Rusíni na Ukrajine sú utláčaní, no odmietajú byť predĺženou rukou Moskvy

Autonómna oblasť na východnej hranici Slovenska? Nič také nehrozí, Rusíni sa od Ukrajiny neodtrhnú, tvrdí ich hovorca na Slovensku.

 

Rusíni sú na Ukrajine občanmi druhej kategórie, pretože ich menšina pre úrady oficiálne neexistuje. To však podľa ich slovenského hovorcu Petra Medviďa neznamená, že vypovedajú lojalitu tamojšej vláde, alebo sa pokúsia o separatizmus.

 

“Zakarpatskí Rusíni uznanie ich národnosti na Ukrajine, ako aj otázku riešenia referenda z roku 1991 vždy riešili a chcú riešiť zákonnou cestou,” uvádza pre Aktuality.sk s tým, že žiadne separatistické, násilné a nezákonné scenáre nikdy nepodporovali. 

 

"Rusíni nemajú prečo chcieť byť nejakou komorou Moskvy v tomto cípe Európy," dodáva.

 

Jeho slová potvrdzujú oficiálne žiadosti zo strany Svetového kongresu Rusínov i domácich zakarpatských organizácií, ktoré adresovali Kyjevu. Reakciu pre Aktuality.sk poskytol len krátko po tom, ako jeden z rusínskych lídrov Petro Gecko pre tlačovú službu Kremľa TASS potvrdil, že Rusíni zo Zakarpatskej oblasti požadujú na Ukrajine autonómiu.

 

 

Jevgen Župan

- známy lekár v Mukačeve, v súčasnosti riaditeľ detskej nemocnice

- v rusínskom hnutí je od prelomu 80. - 90. rokov minulého storočia

- poslanec Oblastnej rady a niekoľkoročný predseda Národnej rady Rusínov Zakarpatia

- organizácia, ktorej predsedá, zjednocuje 90 percent rusínskych organizácií pôsobiacich na Zakarpatí

- pôsobí aj v Lige národnostní Zakarpatia. 

 

 

Rusínsky kongres v Mukačeve? Podľa Župana výmysel Moskvy

Ako sme už informovali, Gecko tvrdil, že požiadavka autonómie bola oficiálnym rozhodnutím kongresu, na ktorom sa v Mukačeve mali zísť zástupcovia rusínskych organizácií. Správu v zápätí dementoval šéf národnej rady Rusínov na Ukrajine Jevgen Župan pre ukrajinský server Mukačevo.net.

 

“Národná rada Zakarpatia ani Spolok Alexandra Duchnoviča na žiadnom sneme neboli,” potvrdzuje Medviď, ktorý má k Županovi blízko. Prvá z menovaných inštitúcií zahŕňa 90 percent rusínskych organizácií na Ukrajine. “Nikto z nich tam nebol. Žiadny snem sa nekonal,” presviedča.

 

Ruské médiá pritom uvádzajú, že kongres sa uskutočnil na 76. výročie založenia autonómnej vlády, ktorú vyhlásil Augustin Ivanovič Vološin, ktorý bol kňazom podobne ako prezident Jozef Tiso. “Vyhlásil nezávislú Karpatskú Ukrajinu, ktorá trvala len 24 hodín,” upresňuje Peter Medviď.

 

 

Petro Gecko

- jeden z bývalých lídrov rusínskeho hnutia na Ukrajine;

- v súčasnosti reálne nevedie žiadnu rusínsku organizáciu a nemá reálnu podporu Rusínov na Zakarpatí, ani vo svete;

- sám seba označuje ako premiéra vlády Podkarpatskej Rusi (od 1. decembra 2008);

- žije v Ruskej federácii a od vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny sa často vyjadruje pre ruské médiá;

- hlása, že Rusíni, tak isto ako obyvatelia Krymu či Donbasu, chcú vlastnú samostatnosť;

- Kyjevu už dal nejedno ultimátum, pričom sa vyhrážal ozbrojenou intervenciou Kremľa;

- Putina mal údajne požiadať o pomoc pri vytvorení “republiky Podkarpatské Rusko”;

- od začiatku krízy na Ukrajine sa stretáva s lídrami proruských separatistov;

- na Ukrajine je po ňom vyhlásené pátranie.

 

 

 

Analytik: Môže ísť o informačnú hru

Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba považuje tvrdenia Petra Gecka o autonómii pre Rusínov za informačnú hru.

 

"Jeho vyhlásenie sa odvoláva na zjazd rusínskych organizácií, na ktorom sa mali zísť všetky vplyvné organizácie zastupujúce Rusínov na Zakarpatí. Lenže lídri organizácií sami povedali, že žiadny zjazd nebol," hovorí Duleba. Preto je podľa neho otázne, z čoho Gecko pri svojich výrokoch vychádza.

 

Ťažké postavenie Rusínov na Ukrajine

Podkarpatská Rus sa postupne pričlenila k Sovietskemu zväzu a ďalšia možnosť na autonómiu prišla v spomínanom roku 1991. Vtedajšie referendum nebolo iniciatívou Rusínov ale Kyjeva a v tom čase sa konalo aj na Kryme.

 

Za to, aby boli autonómnou súčasťou novovytvorenej nezávislej Ukrajiny, sa vyjadrilo 78 percent obyvateľov súčasnej Zakarpatskej oblasti. Okrem Rusínov mohli svoj hlas vyjadriť aj obyvatelia maďarskej, slovenskej, ukrajinskej a iných národností, ktoré v oblasti žijú dodnes.

 

Súčasný právny stav na Ukrajine autonómiu Zakarpatia nielen neumožňuje, ale podľa rusínskych predstaviteľov robí neuznaním ich menšiny z Rusínov občanov druhej kategórie, ktorí nedostávajú podporu od štátu na kultúru a vzdelávanie.

 

Špekulácie o osamostatnení či odtrhnutí? Nič nové

Špekulácie o odtrhnutí alebo autonómii sa objavujú už od jesene minulého roka. Rusínsky líder Peter Gecko, ktorý žije v Rusku, mal Putina požiadať, aby “prišiel Rusínom na pomoc” pri vytvorení “republiky Podkarpatské Rusko”.

 

O geopolitických záujmoch Vladimira Putina vtedy informovali viaceré ukrajinské médiá. Ruské uvádzali, že územné nároky na časť Podkarpatskej Rusi tlmočil Putinovi aj maďarský premiér Viktor Orbán.

 

“Skutočne prebieha mediálna vojna a tieto veci mi neprináleží komentovať,” reagoval Medviď na otázku, či sa Rusíni neobávajú práve údajných maďarských nárokov na časť Zakarpatia.

 

O Geckovi, na ktorého si z minulosti spomína ako na aktívneho člena rusínskeho hnutia, najlepšiu mienku nemá. Podľa neho totiž za ním nestoja žiadne masy ľudí, ktoré žijú na Zakarpatskej Ukrajine a navyše sa tam už niekoľko rokov neobjavil.

 

Verzia Kremľa

Podľa Moskvy sú protiruské nálady medzi rusínskym obyvateľstvom na Zakarpatí vyvolané rusofóbiou, ktorú šíri vláda z Kyjeva. Medzi Rusínmi sú zástancovia aj odporcovia politiky Vladimira Putina.

 

Kremeľ ostro kritizuje Petra Porošenka, že v jednotlivých vlnách ním vyhlásenej mobilizácie do ukrajinskej armády nerozlišoval medzi etnikami, ktoré na Ukrajine žijú a nevyberal len etnických Ukrajincov. Rusíni oficiálne ako menšina uznaní nie sú.

 

Zakarpatie

- západná časť Ukrajiny, ktorej súčasný administratívny názov znie Zakarpatská oblasť;

- v minulosti sa stala na základe Saintgermainskej zmluvy z roku 1919 súčasťou Československa;

- vtedy sa nazývala Podkarpatská Rus, tento názov je už dnes považovaný za historický;

- je domovom Rusínov ako aj ďalších národností vrátane početnej skupiny Maďarov a Slovákov;

- administratívnym mestom Zakarpatia je Užhorod, ďalšie mestá sú Mukačevo, Čop, Chust, Berehovo a Velykyj Bereznyj;

- na základe Trianonskej zmluvy pripadla juhozápadná časť dnešného Zakarpatia Maďarsku (1938 - 1945);

- neskôr bola vyše 40 rokov súčasťou Sovietskeho zväzu;

 

Autor: Ján Debnár

 

Zdroj: http://www.aktuality.sk/clanok/272379/rusini-na-ukrajine-su-utlacani-no-odmietaju-byt-predlzenou-rukou-moskvy/

 

Foto: Archív Petra Medviďa