Rusko zasiahlo kyjevský chrám, ktorý bol roky v područí Moskvy

Naposledy ho zničili po Tisovej návšteve.
Z chrámu Ukrajina vyhnala proruských kňazov.

Lukáš Onderčanin, vedúci zahraničného spravodajstva SME

V pondelok ráno prišiel 24-ročný študent teológie Mychailo Oharkov na nádvorie Kyjevsko-pečerskej lavry, aby sa pomodlil.

Rozsiahlym pravoslávnym kláštorným komplexom, vypínajúcim sa nad Dneprom južne od centra Kyjeva, sa ešte stále prevaľoval dym. Hasičom sa už vtedy podarilo požiar takmer tisícročnej katedrály uhasiť.

„Keď vo Francúzsku horela katedrála Notre-Dame, plakal celý svet. Ľudia natáčali videá a hovorili o tom, aká je to tragédia,“ vraví pre web Kyiv Independent Oharkov. „Notre-Dame však začala horieť nešťastnou náhodou. Tu je situácia iná,“ hovorí.

Dôvodom pondelkového požiaru bol masívny ruský útok, ktorý si len v Kyjeve vyžiadal päť obetí a vyše tridsať zranených. Ruský dron poškodil strechu Uspenského chrámu – hlavnej katedrály v pravoslávnom komplexe.

„Chcem, aby svet otvoril oči a začal robiť niečo viac než len vyjadrovať znepokojenie,“ dodáva študent teológie.

Zásah jedného z najvýznamnejších pravoslávnych chrámov na svete odsúdili aj mnohí európski politici. Putin sa navždy zapísal na zoznam najhorších barbarov histórie, odkázal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Útok na pravoslávny chrám však nie je od začiatku invázie výnimočný – projekt Náboženstvo v plameňoch registruje medzi februárom 2022 a februárom 2026 na Ukrajine až 740 poškodených alebo zničených náboženských objektov.

„Rusko sa celé roky snažilo presvedčiť medzinárodné spoločenstvo, že jeho osobitným poslaním je ochrana pravoslávia, tradičných hodnôt a veriacich. Pod týmito heslami Moskva ospravedlňovala svoje zasahovanie do ukrajinských náboženských záležitostí, svoj odpor voči nezávislosti ukrajinskej cirkvi a napokon aj svoju plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu,“ konštatuje ukrajinský Inštitút pre európske bezpečnostné štúdiá (IESS).

Rusko útokom podľa nich ukázalo, že vedie vojnu proti kresťanstvu. „Štát, ktorý sa prezentuje ako ochranca pravoslávia, zaútočil na jedno z najvýznamnejších pravoslávnych miest na svete,“ dodávajú.

Chrámový komplex v Kyjeve bol pritom už v minulosti terčom kontroverzií – od razií ukrajinskej tajnej služby proti proruským duchovným až po diskusiu o tom, či ho počas druhej svetovej vojny vyhodili do vzduchu nacisti alebo sovieti, ktorí sa snažili zabiť vtedajšieho prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa.

V článku sa dočítate:
aké drony zasiahli chrámový komplex,
ako ukrajinská tajná služba robila kontroverzné razie,
prečo bol chrám v područí Moskvy,
prečo sa diskutuje, kto ho zničil počas druhej svetovej vojny,
či mohol byť obeťou tohto atentátu Jozef Tiso.

Rusi zavádzajú o raketách po záruke
Rusko z nedele na pondelok poslalo na Ukrajinu 70 rakiet a 611 dronov, väčšinu z nich sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zostreliť. Kláštorný komplex, kde sú uložené aj vzácne relikvie z čias Kyjevskej Rusi, bol poškodený pred piatou ráno.

„Dva ruské drony cielene zasiahli časť mesta, kde sa nachádzajú lavra aj (múzejný komplex) Mysteckyj Arsenal,“ povedal po obhliadke chrámu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Len v Kyjeve bolo pri útoku zranených 35 ľudí, nočný útok na Ukrajinu si vyžiadal celkovo jedenásť obetí.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že komplex nezasiahli Rusi, ale americká raketa z protivzdušného systému Patriot, ktorá zlyhala. „Jedným z dôvodov zlyhania systému mohlo byť to, že západné krajiny dodali kyjevskému režimu rakety po záruke,“ uviedlo ministerstvo.

Ukrajinci sú si však istí, že chrám zasiahli ruské drony Geran-2. Ide o ruskú verziu iránskych kamikadze dronov typu Šáhid.

Ukrajinská tajná služba zverejnila zábery úlomkov trupu a motora dronu, ktorý zasiahol Štefanskú bočnú kaplnku Uspenského chrámu. Označenia na úlomkoch drona ukazujú, že dron bol vyrobený v Špeciálnej ekonomickej zóne Alabuga v Tatarstane, kde sa tieto drony vyrábajú.

Hasičom sa podarilo doobeda požiar strechy chrámu uhasiť. Už v noci prebiehali evakuačné práce a kňazi sa snažili z katedrály vyniesť vzácne ikony a obrazy.

Útok vážne poškodil strechu chrámu, no k zrúteniu interiéru a konštrukcie budovy nedošlo.

Rusko pri útoku na Ukrajinu využilo okrem dronov aj hypersonické strely Zircon a 34 striel Iskander.

Jurij Ihnat, hovorca Veliteľstva vzdušných síl Ozbrojených síl Ukrajiny, pre magazín NV povedal, že pri takom množstve striel je veľmi zložité nasadzovať systém Patriot.

„Vysoká intenzita útoku komplikuje jeho fungovanie,“ vysvetlil hovorca. Rusi navyše podľa neho už dlhšie používajú drony so zväčšenou bojovou hlavicou, ktorá dosahuje hmotnosť až 90 kilogramov.

K útoku na chrám sa ostro vyjadril aj poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. „Putin možno zaútočil na Pečerskú lavru preto, že pravoslávny kláštor v Kyjeve bol slávny už vtedy, keď na mieste Moskvy bol ešte iba les. Dúfam, že tento poburujúci útok zbaví kresťanov na celom svete absurdnej predstavy, že starý plukovník KGB je obhajcom viery,“ napísal Sikorski na sociálnych sieťach.

Slovenský rezort diplomacie sa v priebehu pondelka k útoku nevyjadril.

Útok na ukrajinskú identitu
V chráme nad Dniprom sídli Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), ktorá dlhé roky podliehala Moskovskému patriarchátu.

„Kyjevsko-pečerská lavra tak bola dlhé roky, až do roku 2022, symbolom náboženskej prítomnosti Moskvy v hlavnom meste Ukrajiny,“ vraví pre SME Ľubomyr Slonec, historik Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU), ktorá v roku 2019 získala autonómiu.

Ukrajinská pravoslávna cirkev sa síce po začatí invázie odklonila od Moskovského patriarchátu, ukrajinské úrady však napriek tomu podozrievali duchovných, že s moskovskou cirkvou udržujú intenzívny kontakt.

V apríli 2023 štát cirkvi vypovedal zmluvu na prenájom chrámov, ukrajinská tajná služba SBU už predtým obvinila desiatky duchovných z proruských aktivít aj zo spolupráce s ruskými tajnými službami.

Napriek kritike razií aj vo vnútri Ukrajiny časť kňazov prestúpila do služieb Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny a najmenej 19 duchovným bolo odobraté ukrajinské občianstvo po tom, čo sa u nich preukázalo držanie ruských pasov a šírenie prokremeľskej propagandy.

Aj tieto kroky podľa expertov posilnili hnev Ruska voči Ukrajine.

„Útok na Kyjevsko-pečerskú lavru je oveľa viac než len ďalší vojnový zločin. Je ďalším dôkazom, že skutočným cieľom Ruska nie je územie samo osebe, ale ukrajinská identita – historická, kultúrna, národná a duchovná. Rusko sa nesnaží zničiť iba súčasnú Ukrajinu. Snaží sa zničiť dôkazy o tom, že Ukrajina existovala ešte pred vznikom moderného Ruska,“ konštatuje IESS.

Vidieť v noci požiar nad Lavrou je skúsenosť, ktorú nemožno s ničím porovnať. Keď horel Notre-Dame, svet mal pocit, akoby horela časť jeho vlastnej pamäti. Pri ukrajinských svätyniach však svet často nereaguje rovnako, akoby ukrajinské dejiny boli len prerušovanou čiarou, nie súvislým príbehom. 
A predsa práve takéto chrámy pripomínajú dlhý čas, ktorý presahuje život jednotlivca. Sú krehké, rovnako ako ľudia, no zároveň nesú pamäť celého spoločenstva. Keď sa ničia múry, nezaniká všetko. Chrám môže prejsť do inej podoby - do pamäti, kníh, rozprávaní, bolesti aj hnevu. Chrám človeka neviaže k jednému spravodajskému dňu, ale k stáročiam prítomnosti na zemi. A práve z tejto pamäti vyrastá ukrajinská neústupnosť - schopnosť znovu povstať, pamätať si a žiadať spravodlivosť. Tá noc bola desivá. No ukázala aj to, že žiadny múr sám osebe nezaručí trvanie. To, čo môže meniť budúcnosť, je spoločná pamäť: živá, bolestná a odhodlaná.
Kataryna Klatyko, Ukrajinská Pravda, 15.6.2026

Atentát na Tisa či náhoda?
Kyjevsko-pečerská lavra bola od začiatku postavená ako pevnosť a odolala viacerým útokom.

V 15. storočí ju zničil Edigu, mongolský emir, no kyjevský hrad sa mu dobyť nepodarilo. Po vzniku Sovietskeho zväzu chrám skonfiškovali boľševici aj s umeleckými predmetmi a neskôr tu zriadili dokonca protináboženské múzeum.

Jedna z najväčších deštrukcií chrámového komplexu nastala 3. novembra 1941. V tom čase už nacistické Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz a do konca jesene dobylo aj Kyjev. Pri okupácii Kyjeva vtedy pomáhali aj slovenskí vojaci.

Práve 3. novembra 1941 ich na východný front prišiel pozrieť aj vtedajší prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso. Nacistické špičky vtedy Tisa pred dvanástou vzali aj na prehliadku Kyjevsko-pečerskej lavry, čo dokazujú aj propagandistické videá z tých čias.

O necelé dve hodiny po jeho odchode došlo podľa Ukrajinského historického žurnálu k menšiemu výbuchu a zastreleniu troch unikajúcich osôb. O pár minút ďalší výbuch úplne zničil Uspenský chrám.

Na Ukrajine dodnes historici vedú polemiky, kto bol za zničenie chrámu zodpovedný.

Sovietska tlač vtedy písala o „fašistických vandaloch“, ktorí zamínovali Uspenský chrám a „snažili sa pripísať tieto zločiny sovietskym patriotom, ktorí údajne uskutočnili atentát na Tisa“, uvádza portál Nábožensko-informačnej služby Ukrajiny.

Historik Roman Kačan však tvrdí, že sovietska tajná služba NKVD mala viac dôvodov pri ústupe chrám zamínovať a snažiť sa zhodiť vinu na nacistov. „Diskusia pokračuje a existujú podporovatelia jednej aj druhej verzie,“ povedal ešte v roku 2021.

Jasné nie je ani to, či mal byť cieľom útoku samotný Tiso a špičky okupačnej správy, alebo išlo len o náhodu.

zdroj:
https://www.sme.sk/svet/c/naposledy-ho-znicili-po-tisovej-navsteve-rusko-zasiahlo-kyjevsky-chram-ktory-bol-roky-v-podruci-moskvy

foto: Útok na Kyjevsko-pečerskú lavru.
zdroj: Evgeniy Maloletka, TASR/AP