Pokazený pravoslávny Štedrý večer a zásah do zmluvy s Vatikánom

Čo by prinieslo zrušenie voľna 6. januára

Filip Zacher

Minister financií Ladislav Kamenický minulý utorok predstavil tretí konsolidačný balík, ktorý počíta aj so zrušením troch dní pracovného pokoja. Vláda očakáva, že to prinesie 230 miliónov eur.

Kým v prípade 17. novembra koalícia počíta s tým, že zmena bude trvalá, v prípade ďalších dvoch sviatkov – 6. januára a 8. mája – by išlo len o dočasné opatrenie. Všetky tri dni by však ostali sviatkami.

Návrh už je v parlamente, no vláda už pripúšťa, že 6. január, sviatok Zjavenia Pána, by napokon mohol ostať voľným dňom. Po kritike od rusínskej menšiny aj katolíckej cirkvi viacerí predstavitelia koalície vravia, že návrh sa ešte môže meniť.

Predseda SNS Andrej Danko v sobotu v STVR povedal, že nejde o šťastný krok, minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) zas v nedeľu v televízii Markíza spomenul, že sa diskutuje aj o náhrade, ktorou by bol sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra.

Sviatok Zjavenia Pána má význam pre všetkých katolíkov na Slovensku, no zrušenie voľného dňa by bolo nepríjemné najmä pre pravoslávnych veriacich, ktorí v tento deň slávia Štedrý večer.

Koalícia navyše môže naraziť na Vatikánsku zmluvu, pre ktorú by sa 6. januárom teoreticky mohol zaoberať aj Ústavný súd.

Katolícka cirkev odkazuje, že o rušení voľna sa má diskutovať
Návrh vlády už minulý týždeň kritizovala Konferencia biskupov Slovenska (KBS), ktorá uviedla, že by uvítala, ak by zrušeniu voľna na 6. januára alebo počas iných sviatkov predchádzal otvorený dialóg, aj s ohľadom na Vatikánsku zmluvu.

Koalícia by sa podľa KBS pri rušení sviatkov a návrhu na obnovenie predaja počas sviatkov nemala pozerať len na ekonomický zisk.

Konferencia biskupov Slovenska upozorňuje aj na to, že medzinárodná zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou, takzvaná Vatikánska zmluva, sa môže meniť a dopĺňať len písomne a na základe vzájomnej dohody oboch strán. A bez komunikácie s druhou stranou nie je možné nerešpektovať ju, hoci aj dočasne.

Aj ústavný právnik Vincent Bujňák vysvetľuje, že Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou explicitne uvádza záväzok Slovenska rešpektovať ako deň pracovného pokoja aj 6. január.

„Ak má byť dočasné vypustenie 6. januára ako dňa pracovného pokoja v súlade s ústavou, má sa najprv zmeniť medzinárodná zmluva, a až potom môže parlament zo zákona takýto deň dočasne vypustiť,“ vraví právnik.

Dohodu o zmene základnej zmluvy by podľa Bujňáka musel schváliť aj parlament, ktorý s ňou vyslovil súhlas v roku 2000.

Bujňák ďalej hovorí, že takáto dohoda v minulosti bola v Portugalsku, ktoré v záujme konsolidácie vypúšťalo viaceré dni pracovného pokoja a so Svätou stolicou sa dohodlo na tom, že sa to dočasne a na vopred určené časové obdobie bude týkať aj niektorých dní pracovného pokoja, ktoré boli ako cirkevné sviatky uvedené v medzinárodnej zmluve.

Slovensko má s Vatikánom okrem tejto základnej zmluvy, ktorá sa týka aj spomínaných sviatkov, podpísané ďalšie dve dohody. Ide o zmluvu o katolíckej výchove a vzdelávaní a o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR. Súhrne sa označujú za vatikánske zmluvy.

Nerešpektovanie medzinárodnej zmluvy by mohol riešiť Ústavný súd
Zmluva bola odsúhlasená parlamentom, ratifikovaná prezidentom a vyhlásená v Zbierke zákonov. Vláda by ju mala rešpektovať.

Rušenie sviatku by sa tak mohlo dostať až na Ústavný súd, napríklad v prípade, že sa naň obráti skupina najmenej 30 poslancov z parlamentnej opozície. „Súd by mohol pozastaviť účinnosť zákona v tej časti, v ktorej by sa 6. január ako deň pracovného pokoja vypúšťal,“ vysvetľuje Bujňák.

Dopĺňa, že o návrhu na pozastavenie účinnosti má Ústavný súd podľa zákona rozhodnúť bezodkladne. Ak by mu vyhovel, znamenalo by to, že 6. január by až do rozhodnutia vo veci ostal dňom pracovného pokoja aj v roku 2026.

Bujňák spomína aj úvahu niektorých, že základná zmluva sa nedodržiava už dnes, lebo hovorí, že Slovensko bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja aj nedele. Vychádza sa z predpokladu, že keď sú v nedeľu otvorené obchody, nejde o deň pracovného pokoja

Právnik však vysvetľuje, že nedeľa na Slovensku už podľa dnešných zákonov je dňom pracovného pokoja, čiže k rozporu so základnou zmluvou nedochádza. „Na to, aby bol určitý deň dňom pracovného pokoja, sa nevyžaduje, aby boli obchody zatvorené. Napokon, obchody môžu byť otvorené aj na Štedrý deň do 12:00, hoci 24. december je podľa základnej zmluvy dňom pracovného pokoja.“

Aj v prípade predaja počas sviatkov by ešte mohlo dôjsť k zmenám. Minister financií Ladislav Kamenický to minulý utorok prezentoval tak, že obchody by sa mohli znovu otvoriť počas všetkých sviatkov. Podľa poslanca SaS Ondreja Dostála však o tom koaličný návrh nič nehovorí a počíta iba s obnovením predaja počas troch sviatkov, ktoré už nemajú byť dňami pracovného pokoja.

V nedeľnej relácii Politika 24 televízie JOJ minister Kamenický bez spresnenia uviedol, že tento návrh zaznel na koaličnej rade. Podľa ministra sa bude o tom ešte diskutovať.

Sviatok starší ako Vianoce
Šiesty január je pre rímskokatolíkov sviatkom Zjavenia Pána, je známy aj pod názvom Traja králi. Tento sviatok je 12 dní po Ježišovom narodení, teda po 25. decembri. V rímskokatolíckej cirkvi ide o jeden z prikázaných sviatkov, čo znamená, že veriaci by sa mali v tento deň zúčastniť bohoslužby a venovať sa duchovnému a rodinnému životu.

Ide aj o takzvaný nepohyblivý sviatok, v kalendári má pevný dátum – na rozdiel napríklad od Veľkej noci.

Sviatok Zjavenia pána patrí medzi najvýznamnejšie katolícke sviatky a je jeden z najstarších sviatkov v kresťanstve. Jeho počiatky siahajú až do 2. storočia po Kristovi, čo znamená, že je starší ako Vianoce. Pôvodne bol pripomenutím viacerých udalostí naraz, a to Kristovho narodenia, návštevy troch kráľov, krstu Krista a svadby v Káne galilejskej, postupne sa tieto udalosti oddeľovali. Rímskokatolíci dnes oslavujú Ježišov krst v nedeľu po tomto sviatku.

Zjavenie v názve tohto sviatku odkazuje na to, že traja králi ako prví podľa evanjelistu Matúša spoznali Ježiša ako Božieho Syna. Východné cirkvi stáročiami postupne kládli dôraz na Zjavenie pri krste v Jordáne.

Mená troch kráľov Gašpar, Melichar a Baltazár, ako ich poznáme dnes, však nie sú historickým faktom. V skutočnosti evanjelista Matúš nepíše o kráľoch, ale o mudrcoch. Takisto nehovorí ani o ich počte, ale ustálilo sa, že boli traja.

Vzhľadom na to, že sviatok kedysi zahŕňal i spomienku na Kristov krst, sa v rímskokatolíckej cirkvi zachoval zvyk požehnávania vody počas trojkráľovej omše. S ňou následne kňaz chodí v sprievode žehnať príbytky. Kedysi farári zvykli písať na veraje dverí kriedou G+M+B, v odkaze na mená troch mudrcov.

Teraz už v oveľa väčšej miere býva nad dverami napísané C+M+B ako akronym Christus mensionem benedicat, čo v preklade znamená Kristus nech žehná tento dom.

Šiesty január je sviatkom aj pre iné kresťanské cirkvi na Slovensku vrátane evanjelikov pod názvom Zjavenie Krista Pána mudrcom a u gréckokatolíkov Sväté Bohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Rozdiel býva v tom, či sa viac akcentuje príchod mudrcov alebo Ježišov krst v Jordáne.

Sviatky týchto cirkví sa riadia rovnako gregoriánskym kalendárom, na rozdiel od pravoslávnej cirkvi.

Na severovýchode Slovenska slávi 6. januára Štedrý večer vyše 50-tisíc ľudí
Pravoslávni veriaci vzhľadom na rešpektovanie juliánskeho kalendára oslavujú Štedrý večer 6. januára. V pravosláví nesie tento večer názov Svjatŷj večur, teda Svätý večer. Ide o vyvrcholenie 40-dňového pôstu.

Pravoslávny duchovný otec Peter Soroka z východoslovenskej dediny Osadné vysvetľuje, že počas 6. januára, ktorý je ekvivalentom katolíckeho Štedrého dňa, by pravoslávni veriaci nemali nič jesť ani piť. Zároveň sa v tento deň koná v pravoslávnych chrámoch niekoľko rôznych bohoslužieb, niektoré z nich trvajú aj niekoľko hodín.

Okolo obeda je v chrámoch špeciálna bohoslužba – liturgia Sv. Vasiľa Veľkého s večerňou. Po nej, keď sa zvečerí, v domácnostiach nasleduje slávnostná večera.

Ešte pred jej samotným začiatkom sa idú členovia rodiny poumývať do potoka, keď nie je potok, poslúži aj sneh. Slávnostná večera sa začína tradične chlebom s medom a cesnakom. „Hovorilo sa, aby sme boli sladkí ako med a zdraví ako cesnak,“ vysvetľuje túto symboliku otec Soroka.

Hoci je táto večera slávnostná, stále sa nesie v duchu pôstu. Preto je zásadne bez mäsa a živočíšnych produktov.

Riaditeľka Múzea rusínskej kultúry v Prešove Ľuba Kráľová dodáva, že pre Svätú večeru pravoslávnych nie je typická kapustnica, ale skôr fazuľová alebo hríbová polievka. Druhým jedlom bývajú napríklad pirohy alebo bobáľky. Typické sú ešte orechové a makové koláče z kysnutého cesta. Zvykom kedysi bolo dať zo slávnostnej večere kus jedla aj dobytku, ktorý sa na dedinách choval.

Typické kedysi bolo aj to, že v kuchyni bola na zemi slama alebo seno, ktoré symbolizovali, že Ježiš sa narodil v maštali. Nohy stola boli zase spojené reťazou, čo malo odkazovať na to, aby rodina ostala spolu.

Po tejto večeri nasleduje v pravoslávnych chrámoch slávnostná bohoslužba nazývaná Veľké povečerie. Na rozdiel od katolíckej obdoby týchto omší nemusí byť pravoslávna bohoslužba po večeri zásadne o polnoci. „Táto bohoslužba už má charakter plnej slávnosti. Hoci bol celý deň pôstny, touto bohoslužbou už začíname oslavovať samotný sviatok 7. januára, čiže narodenie Ježiša Krista.“

Otec Soroka vysvetľuje, že v dedinách na severovýchode Slovenska má Svätý večer rovnakú váhu ako Štedrý večer v katolíckych obciach a cieľom rodín je v tento deň stretnúť sa a stráviť sviatočný deň spoločne.

Následne od 7. do 9. januára oslavujú pravoslávni trojdňové vianočné sviatky, na rozdiel od dvojdňových katolíckych. Počas celých sviatkov sa veriaci zdravia slovami „Christos raždajetsja“, čo v preklade znamená Kristus sa rodí.

Pravoslávni veriaci oslavujú aj druhý Štedrý večer, a to na Bohozjavenie 18. januára, teda 12 dní po 6. januári. Ide o obdobu sviatku Zjavenia Pána a je rovnako 12 dní po Štedrom večere, ako je to v prípade katolíkov. „V tento deň sú rovnaké tradície ako 6. januára, ale tento sviatok je pre nás významnejší ako narodenie Ježiša Krista,“ objasňuje otec Soroka.

Kráľová dopĺňa, že počas pravoslávnych vianočných sviatkov je v Prešove pravoslávny chrám často navštevovaný aj utečencami z Ukrajiny.

K Pravoslávnej cirkvi na Slovensku sa prihlásilo počas posledného sčítania obyvateľov v roku 2021 presne 50 677 ľudí, čo je takmer jedno percento obyvateľov Slovenska. Ide o najvyššie číslo minimálne od sčítania v roku 1991. Najviac obcí s pravoslávnymi veriacimi je na severovýchode Slovenska, v prihraničných obciach s Poľskom a Ukrajinou. Z veľkej časti sa prekrývajú s obcami, kde sa ľudia hlásia k rusínskej národnostnej menšine.

Ako však vysvetľuje riaditeľka múzea Kráľová, neplatí, že každý Rusín je pravoslávny. „Rusíni sú zväčša gréckokatolíci, samozrejme, sú medzi nimi aj neveriaci. Platí však, že väčšinu pravoslávnych tvoria Rusíni alebo majú rusínske korene.“

Denník N sa snažil získať aj stanovisko Pravoslávnej cirkvi na Slovensku k zámeru zrušiť na budúci rok 6. január ako deň pracovného pokoja. Prišla však iba nepriama odpoveď, že Pravoslávna cirkev na Slovensku slávi sviatok Kristovho narodenia podľa juliánskeho kalendára 7. januára.

Prečo sa juliánsky a gregoriánsky kalendár líšia
Juliánsky kalendár bol systém datovania, ktorý sa používal od roku 46 pred Kristom. Tento kalendár zaviedol pravidlo, že každé štyri roky sa pridá jeden deň navyše, čiže priestupný rok, pretože sa vypočítalo, že Zem potrebuje na obeh okolo Slnka 365 a ¼ dňa, nie presne 365 dní.

Tento výpočet však nebol celkom presný. V skutočnosti trvá obeh Zeme okolo Slnka nie presne 365 a ¼ dňa, ale približne o 11 minút menej. To sa môže zdať ako veľmi malý rozdiel, ale v priebehu storočí sa postupne nahromadí.

V 16. storočí sa tento problém začal skúmať, lebo rozdiel oproti jarnej rovnodennosti, ktorý je podstatný aj pre výpočet dátumu Veľkej noci, bol už desať dní. Riešením bol zmenený výpočet, ktorý určil, že v priebehu 400 rokov nebude 100 priestupných rokov, ale iba 97. Tým sa znížila nepresnosť iba na 23 sekúnd.

V roku 1582 pápež Gregor XIII. nariadil, aby sa tento nový kalendár začal používať. Dnes nesie aj jeho meno. Zároveň pápež Gregor rozhodol, že sa dátum posunie o desať dní, a tak po 4. októbri nasledoval 15. október, čím sa chyba napravila. Jednotlivé krajiny následne začali prechádzať na tento nový kalendár. Dnes ho poznáme ako oficiálny medzinárodný kalendár.

Pravoslávna cirkev na Slovensku podobne ako v Rusku sa stále riadi juliánskym kalendárom. Momentálne tvorí posun jednotlivých kalendárov už 13 dní.

Ako však spresňuje otec Soroka, niektoré pravoslávne cirkvi, ako napríklad v Bulharsku, Rumunsku alebo Grécku, prešli už na novojuliánsky kalendár, ktorý sa zhoduje s gregoriánskym kalendárom, a teda aj ich sviatky sú v rovnaké dátumy ako katolícke sviatky. Výnimkou je však pohyblivý sviatok Veľkej noci, ktorý všetci pravoslávni veriaci slávia v rovnaký deň. Ten sa väčšinou nezhoduje s dátumom Veľkej noci u katolíkov.

zdroj:
https://dennikn.sk/4848760/zrusenie-volna-6-januara-nie-je-iste-pripustaju-v-koalicii-vlada-by-mohla-narazit-na-vatikan-aj-ustavny-sud/

foto:  Pravoslávny chrám 
zdroj: archív Petra Soroku