Pozvánka do Tallerhofu
V tomto roku pripadá 110. výročie internovania tisícov Lemkov v koncentračnom tábore v Tallerhofe v Rakúsku. Bol to prvý koncentračný tábor v Európe. Dostal sa tam veľký počet Lemkov, najmä spoločenských a politických činiteľov konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorým nebol osud Lemkoviny ľahostajný. Boli väznení bez súdnych rozhodnutí.
Prvé transporty Lemkov prišli do Talerhofu začiatkom septembra 1914, a boli prepustení až po smrti cisára Františka Jozefa I. a nástupe Karola I. na trón. Mnoho väzňov z Talerhofu bolo ešte mobilizovaných a poslaných na fronty Prvej svetovej vojny. Žiaľ, veľký počet väzňov zahynul v tomto tábore a ostali tam naveky pochovaní na cintoríne pod borovicami. Teraz ich kosti spočívajú hlavne pod kaplnkou vo Feldkirchene pri Grazi.
Pamätajúc na tieto ťažké časy pre náš národ a obete s nimi spojené, vyzývame k účasti na Všelemkovskej púti do Talerhofu v Rakúsku. Cieľom výletu je vzdať úctu Lemkom, ktorí tam odpočívajú, a udržiavať pamäť na tragédiu Talerhofu a Veľkej vojny. Hlavné oslavy sú naplánované na sobotu 19. októbra 2024. Program zahŕňa svätú liturgiu, panychidu, kultúrny program, kladenie vencov a prednášky. V rámci výletu je plánovaná aj návšteva Viedne alebo Grazu.
Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si účastníci pokrývajú náklady na cestu. Výjazd je plánovaný s účasťou gréckokatolíckeho a pravoslávneho duchovenstva. Záujemcov o účasť na podujatí prosíme o kontakt prostredníctvom emailu na adrese: Thalerhof@zyndranowa.org
S úctou, za organizačný výbor, Pavol Chanas
*******
В тым році припадат 110 річниця інтернуваня тысячы Лемків в
концентрацийным лаґрі в Талергофі в Австриі. Был то першый
концентрацийный лаґєр в Європі. Попало до него вело Лемків, головні
соспільных і політичных діячы кінця ХІХ і початку ХХ віка, якым доля
Лемковины не была обоятна. Были они вязнены без судовых выроків.
Транспорты з першыма Лемкамы трафили до Талергофу початком вересня 1914
рока, а звільнены остали по смерти цисаря Франца Йосифа І вступіню на
трон Карля І. Вельох вязнів Талергофа остало іщы мобілізуваных і
высланых по фронтах великой війы. Великє чысло вязнів на жаль погыбло в
тым лаґрі і осталы гын на все на цмонтері під соснамы. Тепер іх кости
спочывают головні під каплицьом в Фелдкірхен беі Грац.
Памятаючы тоты тяжкы часы для нашого народа і жертвы з ныма звязаны
заохочаме до участи в Общелемківскым поломництві до Талергофу. Цільом
выізду є одданя чести Лемкам, котры гын спочывают і плеканя памяти про
траґедию Талергофа і великой війны.
Головны торжества заплянуваны сут на суботу 19 жовтня 2024 р. В проґамі
заплянувано Св. Літурґію, панахыду, культурный проґам, зложыня вінцы і
доповіды. В рамах выізду плануване є тіж звіджаня Відня альбо Ґрацу.
З причыны браку фондів участникы покривают кошты выізду. Выізд плянуванй є
з участю грекокатолицкого і православного духовеньства. Охочых до выізду
просиме о маіловий контакт під адрeсом: Thalerhof@zyndranowa.org
За організацийний комітет з повагом
Павел Ханас
*******
V tŷm roci prypadat 110 ričnyc’a internuvaňa tŷs’ačŷ Lemkiv v
koncentracyjnŷm lagri v Talerhofi v Avstryi. Bŷl to peršŷj
koncentracyjnŷj lagjer v Jevropi. Popalo do neho velo Lemkiv, holovni
sospiľnŷch i polityčnŷch dijačŷ kinc’a XIX. i počatku XX. vika, jakŷm doľa
Lemkovynŷ ne bŷla obojatna. Bŷly ony vjaznenŷ bez sudovŷch vŷrokiv.
Transportŷ z peršŷma Lemkamŷ trafyly do Talerhofu počatkom veresňa 1914
roka, a zviľnenŷ ostaly po smerty cysar’a Franca Josyfa І vstupiňu na
tron Karľa І. Veľoch vjazniv Talerhofa ostalo iščŷ mobilizuvanŷch i
vŷslanŷch po frontach velykoj vijnŷ. Velyke čŷslo vjazniv na žaľ pohŷblo v
tŷm lagri i ostalŷ hŷn na vse na cmonteri pid sosnamŷ. Teper ich kosty
spočŷvajut holovni pid kaplyc’om v Feldkirchen bei Graz.
Pamjatajučŷ totŷ ťažkŷ časŷ dľa našoho naroda i žertvŷ z nŷma zvjazanŷ
zaochočame do učasty v Obščelemkivskŷm polomnyctvi do Talerhofu. Ciľom
vŷjizdu je oddaňa česty Lemkam, kotrŷ hŷn spočŷvajut i plekaňa pamjaty pro
tragedyju Talerhofa i velykoj vijnŷ.
Holovnŷ toržestva zapľanuvanŷ sut na subotu 19 žovtňa 2024 r. V programi
zapľanuvano sv. Liturgiju, panachŷdu, kuľturnŷj progam, zložŷňa vincŷ i
dopovidŷ. V ramach vŷjizdu planuvane je tiž zvidžaňa Vidňa aľbo Gracu. Z
pryčŷnŷ braku fondiv učastnykŷ pokryvajut koštŷ vŷjizdu.
Vŷjizd pľanuvanyj je z učasťu hrekokatolyckoho i pravoslavnoho duchoveňstva. Ochočŷch do vŷjizdu
prosyme o mailovyj kontakt pid adrysom: Thalerhof@zyndranowa.org
Za orhanizacyjnyj komitet z povahom
Pavel Chanas
Aktuality
Zobraziť všetky25.05.2025
Pred 130 rokmi sa narodil rusínsky insitný maliar Nikifor Krynický (Epifaniusz Drowniak)
Všetky farby Nikifora
Natália Malecká - Novák
„Nikifor (...) je najautentickejším naivným maliarom (...), jeho farby uchvacujú, sú znamenité a hlboko dojímavé,“ „jeden z najznámejších,“ „jeden z najvýznamnejších umelcov naivného umenia na svet…
16.05.2025
Smišok 08_2025
Ide Budha z učenykamy po drazi. Vydyť: jama, v ňij vol, gazda probuje ho vŷťahnuty, ale syl ne mať. Budha kŷvnuv učenykom, ony pomohly vŷťahnuty zvir’a. Iduť dalše, znovu jama, v ňij vol, na kraju sydyť seľanyn i hir’ko plače. Budha perešov mymo č…
15.05.2025
Analýza: V čom sa nacizmus líši od fašizmu?
Je pravda, že Hitler dosiahol ekonomický zázrak? Boli Nemci rusofóbmi? Najdôležitejšie otázky o politickom režime, nad ktorým svet oslavuje víťazstvo 8. a 9. mája.
8. a 9. mája si svet pripomína výročie víťazstva protihitlerovskej koalície v …
15.05.2025
Čo treba vedieť o sovietskom maršalovi z druhej svetovej vojny, ktorému chce Fico stavať pamätník
Ficov dar Putinovi
Stavať u nás sochu sovietskemu maršalovi Konevovi je nezmysel ako voda v koši
Lukáš Krivošík
Diaľnicu do Košíc síce Robert Fico do roku 2010 nevybudoval (ako sľuboval ešte v roku 2007), no možno Slovákom postaví aspoň s…
15.05.2025
Protifašistické hnutie vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi
Slovenské protifašistické hnutie (SPH) vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi.
SITA
Vo verejnej výzve, pod ktorou sú podpísaní Stanislav Mičev, Peter Weiss, Boris Zala, Jozef Ťažký a Miroslav Seget, sa hnutie obrátilo na …
14.05.2025
Tibor Mikloš Popovič ( 1938 – 2025 )
Peter Medviď
Koncom apríla tohto roku prišla z Maďarska smutná správa. Dotĺklo srdce Tibora Mikloša Popoviča, chodiacej legendy rusínskej histórie, významného vedca a činiteľa medzi Rusínmi v Maďarsku, a nielen tam.
Popovič patril medz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Hvaryť Vasyľ Paraski:
-Kiď druhyj raz budeš cyganyty tiko tobi rokiv, ta ne zabuď, že miži našov najstaršov Marčikov a tobov musyť byty rozďil cholem 9 misjaciv...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať