Rozhovor. Europoslankyňa Yar: Bratislavu východ nezaujíma

10.06.2024


Pe RTVS dvíhajú obočie aj v zahraničí
Budujú ekocentrum, nemajú kanalizáciu

Pochádza zo Sniny, žila v Turecku a ide do Bruselu. V europarlamente bude Slovensko zastupovať aj LUCIA YAR z Progresívneho Slovenska. Bývalá editorka portálu o dianí v Európskej únii a poradkyňa na ministerstve obrany sa venuje témam medzinárodnej bezpečnosti a rodovej rovnosti. Médiá ju oslovovali aj k dianiu v Turecku či v Sýrii, niekoľko rokov žila v Istanbule.

Svoj vstup do politiky vysvetľuje aj hrubnutím verejného priestoru, ktorý je čoraz nehostinnejší najmä pre ženy. Odmieta, že za útok na premiéra môže opozícia a tvrdí, že pre lepšie zastúpenie žien by boli dobrým riešením kvóty.

To, že sme mali ženu prezidentku, považuje za symbolickú vec, ktorá vydláždila cestu do politiky aj iným ženám. Má goralské aj rusínske korene a hovorí, že v Bruseli sa bude biť aj za východ, ktorý je na okraji záujmu vlád a eurofondy sa na Zemplín púšťajú z Bratislavy ťažko.

V rozhovore sa dočítate:
Či používajú progresívci jazyk, ktorý by mohol provokovať k atentátu,
že pri súčasnej trajektórii dosiahneme rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami o 130 rokov,
aký je rozdiel medzi kvótami a zlými opatreniami,
prečo je krajný východ Slovenska nepobozkaný Úniou,
aké príležitosti by mu priniesol mier na Ukrajine,
kto sa hanbil za Radačovského holubicu,
prečo bude prezidentka na scéne chýbať.
Najsilnejším momentom kampane bol atentát na premiéra, ktorý sa snažila strana Smer využiť, no Progresívne Slovensko ju vo výsledku predbehlo. S akými pocitmi ste sledovali video z atentátu a ako sa vás dotkol útok na premiéra?

Tak ako celej krajiny, aj nás sa to veľmi dotklo. Je to bezprecedentná udalosť, ktorá by sa nemala nikde na svete diať. Bolo smutné to sledovať a aj to, čo sa udialo potom, a aké boli reakcie.

Progresívne Slovensko reagovalo okamžitým zastavením kampane a výzvou na upokojenie, aby sme agresívne prejavy, ktoré zaznievali aj predtým a potom, utlmili. Bohužiaľ, nestalo sa tak a som presvedčená, že žiadny predstaviteľ Progresívneho Slovenska ani dovtedy, ani potom nepoužíval zlý slovník, ktorý by mohol k podobnému konaniu podnecovať.

Neidentifikovali ste žiadne pochybenie, ale rétorika strany Smer aj premiéra bola, že za atentát nesú vinu protesty, ktoré ste organizovali, a médiá. Ako si vysvetľujete tieto argumentácie, ktoré pretrvávajú dodnes?

Neviem sa s nimi stotožniť a mrzí ma, že to zaznieva aj z úst premiéra. Hrubý slovník jednoducho v Progresívnom Slovensku a medzi jeho predstaviteľmi nemáme.

Nedá sa dohľadať nijaký kontext, nijaké slovíčka, kde by sme používali slová ako potkany, prostitútky a tak ďalej. To len citujem tých, ktorí takýto slovník mali. Tak sme nerozprávali, ani rozprávať nebudeme.

Odmieta, že by protesty alebo slovník podnecovali k atentátu. (zdroj: TASR)
A čo sa týka médií, ako bývalá novinárka veľmi dobre viem, čo znamená robiť si kvalitnú prácu a byť strážnym psom demokracie. Novinári sa pýtajú každej vlády, pýtajú sa opozície, a pýtať by sa mali, pretože ak sa nepýtajú, tak si neplnia prácu.

Nekritizujú, poukazujú na veci a nezrovnalosti. A tak to musí aj pokračovať. My v strane urobíme všetko pre to, aby sme na Slovensku uchránili slobodné médiá, ktoré dokážu pracovať ako strážne psy demokracie.

Rokovať sa má o novom zákone o RTVS. Z vašich postojov evidujem, že ste proti tomuto návrhu, v ktorom vidí opozícia aj zamestnanci pokus o ovládnutie telerozhlasu politikmi. Čo bude znamenať, ak zmena prejde?

Bude to obrovská škoda a osobne pociťujem až strach, pretože verejnoprávna televízia je niečo, čo by každá moderná demokracia mala mať absolútne funkčné.

To nie je televízia štátu a jeho predstaviteľov, ale má to byť médium, ktoré reprezentuje občanov. Tento zákon je proti európskej legislatíve o slobode médií, je tam mnoho častí, ktoré nadvihujú obočie aj mimo Slovenska.

My v PS, ale aj v Európskom parlamente budeme robiť všetko pre to, aby sme ochránili nielen verejnoprávnu televíziu a rozhlas, ale aj ostatné slobodné médiá, napríklad Markízu a ďalšie. Dokonca počas kampane na východnom Slovensku sme počúvali aj o tlakoch na regionálne a lokálne médiá. Aby si mohli plniť svoju prácu, musia ostať slobodné.

Pred kampaňou vás verejnosť nepoznala. Pochádzate zo Sniny, žili ste v Turecku a idete do Bruselu. Aká bola vaša cesta?

Som zo Sniny, odkiaľ mám skoro celú rodinu, ale aj zo Spiša, Pienin, sme rozlezení až z úplného krajného východu pri Medzilaborciach. Som naozaj srdcom východniarka, ktorá sa - ako mnohí iní - usadila v Bratislave.

Keď som pôsobila v Snine, na gymnáziu som napríklad zakladala mládežnícky parlament. To sú moje mládežnícke aktivity, ktorých bolo veľmi veľa, a desiatky, možno stovky Sninčanov si ma môžu pamätať, teda s rodným priezviskom, ako človeka, ktorý sa snažil mnohým Sninčanom a ľuďom z okresu Snina pomáhať cestovať po Európe.

Robili sme vtedy mládežnícke projekty podporované Európskou úniou a mnoho mojich vtedajších spolužiakov a rovesníkov dostalo vtedy aj vďaka tomu možnosť vidieť Európu.

Neskôr, počas vysokej školy, som opäť aj vďaka EÚ absolvovala viaceré študijné pobyty aj časti štúdií v zahraničí. Potom som pôsobila v Európskej komisii, neskôr v Turecku na rozvojových projektoch, a späť na Slovensko som prišla ako poradkyňa štátneho tajomníka na rezorte obrany. Posledných sedem rokov som pôsobila v portáli o Európskej únii, ktorý som ku koncu viedla ako šéfredaktorka.

Posledných pätnásť rokov som teda profesionálne pokrývala témy Európskej únie, vyučovala na vysokých školách, písala analýzy a pracovala v rôznych projektových tímoch, a v ostatných rokoch veľmi aktívne v oblasti podpory žien a ich zastúpenia v politike. Nie je to teda tak, že by som prišla odnikadiaľ.

Po víkendových voľbách máme zo Slovenska historicky najviac žien v Európskom parlamente. Je to veľká vec?

Jednoznačne je to veľký úspech a som rada, že už aj na Slovensku si to uvedomujeme. Na kandidátke PS sa muži striedajú so ženami, čo je bežný štandard aj vo vyspelých krajinách. Keď budeme pokračovať v nastavených pravidlách, ktoré teraz máme, tak naozajstnú rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami dosiahneme o 130 rokov. Potrebujeme preto robiť rôzne opatrenia, aby ženy, ktoré tvoria 51 percent populácie na celom svete, mali miesto pri stole, kde sa rozhoduje.

Opatreniami myslíte aj kvóty?

To je zaujímavá téma a mali by sme o nej diskutovať na odbornej úrovni. Nefunguje to totiž tak čiernobielo, ako to mnohí nastavujú, že kvóty áno alebo kvóty nie. Mnohé štúdie a analýzy dokazujú, že ak sú kvóty aplikované správne, tak jednoznačne fungujú. Ale tá „správnosť” má množstvo faktorov a úrovní. Nemôžeme očakávať, že sa kvótou navrhne, aby boli od nového roka všetky sestričky v nemocniciach muži, a podobne - to sú zlé opatrenia, nie správne zavedené kvóty.

Diskusia by mala prebiehať na európskej úrovni, už máme napríklad smernicu o zastúpení žien vo firmách, ktorá sa bude prinášať aj na Slovensko. Teda vo firmách, ktoré sú kótované na burze, musí byť percentuálne zastúpenie žien vo vysokom vedení a správnej rade.

Je to praktické a firmy, ktoré na toto prechádzajú, tak s tým problém nemajú a majú i oveľa lepšie výsledky. Pretože štúdie a analýzy dokazujú, že ak sú ženy zapojené do rozhodovania, výsledky sú udržateľnejšie a spravodlivejšie. Majú dokonca aj lepšie zisky, čiže je to pre všetkých výhoda.

Vnímate zanedbávanie východu? Sľubovaná diaľnica z Bratislavy do Košíc ešte stále nie je, respektíve ju museli postaviť Maďari. V Košiciach napríklad prebieha zbierka na detskú neonatológiu kvôli holubom pri inkubátoroch, kým v Bratislave sa hovorí o nemocnici pre prípady atentátu. Je východ v úzadí politikov?

Jednoznačne áno a ja si východ beriem ako srdcovú záležitosť a veľkú prioritu. Na východ budem chodiť, budem pracovať s východniarmi a východniarkami a sama chcem byť východniarkou v Bruseli, ktorá sa bude domov často vracať, bude počúvať a aj pomáhať.

Počúvame to od ľudí a vnímame pocit zanedbávania v zmysle vzdialenosti od Bratislavy. Nielen fyzicky, ale aj psychologicky, o východ sa ako spoločnosť nezaujímame dosť a ľudia to cítia. Musíme s tým pracovať omnoho efektívnejšie.

Diaľnica je obrovská téma, strategická, ale tém je tam oveľa viac. Ale v čom by napríklad Brusel vedel pomôcť, je otázka Ukrajiny a vplyvu jej vstupu do EÚ na rozvoj nášho východu, pretože to sú obrovské príležitosti pre celý región. Ak na Ukrajine nastane udržateľný mier, tak práve východné Slovensko z toho bude úplne najviac benefitovať a môže sa stať slovenským Burgenlandom (najvýchodnejšia rakúska spolková krajina, pozn. red.). Vidím tu aj obrovské príležitosti a budem sa snažiť, aby som vedela pomôcť východu tieto príležitosti správne podchytiť a využívať.

Pred pár dňami sme boli na krajnom východe Slovenska a vyzerá to, akoby v tých obciach zastal čas. Prihraničné oblasti horného a dolného Zemplína, ktoré susedia s Ukrajinou, sú nielen geografickou, ale i ekonomickou perifériou, predstavujú najchudobnejšie regióny aj z pohľadu Slovenska. Prečo obce na východe vyzerajú, akoby sa ich Európska únia nedotkla?

Absolútne tomu rozumiem a veľmi intenzívne sledujem, ako sa distribuujú eurofondy a na Slovensku to je obrovský problém. Európske peniaze máme koncentrované v Bratislave, nikto ich nechce pustiť z rúk, nechcú ich pustiť do regiónov, a už vôbec nie do obcí s 200 obyvateľmi na úplnej hranici Slovenska. Tie sa bijú o maličké tisícky eur, kde starosta robí všetko možné od účtovníctva až po inventáre.

Nie je to dobrý manažment európskych peňazí a Európska únia to vidí. My sa budeme v Bruseli snažiť presadiť, aby európske peniaze prúdili tam, kde ich ľudia potrebujú, aby reagovali na potreby toho, čo sa deje na krajnom východe.

Hovorila som s jednou starostkou obce. Napríklad teraz dostala projekt z európskych peňazí a buduje ekocentrum. V obci, ktorá má 300 obyvateľov, ale ktorá nemá kanalizáciu. Nechcem znevažovať dôležitosť ekocentra aj toho, že obce musia rásť v rôznych smeroch, ale my reálne nemáme splnené základné infraštruktúrne podmienky.

Táto krajina svoju infraštruktúru totiž roky rieši len eurofondmi, a je to obrovský problém. S týmto, bohužiaľ, najviac vie pomôcť slovenská vláda. Ľudia môžu volať do Bruselu, nadávať na zlú EÚ, ale v oblasti rozdeľovania európskych peňazí v rámci Slovenska má najzásadnejšie právomoci práve naša vláda.

Prejdete cez hranicu do Poľska, a to už je dnes úplne odlišný svet. A Poliaci majú na rozvoj a vyrovnávanie regionálnych rozdielov rovnaký balíček EÚ peňazí ako my. Prečo to oni vedia robiť? Nepotrebujeme vynájsť koleso.

Ako sa pozeráte na to, že strany SaS a Demokrati sa tesne nedostali do europarlamentu?

V kampani sme išli na tristo percent, okrem časti okolo atentátu, a osobne to čítam tak, že voliči odbornú, slušnú a konštruktívnu kampaň ocenili. Myslím si, že zavážilo aj to, že sme na kandidátke neponúkli ľudí z parlamentu, ktorí boli pred pol rokom zvolení na úplne iné funkcie. Niektoré strany sa snažia nájsť za svojím neúspechom rôznych vinníkov, aj Progresívne Slovensko, ale každý si podľa mňa musí najprv urobiť sebareflexiu sám.

Výsledky z celoeurópskeho hľadiska hovoria najmä o posilňovaní krajnej pravice.

Tie očakávania boli dokonca ešte horšie. Boli obavy, že naša liberálna frakcia by ešte oslabila. Nakoniec je to celkom pozitívne. Ostáva, že ľudovci sú najväčšia frakcia, potom sú socialisti ako druhá najväčšia frakcia a my, liberálna frakcia, sme tretí. Vďaka tomu budeme aj naďalej ako proeurópska koalícia spolupracovať a budovať EÚ - a nesnažiť sa ju vnútorne rozkladať. Možno to bude náročnejšie, budeme musieť viac vyjednávať, ale sme motivovaní do tvrdej práce.

Výsledky niektorých našich europoslancov, ktorí nie sú napríklad zaradení v niektorej z frakcií, sa koncentrujú na mediálny výstup alebo nejaké gesto, ako to urobil poslanec Miroslav Radačovský, keď na poslednom rokovaní vypustil z ľadvinky holubicu.

Naši kolegovia aj z ostatných frakcií Európskeho parlamentu sa nás pýtali, čo to má znamenať. Naši europoslanci sa cítili až zahanbene z toho, čo pán Radačovský urobil. Lebo to je jednoznačne hanba.

My sme aj počas kampane hovorili, neposielajme do Európskeho parlamentu ľudí, za ktorých sa budeme hanbiť jednak odborne, ale aj spôsobom komunikácie - takýmto cirkusom.

Bohužiaľ, nemám veľké očakávania pri nových poslancoch niektorých strán. Navyše, v europarlamente to funguje tak, že ak nie ste súčasťou frakcie, tak veľmi málo dokážete presadiť. A vo frakcii dnes nie sú zaradení ani poslanci Smeru, ani Hlasu, ani Republiky. Čiže uvidíme, kde budú sedieť, ale symbolicky sa zdá, že v kúte.

O pár dní končí mandát prezidentky. Čo nám ako krajine dala za uplynulých päť rokov a čo po pani prezidentke ostane vo verejnom priestore?

Pre mňa bola pani prezidentka pokojnou a odbornou silou, ktorú Slovensko veľmi potrebovalo. Nekričala, nenadávala, nerobila žiadny cirkus a kdekoľvek sme išli aj v zahraničí, každý o nej hovoril s najväčším rešpektom.

Bola obrovskou inšpiráciou. To, že sme na Slovensku mali ženu prezidentku, je obrovská symbolická vec a musím sa priznať, že bola a stále je obrovskou inšpiráciou aj pre mňa.

Pani prezidentka vydláždila cestu aj ďalším ženám a ukázala, že sa to dá. Pevne verím, že to ešte nie je úplný koniec Zuzany Čaputovej v našej verejnej sfére, aj keď možno v inom postavení. Bude nám obrovsky v politike a vo verejnom vystupovaní chýbať.

Jana Ogurčáková, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23343631/europoslankyna-yar-bratislavu-vychod-nezaujima-pre-rtvs-dvihaju-obocie-aj-v-zahranici.html

foto: Nová europoslankyňa Lucia Yar pochádza zo Sniny. 
(zdroj: archív)

Aktuality

Zobraziť všetky
17.07.2024

V Užhorode vysvätili nového gréckokatolíckeho biskupa

Po štyroch rokoch a dvoch dňoch bez sídelného biskupa dostala Mukačevská gréckokatolícka eparchia na Ukrajine svojho nového pastiera. Stal sa ním otec Teodor Macapula IVE, člen rehoľného Inštitútu vteleného Slova. Biskupská chirotónia (vysviacka…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Klidný, vyrovnaný, připravený šel před 75 lety generál Heliodor Píka na popravu

Syn Milan Píka strávil s otcem poslední noc před jeho popravou, byl oběšen ráno 21. června 1949. „Není ve mně zloby, studí mne však hořká lítost nad tím, že zmizela spravedlnost, pravda – snad jen dočasně – a šíří se nenávist, mstivost,“ napsal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2024

Heliodor Píka – celý život ve službě vlasti

V úterý 21. června 1949, právě v den výročí staroměstské popravy sedmadvaceti českých pánů, vyhasl na šibenici postavené v areálu věznice v Plzni na Borech život hrdiny a vlastence generála Heliodora Píky. Muže, jenž se tak stal jednou z prvních o…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Psychologický syndróm obete

V psychológii existuje pojem syndrómu obete – je to stav, pri ktorom človek považuje seba za obeť negatívnych činov iných ľudí alebo okolností. To sa prejavuje nielen v vnímaní sveta, ale aj v správaní. "Obeť" obviňuje z príčin svojich problémov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Rozhovor. Na Spiši bola v uhorských časoch taká chudoba, že Slováci chceli po príchode do USA zabudnúť na domov

Michael Kopanic Jr. sa narodil v americkom Youngstowne v roku 1954. Babka mu však inak ako „malý Michal“ nepovedala. Rozprávala totiž len po slovensky. Kopanic je americký Slovák, potomok tých, ktorým sa na Slovensku hovorievalo „amerikánci“.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2024

Prestaňme konečne špekulovať o zhoršení nášho volebného systému

Poučenie zo Západu Pozrime sa na to, aké paradoxy spôsobujú väčšinové volebné systémy vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve či Spojených štátoch. Pred pár dňami prebehli parlamentné voľby vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve, ktoré určili,…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Mudrota ujka Vasyľa:
-U kažďi porjadňi rusyňski rodyňi musyť byty pohoda, radosť i otvarak/štopor...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať