Pozvánka do Tallerhofu
V tomto roku pripadá 110. výročie internovania tisícov Lemkov v koncentračnom tábore v Tallerhofe v Rakúsku. Bol to prvý koncentračný tábor v Európe. Dostal sa tam veľký počet Lemkov, najmä spoločenských a politických činiteľov konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorým nebol osud Lemkoviny ľahostajný. Boli väznení bez súdnych rozhodnutí.
Prvé transporty Lemkov prišli do Talerhofu začiatkom septembra 1914, a boli prepustení až po smrti cisára Františka Jozefa I. a nástupe Karola I. na trón. Mnoho väzňov z Talerhofu bolo ešte mobilizovaných a poslaných na fronty Prvej svetovej vojny. Žiaľ, veľký počet väzňov zahynul v tomto tábore a ostali tam naveky pochovaní na cintoríne pod borovicami. Teraz ich kosti spočívajú hlavne pod kaplnkou vo Feldkirchene pri Grazi.
Pamätajúc na tieto ťažké časy pre náš národ a obete s nimi spojené, vyzývame k účasti na Všelemkovskej púti do Talerhofu v Rakúsku. Cieľom výletu je vzdať úctu Lemkom, ktorí tam odpočívajú, a udržiavať pamäť na tragédiu Talerhofu a Veľkej vojny. Hlavné oslavy sú naplánované na sobotu 19. októbra 2024. Program zahŕňa svätú liturgiu, panychidu, kultúrny program, kladenie vencov a prednášky. V rámci výletu je plánovaná aj návšteva Viedne alebo Grazu.
Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si účastníci pokrývajú náklady na cestu. Výjazd je plánovaný s účasťou gréckokatolíckeho a pravoslávneho duchovenstva. Záujemcov o účasť na podujatí prosíme o kontakt prostredníctvom emailu na adrese: Thalerhof@zyndranowa.org
S úctou, za organizačný výbor, Pavol Chanas
*******
В тым році припадат 110 річниця інтернуваня тысячы Лемків в
концентрацийным лаґрі в Талергофі в Австриі. Был то першый
концентрацийный лаґєр в Європі. Попало до него вело Лемків, головні
соспільных і політичных діячы кінця ХІХ і початку ХХ віка, якым доля
Лемковины не была обоятна. Были они вязнены без судовых выроків.
Транспорты з першыма Лемкамы трафили до Талергофу початком вересня 1914
рока, а звільнены остали по смерти цисаря Франца Йосифа І вступіню на
трон Карля І. Вельох вязнів Талергофа остало іщы мобілізуваных і
высланых по фронтах великой війы. Великє чысло вязнів на жаль погыбло в
тым лаґрі і осталы гын на все на цмонтері під соснамы. Тепер іх кости
спочывают головні під каплицьом в Фелдкірхен беі Грац.
Памятаючы тоты тяжкы часы для нашого народа і жертвы з ныма звязаны
заохочаме до участи в Общелемківскым поломництві до Талергофу. Цільом
выізду є одданя чести Лемкам, котры гын спочывают і плеканя памяти про
траґедию Талергофа і великой війны.
Головны торжества заплянуваны сут на суботу 19 жовтня 2024 р. В проґамі
заплянувано Св. Літурґію, панахыду, культурный проґам, зложыня вінцы і
доповіды. В рамах выізду плануване є тіж звіджаня Відня альбо Ґрацу.
З причыны браку фондів участникы покривают кошты выізду. Выізд плянуванй є
з участю грекокатолицкого і православного духовеньства. Охочых до выізду
просиме о маіловий контакт під адрeсом: Thalerhof@zyndranowa.org
За організацийний комітет з повагом
Павел Ханас
*******
V tŷm roci prypadat 110 ričnyc’a internuvaňa tŷs’ačŷ Lemkiv v
koncentracyjnŷm lagri v Talerhofi v Avstryi. Bŷl to peršŷj
koncentracyjnŷj lagjer v Jevropi. Popalo do neho velo Lemkiv, holovni
sospiľnŷch i polityčnŷch dijačŷ kinc’a XIX. i počatku XX. vika, jakŷm doľa
Lemkovynŷ ne bŷla obojatna. Bŷly ony vjaznenŷ bez sudovŷch vŷrokiv.
Transportŷ z peršŷma Lemkamŷ trafyly do Talerhofu počatkom veresňa 1914
roka, a zviľnenŷ ostaly po smerty cysar’a Franca Josyfa І vstupiňu na
tron Karľa І. Veľoch vjazniv Talerhofa ostalo iščŷ mobilizuvanŷch i
vŷslanŷch po frontach velykoj vijnŷ. Velyke čŷslo vjazniv na žaľ pohŷblo v
tŷm lagri i ostalŷ hŷn na vse na cmonteri pid sosnamŷ. Teper ich kosty
spočŷvajut holovni pid kaplyc’om v Feldkirchen bei Graz.
Pamjatajučŷ totŷ ťažkŷ časŷ dľa našoho naroda i žertvŷ z nŷma zvjazanŷ
zaochočame do učasty v Obščelemkivskŷm polomnyctvi do Talerhofu. Ciľom
vŷjizdu je oddaňa česty Lemkam, kotrŷ hŷn spočŷvajut i plekaňa pamjaty pro
tragedyju Talerhofa i velykoj vijnŷ.
Holovnŷ toržestva zapľanuvanŷ sut na subotu 19 žovtňa 2024 r. V programi
zapľanuvano sv. Liturgiju, panachŷdu, kuľturnŷj progam, zložŷňa vincŷ i
dopovidŷ. V ramach vŷjizdu planuvane je tiž zvidžaňa Vidňa aľbo Gracu. Z
pryčŷnŷ braku fondiv učastnykŷ pokryvajut koštŷ vŷjizdu.
Vŷjizd pľanuvanyj je z učasťu hrekokatolyckoho i pravoslavnoho duchoveňstva. Ochočŷch do vŷjizdu
prosyme o mailovyj kontakt pid adrysom: Thalerhof@zyndranowa.org
Za orhanizacyjnyj komitet z povahom
Pavel Chanas
Aktuality
Zobraziť všetky08.09.2024
Povstanie, ktoré bolo viac než slovenské a národné
Pripomíname si osemdesiat rokov od vypuknutia SNP.
Slovenské národné povstanie, jedno z najväčších ozbrojených povstaní v hitlerovskej Európe, patrí medzi najdôležitejšie udalosti v dejinách Slovenska.
Bolo výrazom odporu proti nacistickej…
08.09.2024
Dni a noci povstaleckej republiky
Život v rytme kanonád a cukor na prídel
Ktosi nazval územie, ktoré pred 80 rokmi obsadili odporcovia Tisovho režimu, „povstaleckou republikou“. Mala svoj parlament - Slovenskú národnú radu, koaličnú vládu - Zbor povereníkov a miestne samosprá…
08.09.2024
Bez SNP by podľa historika nevypukla Karpatsko-duklianska operácia
Karpaty plánovali prekročiť za 5 dní.
VYŠNÝ KOMÁRNIK. Bez Slovenského národného povstania (SNP) by nevypukla Karpatsko-duklianska operácia (KDO). Išlo o jednu z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny.
Cieľom operácie bolo poskytn…
06.09.2024
Rade vlády pre národnostné menšiny bude predsedať premiér
Zástupcovia jednotlivých národnostných menšín vytvoria v rade 27-člennú komoru.
BRATISLAVA. Predsedom Rady vlády SR pre národnostné menšiny bude predseda vlády, podpredsedom splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny.
Zástupcovia jedno…
05.09.2024
Prof. MUDr. Ján Židovský, DrSc., FIAC
(*20. marca 1921, Užhorod – †28. marca 1984, Štrbské Pleso)
Ján Židovský sa narodil 20. marca 1921 v Užhorode. Študoval na reálnom gymnáziu v Prešove, Banskej Bystrici a maturoval v Bratislave. V roku 1942 začal štúdium medicíny na Lekárskej fa…
31.08.2024
Zomrel oceňovaný rusínsky básnik Juraj Charitun
Vo veršoch smútil za zatopeným krajom.
Medviď: Strácame jedného z najlepších poetov.
KEŽMAROK. Po dlhej a vážnej chorobe skonal v piatok vo veku 76 rokov jeden z najvýraznejších súčasných rusínskych básnikov Juraj Charitun.
Pôsobil ako pe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: U kažďim rusnackim obysťi - pohoda, radosť i štopor (vyvertka, otvarjač)...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať