Ranených vojakov liečili v škole a kostole. Ich obete pripomína trojtonový žulový monolit

Obnovené vojnové cintoríny posvätili.

JANKOVCE, REPEJOV. Zanedbané a takmer zabudnuté. Také boli miesta v obciach Repejov v Medzilaborskom a v Jankovciach v Humenskom okrese, kde pochovali vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne.

Vojnové cintoríny sa v nich zmenili na dôstojné miesta posledného odpočinku, ktorým dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie Beskydy z Humenného navyše vrátili mená a ich ľudské osudy.

Posviacke cintorína v Jankovciach dodali vážnosť a dôstojný charakter prítomnosť brigádneho generála Slavomíra Verčimáka, vojenských duchovných, čestnej stráže, vojenskej hudby ozbrojených síl i prelety vrtuľníkov ponad pietne miesto.

Vojaci zomierali v nemocnici
V tomto roku si pripomíname 110. výročie od vypuknutia prvej svetovej vojny a ťažkých bojov na území dnešného severovýchodného Slovenska na tzv. Karpatskom fronte.

Obec Jankovce sa na prelome rokov 1914/15 nachádzala v tesnom zázemí frontu.

Boje prebiehali pár kilometrov severne v údolí rieky Oľky.

„Bojovalo sa pri Repejove, Oľke, Varechovciach a ďalších obciach. Jankovce boje nezasiahli, sídlila tu niekoľko mesiacov vojenská nemocnica. Vojaci zomierali nielen na bojiskách, ale aj v nemocniciach na následky zranení alebo rôznych nákazlivých chorôb,“ približuje podpredseda Klubu Radoslav Turik osud vojnového cintorína v Jankovciach.

Sedemnástich vojakov pochovali na viacerých miestach civilného cintorína. Roky plynuli a niektoré hroby sa nezachovali.

„Niektoré boli časom prepochované civilnými hrobmi, zachovalo sa iba niekoľko z nich v hornej časti cintorína,“ vysvetľuje, prečo práve na tomto mieste sa rozhodli postaviť pamätník.

Váži takmer tri a pol tony
Pamätník má formu kamenného monolitu zo žuly, váži takmer tri a pol tony. Okolie tvoria menšie kamene. Na cintoríne sa pôvodne centrálny pamätník nenachádzal.

„Vychádzali sme z tradície, aby pamätník bol strohý, jednoduchý, ale zároveň zachovával pietu a dôstojnosť, preto sme stavili na masívnejší materiál. Súčasťou pamätníka je platňa z cortenovej ocele, má podobu hrdzavejúcej ocele ako symbol vojenstva. Sú na nej mená vojakov,“ opisuje pamätník predseda Klubu historik Martin Drobňák.

Zdôrazňuje, že samotnej výstavbe, ktorá trvala niekoľko mesiacov, predchádzali roky príprav: odborný výskum v archívoch, identifikácia miesta v teréne, návrh pamätníka, vyhľadávanie mien padlých a tiež zabezpečenie finančného krytia.

„Trvalo to päť až šesť rokov, kým nad pamätníkom preleteli vojenské vrtuľníky,“ zdôrazňuje.

Poznajú mená vojakov
Historikom z Klubu sa podarilo identifikovať 15 vojakov rakúsko-uhorskej armády, dvaja neznámi vojaci patrili k ruskej cárskej armáde.

„Išlo pravdepodobne o ťažko zranených zajatcov, ktorých stiahli z frontu, a zomreli tu,“ hovorí historik Turik, ktorý sa vyhľadávaniu mien vojakov v archívoch intenzívne venuje už niekoľko rokov.

Cisárski vojaci pochádzali z územia dnešného Maďarska, čiastočne Rumunska a Srbska.

„Je to z roka na rok jednoduchšie. Keď sme si v rokoch 2014 až 2018 pripomínali jednotlivé sté výročia vojnových udalostí, vtedy v celej Európe prebiehala masívna digitalizačná kampaň, v rámci ktorej sa zdigitalizovalo obrovské množstvo materiálov a zdrojov. Dnes nemusíme cestovať do Viedne, Budapešti či Prahy, ale vyhľadávame mená v počítači z domova. Aj napriek tomu je to mravčia práca, vieme sa však na mnohých lokalitách dopátrať k výraznému percentu obetí,“ vysvetľuje.

Na Karpatskom fronte padlo približne 50-tisíc vojakov.

„Cielene sa zameriavame len na konkrétne lokality, ktoré rekonštruujeme. Náš výskum je zameraný na to, aby sme sa dopátrali k čo najväčšiemu počtu našich rodákov. Vyhľadávame chlapov, ktorí slúžili v konkrétnych vojenských jednotkách rakúsko-uhorskej armády. Jeden pluk rovná sa rok výskumu. Ročne dohľadáme asi štyritisíc mien,“ spresňuje Turik.

K menám vedia historici vypátrať bydlisko, rok narodenia, povolanie či vierovyznanie.

„Pomáhajú nám najmä tzv. štérb registre, teda matriky padlých. Tam sú údaje pomerne obsiahle a pomôžu aj potomkom padlých vojakov,“ dodáva.

V škole a v kostole
Podľa spomienok obyvateľov Jankoviec vojenská nemocnica sídlila v starej škole, ktorá neskôr slúžila ako garáž či kultúrny dom.

„Ranených bolo pravdepodobne veľa, lebo ich umiestňovali aj do kostola. Túto informáciu mám od otcovej sesternice, ktorá si to pamätala ako dievča a v roku 1920 emigrovala s rodinou do Ameriky,“ hovorí starosta Jaroslav Vasiľ (SNS).

Priznáva, že bez Klubu vojenskej histórie Beskydy, by sa cintorín obnoviť nepodarilo.

Uctiť si obete oboch vojen pokladá za veľmi dôležité.

„Počas druhej svetovej vojny sa v obci nebojovalo, avšak nemeckí žandári ju pred príchodom Červenej armády vypálili,“ dodáva.

Pozostatky pozvážali z okolia
Vojnový cintorín v obci Repejov v miestnej časti Pravrovce tvorí jedna veľká masová šachta, kde pochovali 46 vojakov. Štyridsiatich štyroch sa podarilo identifikovať. Nachádza sa na okraji civilného cintorína.

„Je to cintorín, kde poznáme takmer na sto percent mená obetí,“ zdôrazňuje Turik.

Do šachty preniesli pozostatky vojakov exhumované z hrobov v okolí obce.

„Dlhé roky len miestni obyvatelia vedeli, kde sa šachta nachádza, a časom z ľudskej pamäti vypadla. Vďaka spomienkam a archívnym materiálom sa podarilo lokalizovať približnú polohu masového hrobu,“ spresňuje Drobňák.

Na šachte je vybudovaný kamenný podstavec s doskou s menami padlých. Vyrezávaný drevený kríž venoval rezbár z Maďarska. Vytvoril ho počas umelecko-remeselného plenéru, ktorý Klub vojenskej histórie Beskydy zorganizoval vlani spolu s obcou Nižná Polianka v Bardejovskom okrese.

V Repejove sa nachádza ešte priamo v obci vojnový cintorín, kde je pochovaných takmer 900 vojakov, pri chráme v časti Pravrovce je pamätník obetiam vojny vybudovaný v roku 2014.

„V lesoch sú dodnes viditeľné pozostatky zákopových línií a občas sa nájdu aj rôzne artefakty, ktoré pripomínajú vojnový konflikt,“ dopĺňa historik.

Pomáhajú dobrovoľníci
Klubu sa v spolupráci s Nižnou Poliankou v rámci slovensko-poľského cezhraničného projektu podarilo obnoviť niekoľko menších vojnových cintorínov na severovýchode Slovenska.

„Vybudovali sme nový cintorín v obci Smilno, pamätník Panteón osobností Nižná Polianka, zrekonštruovali sme náučný chodník v obci Becherov k pamätníku Dušana Jurkoviča,“ vyratúva len časť aktivít dvojročného širokospektrálneho projektu starosta Nižnej Polianky Ján Cundra (Hlas).

Klub každoročne v lete organizuje dva veľké dobrovoľnícke tábory, na ktoré prichádzajú nadšenci vojenskej histórie najmä z krajín V4.

Pomáhajú sa starať o cintoríny vo Veľkrope či Výrave.

Aktuálne pracujú na údržbe náučného chodníka nad obcou Výrava.

„Naši dobrovoľníci sú vo veku od 18 po 67 rokov,“ uzatvára Drobňák.

Jana Otriová
redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23370147/ranenych-vojakov-liecili-v-skole-a-kostole-ich-obete-pripomina-trojtonovy-zulovy-monolit.html

foto:
Vojnový cintorín v Jankovciach posvätili. 
(zdroj: Korzár/Jana Otriová)