Šéf NKÚ Andrassy: Naše zdravotníctvo uniesli lobisti a kšeftári

Do zrkadla sa musia pozrieť aj lekári

Naše zdravotníctvo uniesli lobisti a kšeftári, no do zrkadla sa musia pozrieť aj lekári

„Problémy, ktoré opísal NKÚ, nie sú problémy Penta Hospitals, to len trafená hus zagágala,“ hovorí šéf kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Lukáš Kekelák

„Topmanažéri štátu v zdravotníctve prijali hru lobistov z externého prostredia a nastavili pravidlá tak, aby si zdroje, ktoré majú zachraňovať životy, niekto užíval na Bahamách,“ hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Problém vidí v tom, že všetci kompetentní o nefunkčnosti systému vedia, len v záujme „vyššieho lobistického princípu“ to nechcú zmeniť.

Na základe takmer dvadsiatich kontrol v zdravotníctve tvrdí, že legislatíva a pravidlá sú na ministerstve až „veľmi čitateľne napísané“ v prospech záujmových skupín, nie v prospech pacienta. Každého ministra zdravotníctva bez podpory premiéra podľa neho lobistické skupiny do dvadsiatich štyroch hodín zničia. Čo zazlieva Kamilovi Šaškovi, kde všade vidí rukopis lobistov a prečo ich nechce menovať?

Šéf NKÚ odpovedá aj na výhrady finančnej skupiny Penta a vraví, prečo sa na jeho úrad so žiadosťami o informácie obracia Valeria Haščáková, manželka Jaroslava Haščáka. Čo na lekárskych odborároch oceňuje a, naopak, v čom podľa neho krivia systém? Kde všade vidí problémy? A prečo si myslí, že bez systémových zmien v zdravotníctve sa nikam neposunie ani Slovensko?

Ľubomír Andrassy bol v minulosti podpredsedom SDĽ a poslancom parlamentu. Na NKÚ pôsobí od roku 2015, v roku 2022 ho parlament zvolil za predsedu.

Tvrdíte, že naše zdravotníctvo je v zajatí lobistov, ktorí nám ho ukradli. Podľa vašich slov na MZ SR dlhodobo pôsobí najviac lobistických skupín, ktoré parazitujú na verejných zdrojoch. Narážate tým na skupiny Agel a Penta či na niekoho iného?

Myslím si, že neprezradím štátne tajomstvo, ak skonštatujem, že v slovenskom zdravotníctve máme dvoch veľmi silných hráčov z privátneho sektora, ktorí majú z roka na rok silnejšiu pozíciu a väčší vplyv na balík peňazí v slovenskom zdravotníctve.

Je to viac ako 10 miliárd, ktoré prichádzajú do systému z povinných odvodov, a to nehovorím o ďalších viac ako dvoch miliardách eur, ktoré systém pohlcuje cez poplatky, ktoré platia občania. Plus ďalších iks čiernych zdrojov, poplatkov, ktoré sa vyberajú v rozpore so zákonom, či nadhodnotených platieb za niektoré výkony.

To, čo dnes ponúkajú súkromné poisťovne pacientom, nemá nič spoločné s poistením, ale len s prerozdeľovaním.

A za toto všetko môžu lobisti z Agelu a Penty?

To nie je problém lobistov a ľudí z Agelu a Penty, ale tých, ktorí majú obhajovať verejný záujem na ministerstve zdravotníctva. Ľudí, ktorí majú vykonávať kontrolu a dozor nad dodržiavaním pravidiel.

Dnes to už nie je len o týchto dvoch silných skupinách. Kde sú vyššie územné celky, ktoré majú vykonávať kontrolu poplatkov v zdravotníctve, ktoré si niekto vyvesí na dvere a nemá na to zákonnú oporu?

Slovenské zdravotníctvo je deravé ako ementál a do tejto situácie ho dostali topmanažéri štátu, vrcholoví predstavitelia ministerstva, ale aj tí vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Títo ľudia prijali hru lobistov z externého prostredia a nastavili pravidlá tak, aby si zdroje, ktoré majú zachraňovať životy a pomáhať liečiť, niekto užíval na Bahamách.

Akú mieru zodpovednosti za tento stav nesie minister zdravotníctva Kamil Šaško?

Nie je to len výsledok fungovania súčasného ministra zdravotníctva. Je to výsledok dvadsiatich rokov tolerovania, že sa do systému dostali lobisti, ktorí sa prisali na verejné zdroje a ktorí nás všetkých presviedčajú, že oni sú tí úspešní, ktorí efektívne riadia zdravotníctvo, a zo zdrojov, ktoré majú byť použité na liečenie pacientov, si vyplácajú niekoľkomiliónové zisky.

Pritom nadávajú na nešťastne schválený mzdový automat a na to, ako veľa peňazí dostávajú zo systému lekári, pretože pre ich vysoké platy ostáva menej na ich provízie zo zdravotníctva.

Zdá sa, akoby ste opäť narážali práve na finančnú skupinu Penta. Ktoré z kontrol NKÚ vám dávajú takéto jasné dôkazy o lobistoch?

Dôkazy o lobistoch idú naprieč našimi takmer dvadsiatimi vykonanými kontrolami v zdravotníctve. My nepracujeme s pocitmi ani s anonymom, ktorý sme našli na stole. Máme dôkazy, ktoré sú výsledkom nezávislých kontrol.

Lobing pritom nie je nič nezákonné ani trestnoprávne. Je súčasťou fungovania trhového hospodárstva aj parlamentnej demokracie, no jeho škodlivým účinkom predchádzate tým, že máte jasné pravidlá, ktorými mu robíte mantinely. Tie však na Slovensku za tridsať rokov nevieme nastaviť.

S pravidlami dokážete lobistov kontrolovať a ukázať, že nejaký Jano nemôže byť ministrom, lebo by bol jasným príkladom lobizmu v zdravotníctve či kdekoľvek inde. My však takýto zákon radšej neprijmeme, aby sme lobistu nemali pod verejnou kontrolou.

Ak máte dôkazy, nemali by ste tých lobistov jasne pomenovať, aby to neostalo len v rovine úvah a špekulácií?

NKÚ nenaháňa lobistov, ale kontroluje systém, no nie na základe pocitov svojich kontrolórov, ale na základe účtovných závierok, čísel a dát, ktoré máme od kontrolovaných subjektov. Na základe toho konštatujeme, že slovenské zdravotníctvo bolo unesené lobistami.

Problém slovenského zdravotníctva je, že nositeľ zodpovednosti z hľadiska stratégie, finančného zriadenia, prerozdeľovania a kontroly dodržiavania pravidiel sa tvári ako štatista a slepý za dedinou.

A tým slepým za dedinou je minister zdravotníctva?

Je to každý, kto sa na ministerstve tvári, že nezodpovedá ako štatutár za to, čo sa deje v rámci rezortu alebo jeho pôsobnosti. Keď sa pozriete na legislatívu a zadefinované pravidlá, sú až veľmi čitateľne napísané v prospech záujmových skupín, nie v prospech pacienta.

Keby tu nefungovali lobisti, dávno by boli zmenené aj pravidlá na záchrankový tender. Veď zmeny v zákonoch pred siedmimi rokmi boli urobené preto, lebo práve lobisti chceli mať pod kontrolou obstarávanie.

Na základe čoho hovoríte, že nie štát, ale priamo lobisti upravujú na ministerstve legislatívu?

Pozrite sa na štruktúru zamestnancov ministerstva. Na dohodu je tam viac zamestnancov ako na trvalý pracovný pomer. A keď sa pozriete, kto je dohodárom a kto pracuje pre ministerstvo a na akej adrese sídli jeho firma, tak proste nepotrebujete nič viac.

To znie, akoby ste narážali na firmu Msquare zdravotníckeho analytika Martina Smatanu, ktorá sídli v rodinnom dome ministrovho štátneho tajomníka Michala Štofka. Alebo tým myslíte niekoho iného?

Problematické osoby a obsadenia nech si nájde niekto iný alebo nech sa samy priznajú. My neposudzujeme človeka, ale systém.

Pomenovať, že nejaký Ferko robil najprv pre jednu spoločnosť, potom pre druhú, potom bol chvíľočku na ministerstve, potom niekde v poisťovni, potom zase skončil v inej firme alebo si založil firmu a obchoduje s tými inými, to nie je našou úlohou.

Ale to, že sa tu pri ukrajovaní verejných zdrojov pacientom naplno presadzujú lobisti a kšeftári, to je fakt.

Pri viacerých nominantoch ministra Kamila Šaška možno nájsť prepojenia na skupinu Agel. Aj ich teda možno pokladať za lobistov?

Minister má presadzovať verejný, nie biznisový záujem. Ak na presadzovanie verejného záujmu využíva aj poznanie z minulosti, ktoré získal v rôznych pozíciách, je to na prospech veci. Ak sa však jeho nominant zodpovedný za verejnú štátnu inštitúciu nedokáže od týchto väzieb odpútať a do rozhodnutí vnáša záujmy niektorých lobistov, je to veľmi vážny problém.

Zastavme sa teda pri ministrovom nominantovi na čele Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúšovi Jurovýchovi, ktorý sa roky pozná so šéfom Agelu Michalom Pišojom. Aj za týmto prepojením vidíte zdôvodnenie toho, že štátna poisťovňa uhrádza súkromným poskytovateľom viac ako štátnym?

To by aj mňa zaujímalo, prečo súkromné nemocnice bohatnú na tom, že robia jednoduchšie výkony. Namiesto toho, aby dostali za výkon základnú sadzbu 2 160 eur, dostanú 2 800 alebo 3 200 eur. Podobne zvýšené platby však nedostávajú od súkromných poisťovní, ale od Všeobecnej zdravotnej, ktorú spravuje ministerstvo zdravotníctva. A to nikomu nevadí.

Ak v súkromnom zariadení máte mať základnú sadzbu za zdravotnícky výkon 2 160 eur, ale štátna poisťovňa vám uhradí viac ako 11 000, v dôsledku čoho ide do mínusu v miliónoch eur, tak asi je niekde problém.

Ako to, že nikto proti tomu doteraz nezakročil?

Za mňa by malo začať konať ministerstvo, aby na koberčeku pred kanceláriou ministra stálo vedenie poisťovne s dozornou radou, pozreli sa na to a prijali opatrenia. Ľudí do predstavenstva štátnej poisťovne by nemalo nominovať len ministerstvo zdravotníctva. Je to najťažšia manažérska finančná pozícia v štátnom zdravotníctve. Prečo tam nie sú nominanti ministerstva financií či Národnej banky Slovenska? Len tak rozptýlite lobistickú sféru vplyvu a znížite jej negatíva.

Takže v tomto prípade pripúšťate lobizmus v prospech súkromníkov priamo cez šéfa poisťovne?

Viete, keď súkromné poisťovne hovoria my nič, my muzikanti a štátna ide do mínusu a uhrádza súkromníkom ostošesť, zatiaľ čo oni hovoria, že svojim nepomáhajú, neviem, čo viac k tomu povedať.

Ten lobing je až taký okatý, že ja ani neviem, aké okatejšie príklady vo fungovaní spoločnosti môžete v odbornej literatúre používať ako príklady presadzovania lobistických záujmov na úkor verejných. Vaše konanie vždy ukazuje, či ste na strane verejného záujmu alebo nie.

A to netvrdím, že je za to zodpovedný šéf Dôvery, Penta Hospitals alebo Agelu. Nie. My neoznačujeme osoby. My ukazujeme, že kde štát zlyháva, tam musí zmeniť svoj prístup a vyvodiť zodpovednosť.

Znamená to, že topmanažéri zo súkromných firiem a korporátov, prípadne ľudia zo segmentu, ktorý konkuruje štátu, by radšej nemali byť na vysokých štátnych pozíciách?

Ale prečo nie? Aj my na úrade máme audítorov, ktorí pracovali pätnásť či dvadsať rokov v súkromnej sfére a majú výborné skúsenosti. Povedali si, že chcú mať aj iný život a chcú niečo pre spoločnosť urobiť aj vo verejnom záujme. Je to normálne. Ja preto vôbec neškatuľkujem človeka, ktorý príde pre štát robiť z privátneho sektora. Dôležité sú však jeho kroky v úrade, na základe ktorých rýchlo zistíte, aké záujmy prišiel presadzovať.

Máte na úrade nejakých kontrolórov, ktorí predtým robili v Pente alebo v Ageli?

Neviem o tom, ale máme radovú kontrolórku, ktorá pôsobila pri citlivých vyšetrovaniach jednej finančnej skupiny, a zaznamenávame ataky voči nej.

Hovoríte o bývalej vyšetrovateľke kauzy Gorila Martine Babacsovej?

Áno. Je tu, prešla normálne výberovým konaním, všetko splnila. Ani som o nej nevedel, kým sme nezačali dostávať dvestojedenástky (žiadosti o prístup k informáciám, pozn. red.) od pani Haščákovej, ktorá na ňu útočí a spochybňuje ju.

Pani Babacsovej som však povedal, že kým si bude plniť svoje povinnosti tak, ako má, ja ju len preto, že mi vypisujú z Penty, riešiť nebudem. Ak by nastala situácia, že v minulosti urobila nejaké chyby, tak potom ju poprosím, aby vyvodila voči sebe osobnú zodpovednosť, lebo tak to je normálne.

Ale nemáme v kontrole ľudí, ktorí by boli priamo zamestnaní v nejakej štruktúre Penty či Agelu.

Vyradili ste bývalú vyšetrovateľku z kontrol, ktoré sa týkajú zdravotníctva?

Nie. My máme v rámci úradu veľmi prísnu smernicu o možnom konflikte záujmov a pred každou kontrolou musí kontrolór podpísať čestné vyhlásenie, že nevidí konflikt záujmov alebo iný osobný konflikt vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom alebo k osobám, ktoré sú v kontrolovanom subjekte.

Stačí to?

Takto nastavený systém vylúči už v počiatočnej fáze každého, kto tam byť nemá. Ak by človek deklaroval opak a v procese kontroly by sa prišlo na to, že zavádzal, išlo by o zásadné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by znamenalo ukončenie pracovného pomeru.

Nebudete tak teraz pre svojich odporcov lobistom „antipenťákov“?

Pociťujem od nich ataky zosmiešňovania a spochybňovania, ale bez mučenia priznávam, že som a vždy budem lobistom verejného záujmu. Za to sa nehanbím.

Keď ste prvýkrát pre Aktuality.sk prehovorili o lobistoch v zdravotníctve, 350 vedúcich pracovníkov a zdravotníkov siete nemocníc a polikliník Penta Hospitals vám napísalo otvorený list. Dotkli sa ich vaše slová o „zisku na úkor systému“. Tvrdia, že ich nemocnice nie sú príživníkom systému, a hája sa, že na rozdiel od väčšiny štátnych zariadení nikdy neboli súčasťou oddlžovania, nečerpajú žiadne štátne príspevky na prevádzku či investície a nevyberajú si ani „hrozienka“ z pacientov. Vaša reakcia?

Ten list je najjednoduchšie priznanie. Poďme do Spišskej Novej Vsi, kde nie je nemocnica Penty, ale vyššieho územného celku, v ktorej služby poskytuje súkromný prevádzkovateľ. V akých to priestoroch pôsobí finančná skupina? No vo verejných. Investovali čo i len jedno euro do vybudovania týchto priestorov? Znášajú náklady, ktoré mal s týmito nemocnicami štát?

Určite by argumentovali napríklad tým, že priestory nemocnice rekonštruujú a zveľaďujú.

Keď hovoria, že od štátu nič nedostali, tak príspevky, ktoré získavajú napríklad od samospráv, sú čo? A tých 212 miliónov eur z plánu obnovy a odolnosti? Veď aj to sú verejné zdroje, z ktorých čosi dostali.

Nikdy som nepovedal, že Penta Hospitals sú zlé nemocnice, že poskytujú nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, no nemôže nimi prevádzkovaná nemocnica dostávať viac ako štátne koncové, keď nerobia rovnako náročné výkony a nevzdelávajú taký počet medikov.

Aj tu by sa s vami určite sporili o čísla a demonštrovali by presný opak.
Ale my vychádzame z faktov a z dôkazov. Žiadne dáta, ktoré sme prezentovali z kontroly úhradových mechanizmov v rokoch 2020 až 2023, neboli spochybnené. To, že si niekto prispôsobí dáta a hovorí o inom období, ako sme kontrolovali, s tým už ja neviem nič urobiť.

Ako teda vnímate otvorený list, ktorý vám adresovali?

Že trafená hus zagágala. Najsmutnejšie je, že na svoj biznis sú schopní zneužiť zamestnancov nemocníc a spochybniť aj autoritu, ktorá vychádza výlučne z dát, ktoré má k dispozícii.

Mne môže vedenie Penta Hospitals poslať aj ďalších desať takých listov. Problémy, ktoré opísal NKÚ, nie sú problémy Penta Hospitals, opakujem, to len trafená hus zagágala. Ide o problémy celého systému.

Napriek tomu nie sme inštitúcia, ktorá bojuje proti niekomu. Opisujeme riziká, ale nehľadáme za nimi osoby a obsadenia. My sme opísali všetky problémy pre nositeľov verejných politík, ktorými sú ministerstvo zdravotníctva, Všeobecná zdravotná poisťovňa, NCZI či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

To, že sa niekomu nepáči priamočiarejší a ostrejší jazyk, tomu rozumiem. Lenže my sme šesť rokov komunikovali výsledky sedemnástich kontrolných akcií NKÚ v zdravotníctve veľmi slušne. Všetky naše zistenia sme komunikovali s dotknutými a s ministerstvom. A výsledok? Psy štekajú a karavána ide ďalej. Pochopili sme, že asi my robíme niečo zle, tak sme zmenili spôsob našej komunikácie.

Pracovníci Penta Hospitals vám v májovom liste navrhli aj stretnutie. Uskutočnilo sa?

Ja som vedeniu na ich otvorený list odpísal hneď, ešte počas svojej služobnej cesty, lebo to považujem za normálne, ale dodnes som nedostal odpoveď a ani raz ju nikde nepoužili.

Najvtipnejšie na tomto všetkom je, že list mi napísali pred letom a zrazu tí istí, ktorí sa mňa pýtajú, kde vidím lobistov, píšu v lete premiérovi, ako je zmanipulovaný záchrankový tender a ako sú pri ňom porušené princípy transparentnosti. A kedy to napíšu? Keď zistia, že môžu byť neúspešní a nedostanú toľko staníc sanitiek, koľko by chceli.

Teda nie ja, ale samotné vedenie tejto skupiny dosvedčuje, že v slovenskom zdravotníctve lobisti sú, je to problém a treba o tom hovoriť a riešiť to.

Aj vy ste záchrankový tender kritizovali. Vzhľadom na to, ako vidíte do štátneho manažovania zdravotníctva, pokladáte za dobrý nápad, aby záchranky prešli pod kritickú infraštruktúru štátu?

Štát nie je Santa Klaus a nemôže zabezpečovať všetko, lebo na to nemá. Každá spoločnosť je taká silná, aké silné štruktúry má, ako vie decentralizovať, akých má odborníkov, pravidlá a systém kontroly.

Aj pri téme záchraniek si najprv musíme povedať, čo to zahŕňa a či má štát nastavené pravidlá a procesy, vďaka ktorým by to bolo efektívnejšie ako dnešný systém.

V roku 2022 sme robili kontrolu štátnych záchraniek v Košiciach a Bratislave a zistili sme netransparentné verejné obstarávania, nejasné pravidlá i prepúšťanie ľudí, ktorí upozorňovali na nedostatky. Ak by nový systém mal fungovať tak, ako to funguje v týchto dvoch štátnych záchrankách, Pánboh nás ochraňuj. Vo veľmi blízkom čase by k vám nemal kto prísť.

Ako teda zmeniť nastavenie systému záchraniek?

Ak sa nebudú kontrolovať a vymáhať pravidlá a nebude sa vyvodzovať osobná zodpovednosť za zlyhania, je úplne jedno, kto bude za systém zodpovedať.

O našom zdravotníctve hovoríte ako o čiernej diere. Na základe vašich kontrol poukazujete napríklad aj na to, že od roku 2020 do roku 2023 sa zvýšili financie do systému o 40 percent, teda o viac ako 2,5 miliardy eur, ale výkony nemocníc sa znížili o 11 percent. Ako sa dá proti tejto neefektivite, s ktorou majú problém aj niektoré regionálne nemocnice, zakročiť?

Je choré, aby za znížené výkony dostával niekto viac peňazí, ale takto to dnes funguje. V niektorých nemocniciach dochádza k tomu, že cielene znížia produkciu, ale zdravotné poisťovne na to nereagujú primerane znížením poskytnutých financií.

Jediná cesta, ako s tým zatočiť, je nastaviť centrálne riadenie, ktoré aj bolo prijaté ako odporúčanie NKÚ, no fungovalo na ministerstve necelý rok a bolo zrušené, lebo zrazu mnohí zistili, že sa im pozeráme na ruky, a niekomu je to nepríjemné.

Aj keď sme povedali, že treba urobiť centralizované obstarávania a znižovať cenu, vytvorený útvar sa zrušil za päť minút.

V rozhovore pre SME ste povedali, že dlhy v štátnej nemocnici by pri dnešnom systéme nedal na nulu ani David Copperfield. No nenarážali ste pri tom len na rozhodnutia ministerstva či platby od poisťovní, ale aj na platový automat zdravotníkov. Pokladáte ho za problém?

Tak viete, keď prídete do nemocnice ako riaditeľ, na 100 percent výkonov nedostanete potrebných 100 miliónov, ale len 80, lebo vyhláška ministerstva na prerozdelenie tých potrebných 100 percent ani nedá. To je prvý problém, pre ktorý ste hneď v mínuse 20 miliónov. Z tých 80 miliónov, ktoré ako riaditeľ dostanete, je približne 82 percent zo zdravotného poistenia a zvyšok cez kapitálové výdavky či účelové transfery, ktoré idú od zriaďovateľa, teda ministerstva zdravotníctva.

Keď z tých 80 miliónov, ktoré dostanete na to, aby ste zabezpečili chod nemocnice, dáte 84 percent na mzdy, ostane vám len 16 percent na prevádzku. Môže potom tento systém fungovať? No nemôže. Preto si treba otvorene priznať, že platový automat na valorizáciu platov, ktorý politici len pre pokoj s lekármi prijali, je z hľadiska našich objemov zdrojov v systéme neudržateľný a padne na kolená. V tomto sme v zhode s analytikmi z Útvaru hodnoty za peniaze.

Je v rukách politikov, aby sa s tým vyrovnali. Ak hovoríme, že treba systémové riešenia, tie sa nevyhnú ani politike odmeňovania zamestnancov, ktorí pracujú v zdravotníctve.

Odborári o problémoch plynúcich z platového automatu však nechcú ani počuť.
Rozumiem, no som presvedčený, že aj odborári by pristúpili na zmeny v automate, keby videli, že zdravotníctvo nie je čierna diera a že štát úprimne mení a lepí diery, ktoré rezort má. Veď dnes sú mzdy lekárov na Slovensku nieže porovnateľné, ale v niektorých prípadoch lepšie ako v Česku či Poľsku a určite vyššie ako v Maďarsku.

Ak však budú naďalej vidieť, ako si niekto ulieva milióny na svalzoch (spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, pozn. red.), magnetických rezonanciách a cétečkách, tak ťažko k zmenám pristúpia. Veď prečo by na tento chaos a nespravodlivý systém mali doplácať a z niečoho ustupovať?

Nemusia súhlasiť, ale potom musí niekto prebrať zodpovednosť a zakročiť. Nemôže tu zas niekto strčiť hlavu do piesku ako pštros, lebo hrozia nejaké štrajky. Iba to, aká autorita a osobnosť je na pozícii ministra, limituje vyjednávací priestor na dohodu medzi tým, čo sú legitímne požiadavky odborárov vo vzťahu k členom a k zamestnancom, a finančnými možnosťami ministerstva.

Vnímate aktivitu lekárskych odborov ako prospešnú pre zmeny v zdravotníctve alebo ako súčasť problému?

Ako prospešnú. A keby ich nebolo, NKÚ je ako sám vojak v poli. Mňa teší, že tu odborári sú. Som veľmi rád, že mnohé argumenty z hľadiska systémových rizík, ktoré preukazujeme, potvrdzujú aj oni ako ľudia priamo z praxe.

Zároveň rozumiem, že odborári tu sú nie na to, aby rozhodovali za ministerských úradníkov, ale aby iniciovali zmeny a poukazovali na problémy a zároveň bojovali za zamestnancov.

Pritom hovoríte, že platový automat, ktorý si vybojovali, treba zmeniť, lebo škodí verejným financiám.

Áno, ale to nie je chyba odborov. Aj ja mám na NKÚ odbory, aj ja s nimi rokujem, ale nemôžem si dovoliť podpísať s nimi kolektívnu zmluvu, ktorá im dá trojmesačnú dovolenku a päťsto eur každý mesiac navyše. Veď to takto nemôže fungovať.

Čo tým chcete povedať?
Že na vine je štát a jeho manažéri. Nemôže štatutár nemocnice v Prešove, Trenčíne, Trnave či Bratislave podpísať kolektívne zmluvy na benefity pre zamestnancov, na ktoré nemá zdroje. Tam je tiež pes zakopaný.

Riaditeľ musí vedieť položiť argumenty na stôl a povedať, že ak lekárom zvýši platy, spolu s tým zníži aj ich počet, lebo nedokáže robiť zdravotnícke výkony, a to nie pre nedostatok lekárov, ale pre chýbajúci stredný zdravotný personál. A keď nemám výkony, nemôžem mať pätnásť lekárov.

Dnes nemocnice nemajú problémy pre málo lekárov. Sú nemocnice, ktoré majú aj prezamestnanosť. Veď keď sa opýtate, koľko lekárov reálne potrebujeme v univerzitnej nemocnici, tak vám to nikto nevie povedať. Každý vám dá číslo z brucha.

Kritizovali ste aj súbeh lekárskych úväzkov, teda že mnohí lekári majú dvoch či viac zamestnávateľov a po práci v nemocnici si odbehnú ešte k súkromníkovi, do jednodňovky či na vlastnú kliniku. Prečo to vnímate ako problém?

Lekári sa tiež musia pozrieť do zrkadla. Máme tretinu lekárov, ktorí robia u viac ako dvoch či troch zamestnávateľov. Ráno si odbehnú do štátnej nemocnice, pred obedom bežia do súkromnej praxe a večer robia vo svojej vlastnej ordinácii. O tom však žiaden lekár už nechce rozprávať.

O chvíľu skončíme analýzu, v ktorej robíme s dátami zo Sociálnej poisťovne. To sa len pozriete, ako veľkoryso je nastavený systém pracovných zmlúv zamestnancov v zdravotníctve. A aj tam je obrovský problém. Niektorí sú aj zázrační päťúväzkoví lekári. Veď to by potrebovali nie 24-, ale 48-hodinový pracovný deň. Chcete, aby vás potom takýto lekár operoval?

No opäť nejde len o problém daných lekárov, ale aj systému, ktorý im to dovolí.

Niekedy ani riaditeľ nevie odsledovať, kde všade jeho lekár robí, lebo ten sa k tomu neprizná. Nie sú potom lekári trochu alibisti, že zle nastavený systém kritizujú, ale sami z neho vlastne profitujú?

Keď máte na druhej strane každý rok niekoho iného, pri kom vidíte, ako sa prisal na verejné zdroje a ako si robí pôžitky pre seba, nie pre pacientov, tak asi potom určitá miera alibizmu tam byť môže a aj jej rozumiem. Ale táto miera alibizmu nakoniec zabolí práve pacientov, preto ak si to neuvedomujú sami lekári, musí vo veci zakročiť aj inšpektorát práce.

Problémom tejto krajiny je fakt, že žijeme v šialenej dátovej čiernej diere, legislatívnom chaose, nulovej osobnej zodpovednosti a alibizme. Keď sa toto všetko spojí s tým, že neexistujú stratégie, nemáte merateľné ukazovatele, absentuje finančné riadenie a až cielene sa tu degraduje systém kontroly, lebo keby fungoval, tak odhalí vaše vlastné podvody, tak to všetko dostáva nielen segment zdravotníctva, ale celú našu krajinu do situácie, ktorú opísal Najvyšší kontrolný úrad tým, že sme v úpadku.

A tento úpadok zabolí všetkých, ktorí na Slovensku ostanú a budú musieť túto krajinu stavať na nohy. Veď situácia z hľadiska zdravia našej populácie v kontexte demografického vývoja je asi najväčšou výzvou.

Ja nechcem byť alibistom, preto sa snažím, aby sme ako úrad dosahovali väčší vplyv, aby naša práca prispievala k rýchlejším a lepším zmenám systému legislatívy a všetkého ostatného. Nemôžeme veci zmeniť, ale môžeme byť iniciátorom zmeny.


Veľkú časť ďalšej konsolidácie má pokryť zvýšenie zdravotných odvodov o jedno percento. Vzhľadom na to, čo si o fungovaní nášho zdravotníctva myslíte, má to zmysel?

Ak nalejeme do chorého a deravého systému aj ďalšiu miliardu, na kvalite a na prístupe pacientov k zdravotnej starostlivosti sa nič nezmení. Bez systémových zmien sa nám nepodarí zmeniť pravidlá plytvania verejnými zdrojmi. Problém je, že všetci kompetentní o nefunkčnosti tohto systému vedia, len v záujme vyššieho lobistického princípu to nechcú zmeniť.

Najprv si musíme v zdravotníctve urobiť poriadok, inak vlejeme ďalšiu miliardu, ktorá sa stratí bez efektu pre pacienta. Ale to by sa z hľadiska finančného riadenia segmentu zdravotníctva aj ministerstvo zdravotníctva muselo začať správať ako kľúčový hráč. Musí sa pretvoriť zo štatisticko-monitorovacieho hráča na silného regulátora a dozorcu plnenia povinností. Má síce mechanizmus prerozdelenia balíka 10 miliárd, ale reálne zúčtovanie toho prerozdelenia nakoniec nikto nerobí.

Nemôžeme šetriť účtovnými 10-percentnými škrtmi vo verejnej správe len tak od stola. Musíme začať šetriť na systémových opatreniach. Do zdravotníctva ide po sociálnej sfére druhý najväčší objem verejných zdrojov. Keď nezačneme pri zdravotníctve a nebudeme pokračovať absolútne zle nastaveným a neudržateľným dôchodkovým systémom, budeme konsolidovať donekonečna.

NKÚ nie je proti tomu, aby dôchodcovia dobre žili, ale populistické predčasné a trináste dôchodky zaťažujú verejné financie takým spôsobom, že urobíme na rok 2025 konsolidáciu na úrovni 2,7 miliardy a 2,7 miliardy šmahom ruky posunieme do Sociálnej poisťovne na vyplatenie dôchodkov. Čo sme systémovo ušetrili? Nič. To nie je len o živote občanov, to je o udržateľnosti tejto krajiny.

Čo by sa teda v zdravotníctve malo zmeniť?

Musíme v ňom ako všade vo svete začať používať dáta a na základe verifikovaných dát rozhodovať o prerozdeľovaní limitovaných zdrojov. Zdravotníctvo je zo systémového hľadiska najlepšie prognózovateľný segment verejnej politiky. Viete najlepšie prognózovať náklady na liečenie, chorobnosť – ale nie na Slovensku, lebo tu nemáme poriadok v dátach.

A keď ich máme, tak sa nimi neriadime. Nemocnice začali vyhodnocovať svoju produkciu na základe DRG kritérií, lebo je to dobrý medicínsko-ekonomický nástroj, ale keď majú na základe toho dostávať peniaze od poisťovní, už to zrazu niekomu nevyhovuje.

Do systému musíme dostať prvky kontroly, ktorá bude na základe dát, a musíme začať pravidelne vyhodnocovať, či to, čo financujeme zo zdravotného poistenia, prináša aj benefity pre pacienta. Darmo budeme zvyšovať odvody o percento či podiel príspevkov za poistencov štátu. Bez zmeny myslenia sa na včasnosti poskytnutia kvalitnej zdravotnej starostlivosti nič nezmení.

Prečo sa to za tie roky nikomu nedarí presadiť?

Problémom je aj to, že najčastejšie sa meniaci minister na Slovensku je minister zdravotníctva. Za šesť rokov, ktoré sme kontrolovali, sa na mieste vystriedali deviati ministri a došlo k 36 organizačným zmenám v štruktúrach ministerstva. Veď to je chaos. A ten chaos niekomu vyhovuje.

Ak nemáte kontinuitu a na kľúčovej pozícii lídra, ktorý má na prvom mieste poznanie problému, so systémom nepohnete. Štát je len taký silný, ako má silné inštitúcie. A tie silné inštitúcie stoja na ľuďoch. No keď my s ľuďmi v štátnej správe nakladáme ako s recyklovateľnou fľašou, tak to tu nikdy nebude fungovať. Pritom na funkčný systém zdravotníctva pacienti čakajú ako na Božie zmilovanie.

Ani systém verejnej politiky tak silno presiaknutý lobistami a biznismenmi nezmeníte, ak nedostanete jasnú pozíciu od svojho šéfa, ktorým je premiér.

Premiér Robert Fico sa však už vyjadril, že zdravotníctvo pre neho nie je premiérska téma.

Pritom slovenské zdravotníctvo potrebuje urgentný zásah premiéra, ktorý musí podržať ministra. Ktorýkoľvek minister by tam bol ako sám vojak v poli, bez premiéra a bez parlamentnej podpory ho do dvadsiatich štyroch hodín zničia lobistické skupiny, ktoré neovládajú len zdravotníctvo, ale aj iné zložky fungovania štátu a majú veľmi silný vplyv aj na médiá, teda na to, čo rozhoduje o pravde – nepravde. Toto je veľmi nebezpečné pre fungovanie spoločnosti ako takej.

Zatiaľ to máme silno identifikované v zdravotníctve a pri eurofondoch, ale zajtra to môže presiaknuť aj do inej verejnej politiky a pozajtra budeme môcť konštatovať, že Slovensko nežije a nestojí na zastupiteľskej parlamentnej demokracii, ale naša krajina je demokraciou oligarchov a lobistov, ktorí rozhodujú, čo bude a čo nebude dobré nie pre spoločnosť, ale pre nich.

A my všetci im budeme tlieskať, lebo oni majú právo z našich daní a odvodov generovať svoje zisky na svoje pôžitky. No nemajú! Sú to stále verejné zdroje. Ak však nebudú občania hlasnejšie kričať, podobným alibistickým rozhodnutiam tak rýchlo koniec nebude.

Je niečo, čo podľa vás v zdravotníctve funguje?

Zdravotníctvo je ucelený systém inštitúcií a ľudí. Máme nielen regionálne, ale aj špecializované štátne nemocnice, ktoré môžu byť príkladom dobrej praxe. Máme lekárov a zdravotné sestry v ambulanciách aj nemocničných ordináciách, ktorí popri profesionalite dávajú pacientom nádej a prejavujú ľudskosť. Vďaka tomuto poznaniu verím, že pacient menom slovenské zdravotníctvo má šancu na vyliečenie. No na to je potrebná profesionálna diagnostika, komplexná liečba, verejná rekonvalescencia a predovšetkým zodpovední musia mať na prvom mieste pacienta. 

Lukáš Kekelák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä politike a zdravotníctvu.

zdroj:
https://www.postoj.sk/183304/nku-andrassy-nase-zdravotnictvo-uniesli-lobisti-a-kseftari-no-do-zrkadla-sa-musia-pozriet-aj-lekari

foto: Ľubomír Andrassy 
autor: Postoj/Adam Rábara