Prípad cintorína v Ladomirovej sa končí pokutou 50 eur
Rusi a Žilinka sa mýlili
Po takmer dvoch rokoch je na konci kauza vojnového cintorína v Ladomirovej. Ruská ambasáda aj Maroš Žilinka kedysi hovorili o zničení hrobov padlých vojakov, vyšetrovanie nič také nezistilo.
Pokutou 50 eur sa má skončiť prípad vojnového cintorína vo východoslovenskej obci Ladomirová pri Svidníku.
Kauzu sprevádzali veľké emócie, ruská ambasáda v septembri 2022 vyvolala škandál pre vybratie obrubníkov z cintorína a generálny prokurátor Maroš Žilinka dal vyšetrovať podozrenia z hanobenia hrobov vojakov, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne.
Po takmer dvoch rokoch sa prípad chýli ku koncu. Už je isté, že vyšetrovanie nezistilo nič trestné. Odstránením sporných betónových obrubníkov nedošlo k hanobeniu hrobov, ako to naznačoval Žilinka.
Z prokuratúry putovala kauza Okresnému úradu v Prešove, ktorého úlohou bolo doriešiť, či nedošlo k administratívnemu pochybeniu. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že úrad zistil prehrešok, za ktorý dal pokutu 50 eur.
Prečo dali obci pokutu?
Obec Ladomirová sa podľa Okresného úradu v Prešove dopustila správneho deliktu, ktorý pokutovali. Obrubníky okolo hrobových miest totiž odstraňovala 31. mája a 1. júna 2022 bez toho, aby ministerstvo vnútra vopred písomne požiadala, či môže tieto stavebné úpravy urobiť. Od ministerstva nemala písomný súhlas.
„Obec sa tým dopustila správneho deliktu podľa ustanovenia zákona o vojnových hroboch,“ povedal hovorca rezortu vnútra Matej Neumann.
Keďže obec 11. júna podala odvolanie, rozhodnutie o uložení pokuty ešte nie je právoplatné.
Odvolanie bude posudzovať odbor opravných prostriedkov na prešovskom úrade. Podľa zákona môže rozhodnutie, ktorého súčasťou je pokuta 50 eur, zmeniť alebo zrušiť, vrátiť na nové prejednanie alebo odvolanie zamietnuť. V takom prípade by bola kauza definitívne uzavretá.
Žilinka bez komentára
Generálny prokurátor Žilinka nepovedal, ako vníma, že prípad sa má skončiť pokutou 50 eur.
Kauzu okolo cintorína na jeseň 2022 rozpútalo ruské veľvyslanectvo na Slovensku zverejnením správy na Facebooku, že hroby zosnulých hrdinov boli takmer zničené. Ambasáda hovorila o „rúhavom čine, ktorý je vo väčšine civilizovaných krajín trestným činom“.
Pri moci vtedy bola vláda Eduarda Hegera, polícia, ale aj ministerstvá obrany a zahraničných vecí upozorňovali, že ide o ruský hoax. Žilinka sa priklonil na stranu Rusov, vravel o zničení hrobov ruských vojakov. Odmietal, že by Rusom „naletel“.
Generálny prokurátor tvrdil, že kto si pozrie fotografie, ako vyzeral cintorín v roku 2014, keď dali Rusi okolo hrobov osadiť obrubníky, a ako to tam je po ich odstránení, musí vidieť, že došlo k „hanebnému a neakceptovateľnému“ konaniu.
„Buď mám vlčiu tmu ja, alebo tí, ktorí tvrdia, že tam k ničomu neprišlo,“ vyhlásil Žilinka 17. októbra 2022. Ako s odstupom času hodnotí toto svoje vyjadrenie, keď ani vyšetrovanie neodhalilo nijaké zničenie hrobov, generálny prokurátor neodpovedal.
To, že pri osádzaní obrubníkov, ktoré platila ruská ambasáda, stavebníci takisto museli rozryť miesto s hrobmi vojakov, a teda vyvstávali rovnaké podozrenia, či už v roku 2014 nedošlo k ich hanobeniu, Žilinka nijak neriešil.
Počínanie Žilinkových podriadených
Prípad týkajúci sa Ladomirovej sa ťahá už takmer dva roky pre postoj prokuratúr, ktoré sú Žilinkovi podriadené.
Keď policajný vyšetrovateľ v decembri 2022 nezistil, že by bol spáchaný trestný čin, a navrhol prípad uzavrieť iba ako priestupok, Žilinkov podriadený, okresný prokurátor vo Svidníku, mu to nedovolil. Potom šla kauza na Krajskú prokuratúru v Prešove, kde sa opäť naťahovala.
Ďalší Žilinkov podriadený preveroval, či policajt nepochybil, keď došiel k rovnakému záveru, že sa v Ladomirovej nič trestné nestalo. Po mesiacoch prokuratúra napokon uznala, že na trestné stíhanie nie sú dôkazy, a prípad sa dostal k spomínanému prešovskému okresnému úradu, ktorý dal obci pokutu 50 eur.
Bývalý starosta, ktorému hrozilo stíhanie, veril, že pravda vyjde najavo
Ničenie cintorína od začiatku odmietal niekdajší starosta obce Ladomirová Vladislav Cuper (nezávislý). Bránil sa, že za jeho éry obrubníky vybrali, lebo sa rozpadávali a komplikovali napríklad kosenie, o cintorín sa však ďalej starali.
Za svoju jedinú chybu považoval, že na vybratie obrubníkov nemal písomný súhlas ministerstva. Iba im telefonoval, a keď nemali výhrady, bral to za vybavené.
Práve bývalému starostovi Cuperovi hrozilo, že ho obvinia, keď sa začal prípad na popud Žilinku vyšetrovať a viedli trestné stíhanie pre podozrenie z hanobenia miesta posledného odpočinku. Podľa zákona za to hrozí väzenie od šiestich mesiacov do piatich rokov.
„Podniknem všetky kroky, aby som sa vyhol trestnému stíhaniu a aby pravda vyšla najavo. Skutočne som žiadne hrobové miesta nezničil. Všetko sme robili podľa najlepšieho vedomia a svedomia,“ povedal pred rokom Denníku N bývalý starosta Cuper, ktorému sa po rozpútaní kauzy okolo cintorína začali vyhrážať smrťou.
Vyhrážky mu chodili po tom, ako informácie o zhanobení cintorína okrem ruského veľvyslanectva šírila spriaznená motorkárska skupina Brat za brata, ktorá za hlavného vinníka označovala práve jeho.
Manžel terajšej starostky kontaktoval Rusov
Terajšej starostky Ladomirovej Oľgy Bojčíkovej (kandidovala za Hlas, Smer, SNS) sme sa chceli opýtať, prečo obec podala odvolanie voči rozhodnutiu, na základe ktorého majú platiť pokutu 50 eur.
„Nebudem sa vyjadrovať pre médiá,“ povedala Bojčíková. Jej manžel Ladislav Bojčík pred dvoma rokmi upozornil ruskú stranu na údajné zničenie hrobov vojakov na cintoríne. Bojčík bol starostom obce pred Cuperom.
V čase vypuknutia kauzy Rusi, ale aj generálny prokurátor Žilinka, písali, že v Ladomirovej leží 270 ruských vojakov, čo nie je pravda. Viacerí historici poukázali na to, že sú na ňom pochovaní aj vojaci rakúsko-uhorskej armády.
Ruský veľvyslanec Bratčikov po boku špičiek Smeru
Na čele ruskej ambasády na Slovensku je veľvyslanec Igor Bratčikov, ktorého v máji potajme prijal v parlamente predseda branno-bezpečnostného výboru Tibor Gašpar, dnes podpredseda Národnej rady.
Opozícia po prijatí Bratčikova hovorila, že Gašpar neprijateľne legitimizuje predstaviteľa Putinovho režimu, ktorý rozpútal vojnu proti Ukrajine.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár zo Smeru sa krátko nato zúčastnil na oslave ruského veľvyslanectva, čo opäť opozícia kritizovala. Blanár sa na fotografii s Bratčikovom z oslavy objavil s pohármi šampanského.
Bratčikov sa zúčastnil minulý týždeň 5. júla cyrilo-metodských osláv na hrade Devín, kde premiér a predseda Smeru Robert Fico predniesol svoj prvý verejný prejav po atentáte.
Smer pred viac ako dvoma rokmi znemožnil, aby zahraničný parlamentný výbor prijal uznesenie kritizujúce Rusko za jeho agresívnu politiku. Na výbor si Bratčikova vtedy zavolal ešte opozičný predseda výboru Marián Kéry zo Smeru spolu s Jurajom Blanárom.
Bratčikov vtedy na výbore ubezpečoval, že Rusko Ukrajinu nenapadne. Invázia sa začala na druhý deň 24. februára 2022.
MÁRIA BENEDIKOVIČOVÁ
zdroj:
https://dennikn.sk/4087093/pripad-cintorina-v-ladomirovej-sa-konci-pokutou-50-eur-rusi-a-zilinka-sa-mylili/
foto: Cintorín v Ladomirovej
Aktuality
Zobraziť všetky15.10.2024
Rusíni medzi dvomi mlynskými kameňmi
Ruská invázia na Ukrajinu pritiahla veľkú pozornosť sveta k regiónu, ktorý zažil viac než dosť z ľudského utrpenia. Jední z tých, ktorí by o tom mohli veľa povedať, sú Rusíni.
Cтаття українською мовою тут:
https://www.rusyn.sk/opynyvsys…
14.10.2024
Vytváranie maďarskej gréckokatolíckej identity
Diskusia o hraniciach: Vytváranie maďarskej gréckokatolíckej identity
Bertalan Pustai
Desaťtisíce rusínskych /16 a rumunských gréckokatolíkov na severovýchodných územiach Uhorského kráľovstva prešli v priebehu 18. a 19. storočia procesom…
09.10.2024
Premiéra inscenácie Peniaze je prvou v novej sezóne na javisku prešovského DAD
(Tlačová správa)
Prešov, 8. októbra – Peniaze je názov inscenácie, ktorú ako svoju prvú premiéru v novej sezóne uvedie činoherný súbor Divadla Alexandra Duchnoviča (DAD) v Prešove. Naštudovanie dramatického textu Doda Gombára v interpretácii …
07.10.2024
Prezident Pellegrini: Karpatsko-duklianska operácia je príkladom hrdosti a odhodlania
VYŠNÝ KOMÁRNIK. Karpatsko-duklianska operácia je príkladom neoblomnej národnej hrdosti a odhodlania v boji proti nacistickému útlaku.
Prezident SR Peter Pellegrini to uviedol v príhovore k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
„No zá…
07.10.2024
Uplynulo 80 let od Karpatsko-dukelské operace
6. října 1944 čs. jednotky poprvé překročily hranice Československa
Nejvyšší představitelé resortu Ministerstva obrany ČR, ale především pamětník bojů u Dukly, generál Miloslav Masopust, si dnes v Národním památníku na Vítkově připomněli 80. …
06.10.2024
Karpatsko-duklianska operácia
Karpatsko-duklianska operácia bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej …
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ:
-Rano ne jim, bo dumam na seks...
Na obid ne jim, bo dumam na seks...
Večur ne jim, bo dumam na seks...
A v noči ne seksuju, bo jem holodnyj, jak vovk...!
-Rano ne jim, bo dumam na seks...
Na obid ne jim, bo dumam na seks...
Večur ne jim, bo dumam na seks...
A v noči ne seksuju, bo jem holodnyj, jak vovk...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať