Prof. MUDr. Ján Židovský, DrSc., FIAC

(*20. marca 1921, Užhorod – †28. marca 1984, Štrbské Pleso)

Ján Židovský sa narodil 20. marca 1921 v Užhorode. Študoval na reálnom gymnáziu v Prešove, Banskej Bystrici a maturoval v Bratislave. V roku 1942 začal štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity (LF SU). V rokoch 1944 - 1946 svoje štúdium prerušil a aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania (SNP), kde pôsobil aj ako novinár.

V roku 1947 pokračoval v štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej (LF UK) v Prahe, kde v roku 1951 úspešne promoval. V roku 1952 nastúpil ako sekundárny lekár na Ženskú kliniku Slovenskej univerzity v Bratislave, kde bol jeho prednostom profesor Svetozár Štefánik (1899 – 1989). Po otvorení II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky pracoval na Šulekovej ulici pod vedením docenta Aurela Hudcoviča (1911 – 1981). V septembri 1954 začal pôsobiť ako vedecký pracovník v Ústave pre starostlivosť o matku a dieťa (ÚPMD) v Prahe-Podolí, kde bol riaditeľom profesor Jiří Trap (1880 – 1965). Jeho školiteľom sa stal docent Miroslav Vojta (1909 – 1974), ktorý mu pridelil vedecko-výskumnú tému "Pošvová klinická cytológia".

V tejto oblasti nemal MUDr. Židovský predchodcu a dosiahol významné medzinárodné úspechy. Pošvová klinická cytológia bola vtedy zameraná na tehotnosť. Ojedinelé pozorovania boli často protirečivé, no systematická práca Dr. Židovského priniesla nové poznatky o fyziologických zmenách pošvového cytogramu na konci tehotenstva. Tento výskum položil základy pre ďalšie štúdie týkajúce sa predĺženej a rizikovej gravidity.

Cytomorfologické nálezy MUDr. Židovského predbehli vývoj vtedajších laboratórnych endokrinologických metód, ako bola rádioimunológia, ktoré jeho závery o zmenách v placentovej produkcii steroidov potvrdili až o viac ako 15 rokov neskôr. MUDr. Židovský sa tiež venoval sledovaniu pošvovej cytológie pri rôznych tehotenských patológiách, vrátane prenášanej a rizikovej tehotnosti. Tieto štúdie čakali na endokrinologickú paralelu a metóda sa ukázala ako mimoriadne hodnotná aj na medzinárodnej úrovni.

V roku 1964 MUDr. Židovský obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1974 získal titul doktora vied. V roku 1977 ho prezident republiky vymenoval za univerzitného profesora Univerzity Karlovej v odbore gynekológia a pôrodníctvo. V roku 1972 sa stal riaditeľom ÚPMD a v roku 1978 vedúcim Katedry gynekológie a pôrodníctva ILF v Prahe.

Profesor Židovský získal významné uznanie za svoje vedecké výsledky. Bol predsedom Československej cytologickej spoločnosti a v roku 1968 bol zvolený za zaslúžilého člena Medzinárodnej cytologickej akadémie USA (International Academy of Cytology, USA).

V roku 1970 sa stal zakladajúcim prezidentom Európskej federácie cytologických spoločností (EFCS) a členom jej výkonného výboru. Bol národným redaktorom časopisu Medzinárodnej cytologickej akadémie USA (Acta Cytologica) a konzultantom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Za svoje zásluhy v medzinárodnej pedagogickej činnosti v oblasti exfoliatívnej cytológie získal od Medzinárodnej cytologickej akadémie USA čestné uznanie (Certificate of Merit).

Významné výskumné a klinické cytologické závery prof. Židovského prijali mnohé zahraničné pracoviská a stali sa súčasťou štandardných metodík v domácich aj zahraničných pôrodníckych učebniciach.

Profesor Ján Židovský bol veľmi plodným autorom, ktorý napísal dve monografie a publikoval viac ako 200 článkov v odborných časopisoch a zborníkoch. Ťažiskom jeho prác bola pošvová cytológia, ktorej bol zakladateľom, a klinická problematika predĺženej a rizikovej tehotnosti. V týchto oblastiach zavádzal nové metodické postupy, ako teoretické (elektrónová mikroskopia), tak aj praktické (imunocytochémia). Aktívne prednášal na viac ako 50 medzinárodných kongresoch a sympóziách. Najvýznamnejším dielom a zavŕšením jeho vedeckej kariéry bola monografia "Poševní cytodiagnostika v patofyziologii těhotenství" (Avicenum, Praha 1984).

Vďaka svojmu vedeckému profilu a medzinárodnému uznaniu zastával množstvo vedecko-organizačných funkcií. Bol členom Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva ČSR, členom Rady hlavnej úlohy Štátneho plánu základného výskumu ČSAV v oblasti ľudskej reprodukcie, členom výboru Českej a Československej gynekologickej a pôrodníckej spoločnosti, členom Predsedníctva Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyňu a delegátom ČSSR v stálej komisii RVHP pre zdravotnícku problematiku.

Profesor Židovský mal to šťastie, že sa vo svojej vedeckej mladosti mohol venovať štúdiu celkom novej problematiky. Táto výzva bola o to náročnejšia, že nemal prakticky žiadnych predchodcov ani vzory. Prekonal osamotenosť svojou energiou a zdravým sebavedomím. Jeho prvý výskum bol pre neho výzvou, na ktorú reagoval pohotovo a účelne, čo sa stalo typickým znakom jeho kariéry až do jeho predčasného odchodu vo veku 63 rokov.

Jeho menovanie do funkcie riaditeľa Ústavu, kde začínal od základných pozícií, prijal ako osobnú výzvu. Úspešne riadil veľké výskumné a klinické pracovisko s 212 ženskými a 101 novorodeneckými lôžkami a 420 zamestnancami. Od roku 1978 mal na starosti aj postgraduálnu výučbu odborníkov v gynekológii a pôrodníctve, ktorú chápal ako skúšku svojej osobnosti, odbornosti a spoločenského postavenia.

Obklopoval sa spolupracovníkmi, na ktorých sa mohol spoľahnúť, a kládol veľký dôraz na prípravu novej generácie vedúcich pracovníkov Ústavu, ktorí by boli kompetentní odborne, vedecky aj spoločensky. Riadenie ho napĺňalo a venoval mu všetok svoj voľný čas. Bol jedným z tých, ktorí nepoznali pracovnú dobu. Od svojich podriadených očakával osobnú zodpovednosť a klinickú vyspelosť, pričom vedel, že úspešná klinická aj výskumná práca musí vychádzať z kvalitnej klinickej praxe.

Po ľudskej stránke bol profesor Židovský komplikovanou osobnosťou, najmä pre tých, ktorí ho nemali možnosť bližšie spoznať. Nebol zhovievavým vedúcim, nezodpovednosť a laxnosť netoleroval a bol prísny k sebe aj k iným. Bol otvorený a priamosť preferoval pred diplomatickým správaním, neznášal "tichošľapov". Ak prejavoval prísnosť, robil to ako preventívne opatrenie, aby sa predišlo nežiaducemu vývoju. Bol však aj spravodlivý a mal silne vyvinutý zmysel pre objektivitu. Starostlivo zvažoval svoje rozhodnutia a vždy dbal na to, aby nikomu neublížil. Svojich spolupracovníkov podporoval, bez ohľadu na osobné sympatie, a v ich záujme sa bol ochotný osobne angažovať až do krajnosti.

Za dlhé roky práce v ÚPMD v Prahe-Podolí si profesor Židovský osvojil vysoké nároky a neľahké podmienky vedenia Ústavu. Snažil sa nielen udržať jeho medzinárodnú prestíž, ale ju aj ďalej upevňovať a zvyšovať. Pre svojich spolupracovníkov vytváral priaznivé pracovné podmienky v klinickej praxi, pri riešení výskumných úloh, ako aj v oblasti publikačnej činnosti či zahraničných študijných pobytov. Jeho zmysel pre objektivitu a spravodlivosť sa prejavil aj v tom, že umožňoval študijné pobyty odborníkom zo Slovenska a zo zahraničia. Aktívne udržiaval medzinárodné kontakty s mnohými krajinami sveta.

Za svoju liečebno-preventívnu, pedagogickú, vedecko-výskumnú, organizačnú a spoločenskú činnosť získal množstvo štátnych a odborných ocenení. Najviac si vážil Rad práce (1980), Medailu J. E. Purkyňu (1976) a čestné uznanie ako zaslúžilý člen Medzinárodnej cytologickej akadémie USA (1968).

Profesor Židovský prežil v ÚPMD 30 rokov, čo predstavovalo polovicu jeho života, z toho 12 rokov pôsobil ako riaditeľ Ústavu a šesť rokov ako vedúci Katedry gynekológie a pôrodníctva ILF. Tridsať rokov je dostatočne dlhá doba na to, aby bol človek dôkladne spoznaný, najmä ak dosiahne významné postavenie. V takejto pozícii je vedúci vždy hodnotený prísnejšie ako tí, ktorí stoja za ním. Profesor Židovský mal veľké plány do budúcnosti, no smrť ich prekazila. Ako sám povedal: „Šťastný je ten, kto zomrie skôr, než začne volať smrť, aby ho vzala.“

Profesor Michal Valent (1929-2020) vo svojich spomienkach povedal: „Mal som to šťastie – môžem povedať – mať veľmi dobré a trvalé priateľské vzťahy s profesorom Jánom Židovským. Keď v roku 1952 nastúpil na Ženskú kliniku LF SU a FN na Zochovej ulici, ja som tam už niekoľko mesiacov pôsobil ako pomocná vedecká sila. Spoznali sme sa a veľmi dobre sme si rozumeli. Bol som mu spoločníkom nielen na klinike, ale aj v meste a v spoločenskom živote. Po jeho odchode do Prahy sme si písali a stretávali sa pri jeho návštevách v Bratislave a mojich cestách do Prahy. Vážil som si ho a mal som ho úprimne rád. Rešpektoval som jeho povahové a ľudské vlastnosti, bol svojráznou osobnosťou a verným priateľom. Jeho predčasná smrť ma veľmi zarmútila a prekvapila nás všetkých, jeho priateľov.“

Marián Bernadič

zdroj:
Medailóniky významných osobností ženského lekárstva na Slovensku
Bratislava: Herba, 2016
Oživená minulosť / SZU
ISBN: 978-80-89631-55-1

Foto: J. Ž.
archív MUDr. Alexandra Židovského

Poznámky (jL):
FIAC je čestný titul udeľovaný na základe odborných skúseností a vedeckých prác v oblasti cytológie. Profesor bol synom Jána (Ivana) Židovského (1897-1982) a synovcom Petra Židovského (1890-1947), významných rusínskych politikov medzivojnového a povojnového obdobia.