Rozhovor. Julia Warhola sa symbolicky vráti na Slovensko do rodnej Mikovej

Pamätná izba, ktorá priblíži osud matky Andyho Warhola Júlie Varcholovej, sa zajtra, 29. júna, otvorí pre verejnosť. Expozíciu sprístupnia v Júliinej rodnej dedinke Miková na severovýchode Slovenska, kam siahajú rodinné korene svetového kráľa pop artu. O koncepte expozície aj o peripetiách, ktoré bolo treba prekonať, sme sa porozprávali s iniciátorkou projektu, šperkárkou Petrou Toth.

POZVÁNKA NA OTVORENIE PAMÄTNEJ IZBY - JULIA WARHOLA - V MIKOVEJ
Kde: budova starej pošty na adrese Miková 125
Kedy: 29.6.2024, 12.00 – 15.00



Stredobodom pamätnej izby bude, prirodzene, Júlia Varcholová (Julia Warhola). Aká je koncepcia expozície? Do akej miery sa sústredíte na Júliu a jej vzťah so synom Andym a nakoľko chcete priblížiť aj Júliino rodisko na východe Slovenska?
Vzhľadom na to, že obec ani my nevlastníme o rodičoch Andyho žiadny autentický artefakt, sme v Mikovej nemohli zriadiť múzeum. Jediné, čo máme v rukách, je príbeh Julie Warhola, ktorý sme skladali približne dva roky, a tiež kroje z Mikovej, ktoré sme vďaka hľadaniu úspešne zrekonštruovali. Ľudia z Mikovej nám hovorili, že mnohokrát do ich obce zavítajú turisti, väčšinou z Poľska, a pýtajú sa, kde stál dom Warholových rodičov, ako vyzeral a rovnako ich zaujíma príbeh, prečo odišli z Mikovej. Preto sme to spracovali príbehovou formou, ktorú budú sprevádzať ilustrácie od našej vlastnej dizajnérky Marianny.

Z príbehu napokon vznikol dokument. Ten ste zostavili na základe vašej vlastnej cesty, keď ste vlani osobne vyštartovali doslova po stopách Júlie, ktorá sa v roku 1921 vybrala za manželom do USA.
Áno. Tento príbeh (vlani postupne zverejňovaný na Facebooku – pozn. red.) som skrátila a vypichla v ňom pre mňa tie najdôležitejšie udalosti a dodala som aj pár zaujímavostí, ktoré sa nám do projektu na sociálnych sieťach nezmestili. Príbeh sa začína Mikovou, keď predstavíme obec, pokračuje zoznámením rodičov, odchodom do Ameriky a končíme v Amerike.

V akom jazyku ho predstavíte?
Celý je napísaný po slovensky a dali sme ho preložiť do troch jazykových mutácií. Do rusínčiny ako prvej, keďže rodičia boli Rusíni a pokladám za dôležité, aby bola rusínčina prítomná v tejto pamätnej izbe. Ďalej vzhľadom na polohu Mikovej do poľštiny a napokon do angličtiny pre medzinárodných návštevníkov. Tým, že sa pamätná miestnosť nachádza v dome, kde sídlila obecná pošta, sme sa vo vizuále izby pohrali aj s témou pošty. Veď práve pošta bola prepojením medzi „amerikáncami“ a ľuďmi z „kraja“.

Ďalšou dominantou expozície má byť aj originálny mikovský kroj, ktorý ste zrekonštruovali, hoci pôvodných historických zdrojov je v jeho prípade málo. Sú kroje už pripravené vrátane figurín?
Oba kroje, ženský aj mužský, sú pripravené, figuríny sú kúpené, popisky ku krojom nakreslené. Už len čakajú na slávnostné vystavenie v pamätnej izbe v Mikovej.

Odkiaľ ste získavali ďalšie predmety do expozície?
Vzhľadom na to, čo prebiehalo v minulosti, žiaľ, ani obec, ani príbuzní žijúci v Mikovej nevlastnia žiaden artefakt. V istom čase všetko, čo mali, odovzdali Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Dokonca sa traduje aj príbeh, že Júlia kedysi posielala domov Andyho kresby, a tie skončili v mikovskom potoku. Rodina si myslela, že sú to len akési čmáranice. Pred pár rokmi sa u príbuzných našla na povale platňa s piesňami a modlitbou, ktorú naspievala samotná Júlia a poslala ju rodine na Slovensko. Po tejto platni sme pátrali pol roka.

Našla sa?
Žiaľ, stratila sa z povrchu zemského, každý, kto ju má mať, tvrdí, že ju má ten druhý. A na jednu vetvu rodiny sa nám nepodarilo nakontaktovať vôbec. Verím, že sa táto platňa raz nájde a že neskončila kdesi na nejakej aukcii.

Ako bude po otvorení fungovať pamätná izba, ktorej priestory dodal Obecný úrad v Mikovej? Kto bude vlastniť vystavené exponáty?
V deň otvorenia slávnostne odovzdáme a darujeme obsah pamätnej izby, exteriérové tabule aj vytvorené kroje obyvateľom Mikovej, respektíve zástupkyni obce, pani starostke. Od tohto momentu to už budú Mikovčania, ktorí, verím, budú zaobchádzať s pamätnou izbou najlepšie, ako vedia.

Spomínam si, že v začiatkoch projektu bol zámer s fungovaním izby postavený inak. Čo sa zmenilo?
Musím povedať, že o fungovaní izby sme mali inú predstavu, ale museli sme pristúpiť na kompromis. Dúfam, že Mikovčania pri správe tejto miestnosti nezabudnú, že je za ňou nielen naša dvojročná práca, ale aj vyše 800 prispievateľov projektu, ktorí sa zložili na to, aby pamätná izba fungovala a bola urobená kvalitne a hodnotne. Dokonca sme vo finále prekročili rozpočet a musíme miestnosť dotovať z vlastných finančných prostriedkov. Viac od momentu, keď sa miestnosť odovzdá, už z našej strany urobiť nevieme a pamätná izba Warhola si v Mikovej bude žiť vlastným životom.

Viete bližšie, napríklad, či tento priestor bude mať v sezóne pevné otváracie hodiny, či tam bude stály pracovník a či obec dokáže prevádzku financovať?
V našom pôvodnom návrhu bol aj obchod so suvenírmi, ktoré sme chceli poskytnúť na začiatok fungovania. Chceli sme, aby si miestnosť dokázala zarobiť na vlastnú réžiu a zo začiatku sme s prevádzkou tohto suvenírového obchod chceli aj pomáhať.

Čo sa na tom nepodarilo?
Po kompromise s pani starostkou sme od tohto plánu museli ustúpiť. Verím, že Mikovčania nájdu riešenie na to, ako miestnosť financovať, a verím, že bude čo najviac otvorená pre množstvo zvedavých návštevníkov.

Otvorenie plánujete na jún, kedy sa dozvieme konkrétny dátum? Chystáte aj slávnostný program?
Ak všetko dobre dopadne, termín sme stanovili na koniec júna. Stále však prebiehajú stavebné práce a do stanoveného dátumu sa toho ešte dá veľa pokaziť. Preto by som, kým sa miestnosť nedokončí, dátum otvorenia nechcela zverejňovať. Samozrejme, že bude pripravený aj komorný sprievodný program. Predsa len tento projekt je ako moje dieťa, strávila som na ňom dni a hodiny. A stál nás mnoho bezsenných nocí.

Vo svojej šperkárskej práci brilantne prepájate folklór s modernou. Prvky pop artu ste vniesli aj do náušníc či náhrdelníkov. Uvidia ich aj návštevníci pamätnej izby?
Pri príležitosti otvorenia miestnosti v Mikovej štartujeme náš nový projekt. Vďaka nemu ľudia uvidia šperky inšpirované mikovským krížikovým vzorom. V samotnej miestnosti však nebude priestor na naše šperky. Celkove si myslím, že by miestnosť nemala byť o mne a mojej tvorbe. Je o Júlii, Andrejovi a jemne o Andym. My – náš ateliér – sme urobili projekt, urobili sme výskum, vyzbierali sme peniaze na dokument a miestnosť. Spolu s vyše 800 prispievateľmi sme dokázali, že sa dajú robiť veľké veci, keď sa nájde aspoň jeden zapálený človek. Všetko sme urobili bez sponzorov a bez dotácií zo strany štátu. Som na nás všetkých veľmi hrdá. Jedinú odvolávku na náš ateliér dám spolu so všetkými krstnými menami prispievateľov na ďakovnú tabuľu. Viac, myslím si, tam nemáme čo hľadať.


KTO JE PETRA TÓTH
Petra Tóth je slovenská šperkárka a dizajnérka, toho času na poste art director v rodinnej firme. Štúdium na vysokej škole nedokončila, keďže sa rozhodla pre podnikateľskú dráhu a v priebehu 15 rokov vybudovala rodinnú firmu Petra Toth Jewellery. Šperky z jej ateliéru pod značkou Petra Toth sú známe nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri tvorbe svojich dizajnových kúskov vyhľadáva pôvodné slovanské ornamenty, ktoré pretvára do modernej formy. Mimoriadne ju inšpirujú ľudové motívy najmä zo slovenských krojov. Je vydatá a je mamou dvoch dcér.

Po stopách pop artu na našom území
Projekt pamätnej izby Julie Warhola v Mikovej iniciovala známa bratislavská šperkárka Petra Tóth. Mladá tvorkyňa sa preslávila najmä svojou vášňou ku krojom a ľudovému umeniu. Práve láska k ľudovému odevu stála prapôvodne za Petriným zámerom „vysliediť“ stopy pop artu na našom území. Matka Andyho Warhola, kráľa pop artu, mala totiž výtvarné nadanie. Maľovaniu sa aj popri ťažkej práci na gazdovstve venovala už v rodnej Mikovej pred odchodom do USA a neskôr ovplyvnila dráhu svojho syna Andyho. Sledovanie Júliiných životných osudov spojila Petra Tóth aj s pátraním po stratenom mikovskom kroji. V rámci projektu Po stopách koreňov pop artu sa jej vlani podarilo cez portál Startlab vyzbierať na expozíciu za necelé dva mesiace takmer 50-tisíc eur.

Zhovárala sa Táňa Rundesová

Rozhovor s Petrou Toth vyšiel v magazíne REVUE 50+, číslo 02, jún - august 2024
Revue 50+, Revue pre zrelých čitateľov

foto: Petra Toth v Mikovej
zdroj: archív Petry Toth