Pred 95 rokmi sa narodil Fedor Gocz

28.06.2024

GOCZ, Teodor (Fedor) (*28.6.1929, Zyndranova, Poľsko - †5.6.2018, Zyndranova), lemkovský kultúrny aktivista, regionalista.

Bol synom Mikuláša ("Nykolaja") a Anny Goczových. V roku 1930 jeho otec odišiel do Kanady. Odchod Teodora s matkou prekazilo vypuknutie druhej svetovej vojny. Spolu s rodinou sa mu podarilo vyhnúť vysídleniu zo Zyndranowej v rámci operácie "Wisła". V júni 1947 bol Teodor Gocz zatknutý v Tylawe a surovo zbitý za údajné držanie zbraní a za podporovanie Ukrajinskej povstaleckej armády. Dňa 13. júna 1947 bol odsúdený na 8 rokov väzenia, z ktorého bol prepustený v októbri 1951. V rokoch 1951-54 vykonával vojenskú službu vo Wałbrzychu. Po skončení služby sa vrátil do Zyndranowej, kde sa zamestnal ako predavač. Spolu so svojím prastarým otcom Teodorom Kukielom začal aktivity spojené s oživením lemkovskej kultúry,  založil hudobnú kapelu, dedinské divadlo a zábavné krúžky. Gocz podnikol aj kroky na záchranu chátrajúceho pravoslávneho chrámu z roku 1899, ktoré boli zablokované rozhodnutiami vlády.

Po smrti Teodora Kukielu v roku 1955 odišiel do Lubinu, kde pracoval v krajčírskej dielni sovietskej armády. Tam spolu s ďalšími Lemkami zorganizoval divadelnú skupinu. V roku 1956, keď bola založená Ukrajinská sociálna a kultúrna spoločnosť, sa zapísal do kurzu pre kultúrnych a osvetových pracovníkov. Po jeho absolvovaní sa vrátil do rodiska, kde začal organizovať spoločenské krúžky a vykonávať kultúrnu činnosť. Inicioval tiež kampaň na zbieranie podpisov, aby sa deti mohli v škole učiť ukrajinčinu. Za túto činnosť bol v roku 1958 zatknutý a odsúdený na tri roky väzenia, oficiálne bol obvinený z "chuligánstva".

V 60. rokoch 20. storočia pôsobil ako inštruktor lemkovských kapiel v celom rzeszovskom vojvodstve. V roku 1963 sa oženil s Mariou Buriakovou, s ktorou mal dvoch synov: Bogdana a Romana. Aktívne sa zapájal do kultúrneho života Lemkov a pôsobil aj v Súbore piesní a tancov "Łemkowyna", v ktorom účinkoval dvadsať rokov. V roku 1968 v areáli domu svojho prastarého otca vytvoril Pamätnú izbu lemkovskej kultúry, kde začal zhromažďovať exponáty súvisiace s históriou a kultúrou Lemkov, ako aj suveníry/artefakty z bojov na Dukle v roku 1944. Táto izba bola začiatkom dnešného Skanzenu lemkovskej kultúry v Zyndranowej. Múzeum sa skladá z dvoch častí: národopisnej a vojenskej. Vďaka jeho snahe a odhodlaniu sa podarilo zachrániť veľmi cenné historické exponáty, predmety každodennej potreby v domácnosti a na gazdovstve, ktoré sú unikátnou časťou materiálneho dedičstva Lemkov a regiónu. Múzeum z jeho iniciatívy vydávalo štvrťročne časopis „Zahoroda“, kde boli publikované články o kultúre, histórii a pamiatkach Lemkov v Poľsku

V roku 1975 bol vďaka úsiliu miestnej komunity na pozemku Teodora Gocza postavený pamätník pripomínajúci účastníkov bitky s nápisom v ukrajinčine. Pamätník bol v roku 1976 úradmi vyhodený do vzduchu a samotný Goč bol za jeho postavenie vystavený finančnej represii.

V 70. rokoch 20. storočia aktívne podporoval myšlienku výstavby pravoslávneho chrámu v Zyndranowej. Výsledkom týchto snáh bola v rokoch 1983 - 1985 výstavba chrámu svätého Mikuláša - prvého pravoslávneho chrámu postaveného v lemkovskom regióne po druhej svetovej vojne. 

Gocz bol tiež organizátorom mnohých lemkovských festivalov a kultúrnych podujatí, vrátane kultúrneho festivalu Od Rusal do Jana. V roku 1999 vydal svoje spomienky  "Życie Łemka (Жытя Лемка)". V roku 2001 bol ocenený Nadáciou Polcul za "prácu pre lemkovskú kultúru v Zyndranowej".

zdroj: 
https://peoplepill.com/i/teodor-gocz

foto: Boguslaw Szczurek

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.03.2025

Pozvánka. Rusínsky majáles

  16. 5. 2025, 20:00 hod Stredisko kultúry Vajnorská, Bratislava Podujatie prináša nový formát spoločenskej akcie, ktorá má osloviť nielen priaznivcov tradičnej rusínskej kultúry ale aj mladých ľudí, ktorých bavia modernejšie žánre od…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.03.2025

Prešovské DAD ukazuje ako sa šťastná výhra stane prekliatím

(Tlačová správa) Prešov, 18. marca – To, čo by malo byť šťastím sa napokon stáva prekliatím. V takomto poznaní dejových postáv vidí hosťujúci režisér Svetozár Sprušanský hlavné myšlienkové posolstvo nového titulu v repertoári Divadla Alexandr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.03.2025

Pozvánka na premiéru

Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove Vás pozýva na premiéru hry  Vasilija Sigareva (*11.01.1977, stredný Ural, Rusko) Šťastná výhra / Щастна выгра réžia: Svetozár Sprušanský Predpremiéra  20.03.2025  1. premiéra      21.03.2025  2. …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.03.2025

V Rumunsku zasadala Svetová rada Rusínov. Kongres sa uskutoční v parlamente

Kongres sa po prvýkrát uskutoční v priestoroch parlamentu. Petro Medviď V sobotu 1. marca 2025 v obci Požoga v Rumunsku sa konalo 5. medzikongresové zasadnutie Svetovej rady Rusínov (SRR). Zasadnutie bolo spojené s oslavou polokruhlého výr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.03.2025

Rok 2010. „Nie sme separatisti, sme tu doma!“ 

Na súde v Užhorode znela história Podkarpatskej Rusi Nie sme separatisti! Sme tu doma na našej rodnej rusínskej zemi, ktorá sa s naším súhlasom stala súčasťou Ukrajiny až v roku 1991! Užhorod, Zakarpatsko-Podkarpatská Rus. Prejav prot. Dim…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča sja barz bojiť borovičky z tonicom. Bo po borovički z tonicom sja už Marča nyčoho ne bojiť...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať