Prvá svetová vojna sa začala pred 110 rokmi

Na východe Slovenska prebiehali ťažké boje

Pred 110 rokmi, 28. júla 1914, vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Zasiahla aj Slovensko, frontová línia v Karpatoch sa tiahla od Bardejova po Sninu. Ako pre TASR uviedol predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy Martin Drobňák, počas siedmich mesiacov od novembra 1914 do mája 1915 prebiehali v tomto regióne ťažké a krvavé boje.

Srbská ulica v Sarajeve po rabovaní obchodov v noci z 28. na 29. júna 1914, pri ktorom zahynuli desiatky ľudí.
„Územie severovýchodného Slovenska sa vtedy stalo bojiskom celoeurópskeho významu a tunajšie bojové operácie mali rozhodujúci strategický význam pre ďalší priebeh vojny na východnom fronte,“ uviedol Drobňák.

Okresy Bardejov, Stropkov, Svidník, Humenné, Snina a Medzilaborce sú jediné na Slovensku, ktoré počas prvej svetovej vojny zasiahla bojová činnosť. Drobňák uviedol, že boje na území dnešného Slovenska si vyžiadali životy viac ako 50 000 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Ďalších približne 250 000 vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.

Vojnové udalosti na východnom Slovensku dodnes pripomína komplex vojensko-historických pamiatok. „Najobsiahlejšiu časť tohto komplexu tvoria vojnové cintoríny, ktorých je vyše 200. V roku 2014 sa začal proces vyhlasovania významných vojnových cintorínov za národné kultúrne pamiatky. Doposiaľ bolo za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásených takmer 60 vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny,“ doplnil Drobňák.

Do rakúsko-uhorskej armády bolo mobilizovaných viac ako 400 000 vojakov z územia dnešného Slovenska, pričom vyše 70 000 z nich v tejto vojne zahynulo.

KVH Beskydy doposiaľ publikoval tri zoznamy padlých vojakov rakúsko-uhorskej armády, konkrétne 66. a 67. peší pluk a Honvédsky peší pluk č. 9. Celkovo digitalizovali a takto publikovali vyše 15 000 mien. „Do roku 2014 nebol realizovaný žiaden systematický výskum, ktorý by zmapoval nasadenie týchto vojakov, a neexistovala ani evidencia padlých. V súčasnosti je realizovaných niekoľko výskumných projektov,“ pripomenul Drobňák. Dodal, že aktuálne prebieha spracovanie ďalších plukov a v blízkej budúcnosti budú mená zverejnené aj vo forme digitálnej online databázy.

Databázu padlých vojakov buduje aj Vojenský historický ústav v rámci medzinárodného projektu Svet si pamätá. Postupne od roku 2020 sú digitalizované matriky padlých vojakov, ktoré sa nachádzajú vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. Ďalšie databázy a zoznamy vedú archívy a knižnice vo viacerých krajinách Európy.

„Výskum osudov padlých vojakov je náročný, ale môžeme konštatovať, že digitalizácia zjednodušila pátranie po vojnových osudoch našich predkov,“ zhodnotil Drobňák

Prvá svetová vojna, ktorá vypukla 28. júla 1914, svojim rozsahom, trvaním, ako aj ľudskými stratami patrí medzi najtragickejšie udalosti v dejinách ľudstva. Armády do nej zmobilizovali viac ako 60 miliónov mužov v brannom veku a viedla sa nielen v Európe, ale aj v Afrike a v Ázii. Zahynulo v nej približne desať miliónov vojakov a sedem miliónov civilistov.

Konfliktu predchádzal nárast politického napätia najmä na Balkáne. Problematickým bol región Bosny, ktorý bol od roku 1908 súčasťou habsburskej monarchie.

„Boli to však aj prejavy nemeckého militarizmu, ktoré viedli k eskalácii napätia. V habsburskej monarchii toto napätie viedlo napríklad k nelegálnemu vysťahovalectvu množstva mužov v brannom veku. Atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve bol len zámienkou pre Nemecko, ktoré malo v zbrojení pred ostatnými krajinami náskok,“ uviedol pre TASR historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Chorvát.

Vo vojnovom konflikte v rokoch 1914 až 1918 vyvrcholil spor medzi európskymi veľmocami. Nemecko vstúpilo do prvej svetovej vojny 31. júla 1914 vypovedaním vojny Rusku.

Na začiatku európski panovníci cisárskeho Nemecka a rakúsko-uhorskej monarchie sľubovali, že takzvaná Veľká vojna bude krátka, úspešná a bude trvať niekoľko týždňov. „Kým opadne lístie zo stromov, budete doma,“ tvrdil nemecký cisár Wilhelm II. vojakom. Napriek tomu viacerí dôstojníci generálnych štábov upozorňovali, že konflikt môže po vyhlásení vojny Srbsku zo strany rakúsko-uhorskej monarchie koncom júla 1914 prerásť do celosvetovej vojny.

Vo vojne proti sebe stáli štáty Dohody a Ústredné mocnosti. „Štáty Dohody boli Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké a ich ďalší spojenci. Napríklad Taliansko, ktoré bolo do vypuknutia konfliktu súčasťou Trojspolku, sa pridalo na stranu Dohody v roku 1915 s víziou územných ašpirácii na úkor habsburskej monarchie. Podobne konalo v roku 1916 aj Rumunsko,“ vysvetlil Chorvát. Medzi Ústredné mocnosti patrili Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko.

Prvá svetová vojna sa označuje aj ako zákopová (pozičná) vojna, ktorá bola predovšetkým úzko spojená so západným frontom. Vojna výrazne urýchlila vývoj viacerých zbraní, ktoré sa postupne objavovali na frontoch. Práve tie mali za úlohu prelomiť sústavu zákopov a vyradiť z boja ich obranu. Viaceré zložky armády, ktoré boli jej pýchou pred vypuknutím vojny, napríklad jazdectvo, sa ukázali ako neúčinné.

„To isté sa dá povedať o niektorých výstrojných súčiastkach. Napríklad vo výstroji vojakov, ktorí odchádzali na front v roku 1914, ešte nebola oceľová prilba. Takisto sa v bojoch ukazovala ako úplne nepraktická šabľa. Vojna akcelerovala aj vývoj vojenského letectva, ktoré dovtedy plnilo najmä prieskumné úlohy. Vojnu na mori v nebývalej miere ovplyvnilo používanie ponoriek. Na západnom fronte sa objavili aj prvé tanky. Masové použitie zaznamenali aj guľomety a plameňomety. Prvý raz sa objavili tiež bojové plyny,“ priblížil pre TASR historik.

Vojna priniesla negatívne dopady na civilné obyvateľstvo – nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská, hlad až hladomor, rekvirácie, drancovanie, vážne choroby a napokon nasadenie žien a detí na ťažké práce vo fabrikách pre potreby vojenského priemyslu. Trpeli desiatky miliónov civilistov po celom svete.

„Prvým problémom bol odchod mobilizovaných mužov, pričom okamžite bol veľký nedostatok pracovného personálu. Na mnohých miestach už v roku 1914 v niektorých továrňach boli zamestnané ženy a deti. To spôsobilo inak aj zaujímavý trend, že ženy, ktoré zostali v domácnostiach alebo robili, prvýkrát disponovali peniazmi. Tým, že zarábali, ich sebavedomie narastalo. Došlo paradoxne k veľkej emancipácii žien. Napríklad aj v roku 1918, počas niektorých štrajkov v továrňach vidíme, že ich organizátorkami boli ženy,“ pripomenul Chorvát.

Vojna trvala neúmerne dlho. „Ak si napríklad zoberieme vojnové konflikty z 19. storočia, tak niektoré z nich boli ‚vybavené‘ v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Čiže neúmerne dlhý priebeh vojny mal vplyv na to, že boli rekvirované kovy. Pre vedenie vojny mali pre rakúsko-uhorskú armádu veľký význam farebné kovy – meď a mosadz,“ uviedol historik.

Pritom už v druhom vojnovom roku 1915 boli nariadené rekvirácie kovov, za ktoré v prípade nedodržania hrozil postih. Špičkou ľadovca sa stala rekvirácia zvonov z kostolov. „Existovalo obrovské množstvo ďalších predmetov, ktoré podliehali rekviráciám, či už to boli potreby pre domácnosť. Znamenalo to, že gazdinky sa doma museli zriecť foriem na pečenie, pekáčov, starých vaní a podobne. Rekvirovali sa dokonca aj kľúče nad desať gramov a s blížiacim sa koncom konfliktu došlo nielen na zvony, ale takisto aj na strechy niektorých budov,“ priblížil pre TASR Peter Chorvát z VHÚ.

Napriek tomu, že na jar 1918 strategická situácia Ústredných mocností nebola zlá, rozhodujúcou sa stalo vyčerpanie hospodárstva. Napríklad v rakúsko-uhorskej armáde sa v roku 1918 bežne konzumovalo aj konské mäso. Rozhodujúcou sa teda ukázala hospodárska prevaha štátov Dohody.

Konflikt sa skončil prímerím medzi krajinami Dohody a Nemeckom. Podpísali ho v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiegne vo Francúzsku 11. novembra 1918.

Koniec prvej svetovej vojny znamenal zánik Rakúsko-Uhorska, Nemeckého cisárstva, Osmanskej ríše i cárskeho Ruska a naopak vznik nových štátov medzi nimi Československa, Maďarska či Rakúska. Poľsko sa stalo opäť nezávislým štátom a na Balkáne vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Kráľovstvo Juhoslávia).

O novom usporiadaní sveta rozhodla Parížska mierová konferencia (1919).

TASR

zdroj:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/718680-prva-svetova-vojna-sa-zacala-pred-110-rokmi-na-vychode-slovenska-prebiehali-tazke-boje/