebo hospodárstvu, hudba napokon zvíťazila. V roku 1845 odišiel do Viedne, kde deväť rokov pôsobil ako huslista v orchestri Theater an der Wien. Súčasne študoval harmóniu, kompozíciu a kontrapunkt, okrem iných aj u významného hudobného teoretika Simona Sechtera.

Neskôr dirigoval v Berlíne, Budapešti a vo Wiesbadene, pôsobil ako vojenský kapelník a viedol kúpeľné orchestre. Hosťoval v londýnskej Covent Garden, Manchestri, Amsterdame, Hamburgu, Berlíne, Zürichu, Lucerne a na Svetovej výstave v Paríži. Za svoje umelecké pôsobenie získal aj švédsku medailu Litteris et Artibus.

Jeho tvorba zahŕňa valčíky, pochody, polky, čardáše, predohry, galopy, piesne aj rozsiahle orchestrálne obrazy. Mimoriadne známy je jeho valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba, op. 83, ale aj Bardejovský spomienkový čardáš, op. 31. Časť melódie tohto čardáša neskôr použil Johannes Brahms vo svojom populárnom Uhorskom tanci č. 5, pravdepodobne v presvedčení, že ide o ľudový nápev.

Kéler zomrel 20. novembra 1882 vo Wiesbadene. Významnú časť svojej hudobnej a písomnej pozostalosti odkázal rodnému Bardejovu. Jeho rukopisy, tlačené noty, korešpondencia a osobné dokumenty dnes uchováva Šarišské múzeum.

Súčasní interpreti a nová kniha

Na rekonštrukcii koncertu vystúpia sopranistka Viktória Ballánová, tenorista Pavol Oravec, huslista Pavel Burdych, klaviristka Zuzana Berešová a recitátorka Anna Guthová Tomková.

Záver večera bude patriť prezentácii novej knihy Kélerovej korešpondencie s názvom Váš oddaný Béla Kéler. Listy umožnia nahliadnuť nielen do skladateľovej profesionálnej kariéry, ale aj do jeho osobného života, vzťahov, koncertných ciest a pretrvávajúceho puta k rodnému Bardejovu.

Koncert tak nebude iba historickou rekonštrukciou jedného večera. Bude pripomenutím obdobia, keď hudba dokázala spojiť obyvateľov mesta, kúpeľných hostí, šľachticov i umelcov pri spoločnom úsilí pomôcť ľuďom postihnutým nešťastím. Zároveň opätovne ukáže, že hudobná tradícia Bardejova nie je uzavretou kapitolou minulosti, ale živým kultúrnym dedičstvom, ktoré môže oslovovať aj dnešného poslucháča.

Redakčne spracoval: Ján Lipinský

zdroj informácií: Spoločnosť Bélu Kélera; Šarišské múzeum Bardejov.

foto: Béla Kéler na litografii Jozefa Marastoniho z roku 1862. 
zdroj: Šarišské múzeum Bardejov.