Pozvánka do Tallerhofu 

04.09.2024


V tomto roku pripadá 110. výročie internovania tisícov Lemkov v koncentračnom tábore v Tallerhofe v Rakúsku. Bol to prvý koncentračný tábor v Európe. Dostal sa tam veľký počet Lemkov, najmä spoločenských a politických činiteľov konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorým nebol osud Lemkoviny ľahostajný. Boli väznení bez súdnych rozhodnutí.

Prvé transporty Lemkov prišli do Talerhofu začiatkom septembra 1914, a boli prepustení až po smrti cisára Františka Jozefa I. a nástupe Karola I. na trón. Mnoho väzňov z Talerhofu bolo ešte mobilizovaných a poslaných na fronty Prvej svetovej vojny. Žiaľ, veľký počet väzňov zahynul v tomto tábore a ostali tam naveky pochovaní na cintoríne pod borovicami. Teraz ich kosti spočívajú hlavne pod kaplnkou vo Feldkirchene pri Grazi.

Pamätajúc na tieto ťažké časy pre náš národ a obete s nimi spojené, vyzývame k účasti na Všelemkovskej púti do Talerhofu v Rakúsku. Cieľom výletu je vzdať úctu Lemkom, ktorí tam odpočívajú, a udržiavať pamäť na tragédiu Talerhofu a Veľkej vojny. Hlavné oslavy sú naplánované na sobotu 19. októbra 2024. Program zahŕňa svätú liturgiu, panychidu, kultúrny program, kladenie vencov a prednášky. V rámci výletu je plánovaná aj návšteva Viedne alebo Grazu. 

Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si účastníci pokrývajú náklady na cestu. Výjazd je plánovaný s účasťou gréckokatolíckeho a pravoslávneho duchovenstva. Záujemcov o účasť na podujatí prosíme o kontakt prostredníctvom emailu na adrese: Thalerhof@zyndranowa.org

S úctou, za organizačný výbor, Pavol Chanas

*******

В тым році припадат 110 річниця інтернуваня тысячы Лемків в
концентрацийным лаґрі в Талергофі в Австриі. Был то першый
концентрацийный лаґєр в Європі. Попало до него вело Лемків, головні
соспільных і політичных діячы кінця ХІХ і початку ХХ віка, якым доля
Лемковины не была обоятна. Были они вязнены без судовых выроків.

Транспорты з першыма Лемкамы трафили до Талергофу початком вересня 1914
рока, а звільнены остали по смерти цисаря Франца Йосифа І вступіню на
трон Карля І. Вельох вязнів Талергофа остало іщы мобілізуваных і
высланых по фронтах великой війы. Великє чысло вязнів на жаль погыбло в
тым лаґрі і осталы гын на все на цмонтері під соснамы. Тепер іх кости
спочывают головні під каплицьом в Фелдкірхен беі Грац.

Памятаючы тоты тяжкы часы для нашого народа і жертвы з ныма звязаны
заохочаме до участи в Общелемківскым поломництві до Талергофу. Цільом
выізду є одданя чести Лемкам, котры гын спочывают і плеканя памяти про
траґедию Талергофа і великой війны.

Головны торжества заплянуваны сут на суботу 19 жовтня 2024 р. В проґамі
заплянувано Св. Літурґію, панахыду, культурный проґам, зложыня вінцы і
доповіды. В рамах выізду плануване є тіж звіджаня Відня альбо Ґрацу.

З причыны браку фондів участникы покривают кошты выізду. Выізд плянуванй є
з участю грекокатолицкого і православного духовеньства. Охочых до выізду
просиме о маіловий контакт під адрeсом: Thalerhof@zyndranowa.org

За організацийний комітет з повагом
Павел Ханас

*******

V tŷm roci prypadat 110 ričnyc’a internuvaňa tŷs’ačŷ Lemkiv v
koncentracyjnŷm lagri v Talerhofi v Avstryi. Bŷl to peršŷj
koncentracyjnŷj lagjer v Jevropi. Popalo do neho velo Lemkiv, holovni
sospiľnŷch i polityčnŷch dijačŷ kinc’a XIX. i počatku XX. vika, jakŷm doľa
Lemkovynŷ ne bŷla obojatna. Bŷly ony vjaznenŷ bez sudovŷch vŷrokiv.

Transportŷ z peršŷma Lemkamŷ trafyly do Talerhofu počatkom veresňa 1914
roka, a zviľnenŷ ostaly po smerty cysar’a Franca Josyfa І vstupiňu na
tron Karľa І. Veľoch vjazniv Talerhofa ostalo iščŷ mobilizuvanŷch i
vŷslanŷch po frontach velykoj vijnŷ. Velyke čŷslo vjazniv na žaľ pohŷblo v
tŷm lagri i ostalŷ hŷn na vse na cmonteri pid sosnamŷ. Teper ich kosty
spočŷvajut holovni pid kaplyc’om v Feldkirchen bei Graz.

Pamjatajučŷ totŷ ťažkŷ časŷ dľa našoho naroda i žertvŷ z nŷma zvjazanŷ
zaochočame do učasty v Obščelemkivskŷm polomnyctvi do Talerhofu. Ciľom
vŷjizdu je oddaňa česty Lemkam, kotrŷ hŷn spočŷvajut i plekaňa pamjaty pro
tragedyju Talerhofa i velykoj vijnŷ.

Holovnŷ toržestva zapľanuvanŷ sut na subotu 19 žovtňa 2024 r. V programi
zapľanuvano sv. Liturgiju, panachŷdu, kuľturnŷj progam, zložŷňa vincŷ i
dopovidŷ. V ramach vŷjizdu planuvane je tiž zvidžaňa Vidňa aľbo Gracu. Z
pryčŷnŷ braku fondiv učastnykŷ pokryvajut koštŷ vŷjizdu.

Vŷjizd pľanuvanyj je z učasťu hrekokatolyckoho i pravoslavnoho duchoveňstva. Ochočŷch do vŷjizdu
prosyme o mailovyj kontakt pid adrysom: Thalerhof@zyndranowa.org

Za orhanizacyjnyj komitet z povahom
Pavel Chanas

Aktuality

Zobraziť všetky
10.09.2026

Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom

Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
08.09.2026

Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy

Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
07.09.2026

Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania

Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.09.2026

Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.

Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur. Jana Otriová redaktorka Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
03.09.2026

Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti

Príde aj umelcov synovec Donald. TASR Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.09.2026

ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku

Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Chočeš, chočeš, ja uhadnu, jak sja zoveš…? Chočeš, povič, chočeš? Tvoje meno...?!
-Vasyľu, opustyte mauzoleum…!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať