Po 23 rokoch ten istý príbeh?

Od prešovského rozhlasu k múzeu rusínskej kultúry v Prešove



V rusínskej verejnosti sa v poslednom období čoraz častejšie objavujú znepokojivé informácie a otázky týkajúce sa budúcnosti SNM – Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Hovorí sa o jeho vysťahovaní z doterajších priestorov, o presune do priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, ktorá sama bojuje o priestory na uskladnenie svojich kníh, o údajnej nevyhovujúcej prevádzke súčasnej budovy, ale aj o tom, čo sa s touto verejnou budovou stane po jej vyprataní. Hovorí o tom oficiálny list OSRS adresovaný Ministerstvu kultúry SR a vedeniu Slovenského národného múzea (SNM), ale aj nepodpísaný list "signatárov nespokojných občanov SR rusínskej národnosti" rozoslaný na desiatky adries verejných inštitúcií SR a viacerých rusínskych organizácií. 

Je potrebné povedať to presne a zodpovedne: nejde nám o šírenie neoverených informácií či obvinení. Ide nám o legitímne verejné otázky. Ak má byť inštitúcia s celoštátnou pôsobnosťou, ktorá spravuje kultúrne dedičstvo Rusínov na Slovensku, presunutá do výrazne obmedzených priestorov, verejnosť má právo vedieť prečo, za akých podmienok, s akými dôsledkami a čo sa bude následne diať s jej doterajšieho sídlom.

Mnohým Rusínkam a Rusínom tento vývoj nepríjemne pripomína starší príbeh. Budova múzea patriaca ministerstvu kultúry, do ktorej sa v minulosti investovali nemalé verejné financie na čiastočnú rekonštrukciu, ktorú bolo možné postupne opravovať ďalej a udržať pre verejný účel, sa zrazu začne označovať za nevyhovujúcu, energeticky náročnú alebo neefektívne prevádzkovanú. Namiesto stabilizácie inštitúcie sa otvorí téma sťahovania. Budova sa vyprace, verejná funkcia sa oslabí a až následne sa ukáže, komu a na aký účel bude uvoľnený priestor slúžiť.

 

Práve preto je dnes dôležité pripomenúť archívny materiál z roku 2003, ktorý sa týkal presťahovania Hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania Slovenského rozhlasu z Prešova do Košíc. Aj vtedy zaznievali argumenty o nákladoch, havarijnom stave, neefektívnosti a potrebe „racionálneho“ riešenia. Aj vtedy sa odpor verejnosti označoval za emotívny. A aj vtedy išlo o rozhodnutie, ktoré malo zásadný dopad na rusínsku, ukrajinskú a rómsku menšinu na východnom Slovensku.

Dnes, po 23 rokoch, sa nemožno ubrániť otázke, či pred sebou nemáme podobné predstavenie - tentoraz nie s rozhlasom, ale s SNM - Múzeom rusínskej kultúry. Rozdiel je len v kulisách. Podstata obavy zostáva rovnaká: či sa pod zámienkou prevádzkovej racionalizácie opäť neoslabuje alebo dokonca neruší jedna verejná kultúrna inštitúcia národnostnej menšiny.

Osud niekdajších verejných priestorov rozhlasu v Prešove je pre mnohých varovaním. Budova, ktorá kedysi slúžila verejnému záujmu a národnostno-etnickému vysielaniu, dnes slúži ako komerčné ubytovacie zariadenie vo vlastníctve súkromnej spoločnosti,  ktoré nevykazuje žiadne prevádzkové, ani statické problémy.  

Preto sa nemožno čudovať, že podobné otázky zaznievajú aj pri súčasnej budove múzea: čo bude s objektom po vysťahovaní? Má o neho niekto záujem z okruhu "našich ľudí" ? Existujú už dnes zámery jeho ďalšieho využitia? Bude naďalej slúžiť verejnému záujmu, alebo sa ocitne mimo svojho doterajšieho kultúrneho poslania? 

Tieto otázky nie sú konšpiráciou. Sú minimálnou a legitímnou požiadavkou transparentnosti v nakladaní so štátnou budovou.

Ak štát hovorí, že si váži kultúru národnostných menšín, musí to dokazovať nielen sviatočnými príhovormi, ale najmä tým, že ich inštitúciám zabezpečí stabilitu, dôstojné priestory a rozvoj. Rusínska kultúra nepotrebuje ďalšie provizórium. Potrebuje istotu a dôstojné priestory na rozvoj!

Preto dnes zverejňujeme archívny text z roku 2003. Nie ako historickú kuriozitu, ale ako memento. Ako pripomenutie, že podobné rozhodnutia majú dlhodobé následky a že to, čo sa v danej chvíli prezentuje ako technické či ekonomické riešenie, môže byť v skutočnosti politickým zásahom do kultúrneho života celej menšiny, konkrétne opäť raz rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku.


********

Archív 2003: SRo, Prešov
„Prijali sme rozhodnutie, ktoré sa nám zdalo byť najefektívnejšie“

Napriek odporúčaniam dvoch výborov NR SR, Rozhlasovej rady, Slovensko-ukrajinskej dvojstrannej komisie pre národnostné menšiny, školstvo a kultúru, napriek nesúhlasu samosprávnych a štátnych orgánov Prešovského kraja, národnostných, kultúrnych, cirkevných a iných inštitúcií i napriek mienke tisícov poslucháčov ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu /SRo/ Jaroslav Rezník podľa rozhovoru uverejneného v Národnej obrode dňa 3.3.2003 naďalej trvá na presťahovaní Hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania SRo z Prešova do Košíc. Podľa jeho názoru, ide o “veľmi nákladné a neefektívne” vysielanie, pričom toto tvrdenie dokladá prevážne hypotetickými číslami. Zarážajú najmä dve čísla: V prvom prípade hovorí o čiastke 22 miliónov Sk potrebnej na “sanovanie opravy budovy, ktorá je od minulého roku v havarijnom stave”. Odborný posudok, ktorý si dalo vypracovať práve bratislavské vedenie SRo, však hovorí o maximálnej čiastke 4,5 mil. Sk. Táto však zahrňuje aj práce, ktoré nie je nutné realizovať v najbližšom čase, ako je napr. zateplenie budovy /3 mil. Sk/ a pod. Pritom na úpravu priestorov v košickom rozhlasovom štúdiu pre potreby HR NEV sa plánuje investovať 5 mil. Sk. O vážnom narušení statiky sa v posudku nehovorí. Ak by však budova bola “od minulého roku v havarijnom stave” potom si majiteľ, resp. správca budovy, a tým je vlastne manažment SRo, nesplnil povinnosť podľa stavebného zákona a neriešil tento stav prostredníctvom stavebného úradu už od apríla 2002.

Ďalšie nepochopiteľné číslo je 21 mil. Sk potrebných “ročne na prevádzku”, ktoré sám J.Rezník vyvracia hneď v nasledujúcej vete, keď tvrdí, že “z tých 21 miliónov opäť pôjde 65% na prevádzku, a len 35% pôjde na program”. Tak koľko v skutočnosti? Celých 21 mil. alebo len 65% z nich pôjde na prevádzku? Nehovoriac o tom, že stále nikto nevie odkiaľ berie riaditeľ SRo tých 21 mil. korún ročne vynakladaných na HR NEV v Prešove, keď doteraz ročný rozpočet tejto redakcie nikdy neprevýšil 14 mil. Sk. J.Rezník v rozhovore tiež uvádza, že “obslužný personál... vytvára nadbytočné náklady”. HR NEV sa nebraní nijakým ekonomickým opatreniam, ani redukcii stavu pracovníkov. Je však zaujímavé, že v posledných rokoch práve Bratislava trvala na znižovaní stavu tvorivých a nie obslužných pracovníkov. Posledným dôkazom je aj zrušenie miesta dramaturga k 1.2.2003. V týchto dňoch sa rušia aj miesta troch pracovníkov obslužnej sféry. Po tejto redukcii zostane pracovať v HR NEV 30,5 pracovníkov, z toho 13 redaktorov, 2 produkčné a 6 zvukových technikov. Teda iba 9,5 pracovníka bude tvoriť manažment a obslužný personál, čo je pomer, ktorý proklamuje aj vedenie SRo.

Pán riaditeľ v ďalšej časti rozhovoru emotívne tvrdí, že SRo má zo zákona šíriť rozhlasový program, a nie financovať neefektívne budovy”. Je to, samozrejme pravda, zaráža však prečo práve on doteraz nepodnikol žiadne kroky na zefektívnenie práce tejto redakcie, keď o mnohých problémoch on i jeho spolupracovníci veľmi dobre vedeli, a to priamo od pracovníkov HR. Naopak, prijímali sa alibistické riešenia, ktoré zväzovali ruky HR pri riešení jestvujúcich problémov samostatne.

A na záver: riaditeľ takej verejno-právnej inštitúcie, ako je SRo, ktorá má vysokú dôveryhodnosť medzi obyvateľstvom, by nemal používať ako argumenty to, čo si ešte len predstavuje alebo má v pláne urobiť. Tvrdí, že sa už v tejto veci stretol “aj s predstaviteľom Rusínskej obrody, predstaviteľom Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska”. Ukladajú mu to síce uznesenia Rozhlasovej rady i výborov NR SR, ale zatiaľ sa žiadne rozhovory v tejto veci s nimi neuskutočnili.

Vzhľadom na to, že pán. J.Rezník neprijíma odporúčania výborov NR SR a aj úprimne mienenú občiansku apeláciu za zachovanie prešovského štúdia národnostno-etnického vysielania označuje za iracionálnu a emotívnu, rozhodol sa petičný výbor vyzvať svojich spolupracovníkov k zintenzívneniu podpisovej akcie a zásadným spôsobom vstúpiť do rokovania s predstaviteľmi mesta Prešov, Prešovského okresu i kraja. V krátkom čase požiada Národný kontrolný úrad o ekonomický audit v SRo. Zároveň zvažuje osloviť Ministerstvo kultúry SR i premiéra vlády SR M.Dzurindu. V zámeroch výboru je aj iniciovať zvolanie celonárodného zhromaždenia zástupcov rusínskej a ukrajinskej národností, predstaviteľov samospráv z regiónu, ktorý obývajú tieto menšiny a taktiež otvorený list do Rady Európy.

Zdroj: Národná obroda, 3. 3. 2003

*******

Poznámka k dnešku

Tento archívny text je po rokoch nepríjemne aktuálny. Opäť počujeme slová o efektivite, nákladoch a nevyhovujúcich priestoroch. Opäť ide o inštitúciu, ktorá má pre národnostnú menšinu význam ďaleko presahujúci technickú správu budovy. A opäť sa verejnosť pýta, či sa za ekonomickými argumentmi neskrýva rozhodnutie, ktorého skutočné dôsledky sa ukážu až vtedy, keď bude neskoro.

Preto by malo vedenie SNM, Ministerstvo kultúry SR a všetky zodpovedné orgány jasne odpovedať:

Aké konkrétne odborné posudky dokazujú, že súčasné priestory SNM- Múzea rusínskej kultúry v Prešove sú nevyhovujúce?
Aké investície boli do budovy v posledných rokoch vložené?
Prečo sa neuvažuje o celkovej rekonštrukcii budovy múzea vedúcej k zníženiu prevádzkových nákladov a k stabilizácii múzea v jeho terajšom sídle?
Kde budú uložené zbierkové predmety a ako budú garantované múzejné štandardy?
Čo sa stane s uvoľnenou budovou po prípadnom vysťahovaní múzea?
A najmä: prečo má byť práve rusínska kultúrna inštitúcia opäť vystavená neistote?

Kultúrne dedičstvo Rusínov nie je prebytočný náklad. Nie je to položka, ktorú možno presúvať z miesta na miesto podľa okamžitej prevádzkovej tabuľky. Je to súčasť kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky.

Ak sa dnes neurobí všetko pre transparentnosť a zachovanie dôstojného postavenia SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove v štruktúre ostatných kultúrnych inštitúcií SR, o niekoľko rokov sa možno budeme znova pozerať na ďalšiu budovu, ktorá prestala slúžiť verejnosti — a na ďalšiu oslabenú menšinovú inštitúciu, ktorej význam si kompetentní uvedomia až po jej strate.

Bratislava - Prešov,  6. 6. 2026


Ing. Ján Lipinský
bývalý člen petičného výboru za zachovanie HR NEV SRo v Prešove (rok 2003), predseda Združenia inteligencie Rusínov Slovenska 

PhDr. Mgr. Ľuba Kráľová, Ph.D.  
bývalá riaditeľka SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove, štatutárka a predsedníčka OZ Kolŷsočka - Kolíska


foto: Múzeum rusínskej kultúry SNM v Prešove.
autor: TASR – František Iván