Prečo sú ceny plynu v Európe také vysoké?

Lebo sa tvoria od buka do buka

Parazitovaním na panike na trhu, ktorú spôsobilo reálne zníženie ruských dodávok, ale aj obavy prezentované v médiách, špekulanti bohato profitovali na náraste cien a vyhnali ich do nebývalých výšok.

Ministri energetiky Európskej únie sa na svojom nedávnom zasadnutí pokúsili dosiahnuť konsenzus na nezvyčajnom spôsobe boja proti vysokým nákladom na energiu. Diskutovali o možnosti zavedenia stropu na cenu zemného plynu – nielen na ruský plyn, ale na akýkoľvek plyn.

Diskusia podľa očakávania nikam neviedla, veď podobné iniciatívy už predtým zlyhali. Spomínam si, že keď bol poslancom Európskeho parlamentu súčasný poľský prezident Andrzej Duda, navrhoval vytvoriť jednotný kanál na nákup plynu z Ruska za jednotnú cenu. Jeho návrh ignorovali, lebo bol v úplnom nesúlade s trhovými vzťahmi.

Ministri si teraz nevedia predstaviť, ako by sa mohli ceny dohodnuté v zmluvách medzi hospodárskymi subjektmi za trhových podmienok regulovať na vládnej úrovni alebo na úrovni Únie. „Už by to nebol trh, ale sovietsky Gosplan (Štátna plánovacia komisia z čias ZSSR),“ povedal autorovi tohto textu jeden z poslancov súčasného Európskeho parlamentu.

Ministri poverili Európsku komisiu, aby uvažovala o možnom mechanizme na obmedzenie cien dovážaného plynu vrátane jeho skvapalneného variantu, ale z vyššie uvedených dôvodov sa nedá počítať s úspechom tejto iniciatívy.

Ako sa tvoria ceny plynu vo svete
Situácia si však jednoznačne vyžaduje zásah, pretože ceny v Európe sú presne v rozpore s trhovými princípmi. Stačí sa pozrieť na priemerné „referenčné“ ceny plynu v regiónoch sveta v auguste tohto roka. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sa milión britských tepelných jednotiek (BTU) v tomto mesiaci predával za 6,60 dolára v USA, 32 dolárov v ázijsko-tichomorskom regióne a 68 dolárov v Európe na najväčšej obchodnej platforme TTF v Holandsku.

Vysoké ceny TTF by sa dali vysvetliť snahou Európanov prilákať skvapalnený zemný plyn (LNG) z ázijských trhov v dôsledku prudkého poklesu dodávok z Ruska, ale ani to nie je dostatočné vysvetlenie takej kolosálnej prirážky – viac ako dvojnásobnej. Ani rozdiel medzi cenou za dodávku do USA a cenou platenou v Európe nemožno považovať za opodstatnený. K americkej cene môžete pripočítať tri doláre za skvapalnenie, jeden a pol dolára za prepravu a pol dolára za opätovné splyňovanie plus určitú ziskovú maržu a dane. V žiadnom prípade to nestojí 68 dolárov.

Vysvetlenie tohto javu nie je príliš zložité vzhľadom na súčasný systém tvorby cien v Európe. Pred niekoľkými rokmi boli zmluvy o dodávkach plynu založené na cenovom vzorci v podobe cenového koša. „Košíky“ sa líšili: napríklad v Spojenom kráľovstve zahŕňali významné percento nákladov na uhlie, ale v prípade ruského plynu to bolo viac ako 90 % nákladov na letný a zimný vykurovací olej. Postupne sa pod tlakom spotrebiteľov začali prehodnocovať zmluvy, dokonca aj dlhodobé, a cena sa začala viazať na cenu toho istého plynu v uzloch, teda na obchodných a distribučných platformách, ktoré sú najbližšie k odberateľovi. Cena plynu sa tak takmer úplne oddelila od ceny ropy a ropných produktov.

A potom sa začali prispôsobovať aj samotné rozbočovače. Neobchoduje sa už len s fyzickými objemami plynu, ale špekuluje sa s „papierovým“ plynom, teda s budúcimi a termínovanými zmluvami, opciami a inými derivátmi. Začal tu fungovať burzový finančný trh, na ktorom väčšinu obchodníkov netvoria predávajúci a kupujúci dodávok plynu, ale hráči na vzostupe a páde, a pritom solídni hráči s obrovským kapitálom. Cena termínovaných kontraktov vypočítaná na budúci mesiac prestala byť referenčným bodom pre zmluvnú cenu plynu.

Ako sa dá využiť panika na trhu
Parazitovaním na panike na trhu, ktorú spôsobilo reálne zníženie ruských dodávok, ale aj obavy prezentované v médiách, špekulanti bohato profitovali na náraste cien a vyhnali ich do nebývalých výšok. Aj keď v posledných dvoch týždňoch sa na tomto trhu začali presadzovať aj hráči na strane poklesu.

To však neznamená, že Európa nechápe, prečo existuje taký rozdiel medzi skutočnou cenou plynu – aj keď je prehnaná, aby mohla konkurovať Ázii – a cenou budúcich zmlúv v TTF a iných uzloch. Ozývajú sa hlasy, ktoré požadujú prijatie právnych predpisov na obmedzenie obehu „papierového“ plynu na finančnom trhu. Toto radikálne a celkom legitímne opatrenie by stačilo na to, aby sa vrátili časy, keď sa ceny v zásade určovali na základe rovnováhy ponuky a dopytu a nie na základe rafinovaných špekulácií, a aby sa radikálne znížili tarify za plyn a elektrinu.

Až na to, že ministri takéto návrhy neskúmajú. Najväčšou prekážkou zrejme zostáva obrovský vplyv finančných maklérov, ktorí dobre zarábajú na premene plynárenských uzlov na burzy.

MICHAIL KRUTICHIN, autor je odborník na trh s ropou a so zemným plynom, novinár, orientalista, partner v konzultačnej spoločnosti RusEnergy
Preklad: Jurij Vasin

Foto: Michail Kritichin 
zdroj: cdn.fontanka.ru