Štefan Suchý sa dožíva 80 rokov
Patrí k výrazným osobnostiam modernej rusínskej literatúry na Slovensku a jeho tvorba je úzko spätá s obnovou rusínskeho jazyka a kultúry po roku 1989.
V týchto dňoch si kultúrna verejnosť, a predovšetkým rusínska komunita na Slovensku, pripomína vzácne životné jubileum básnika, prozaika, dramatika, publicistu a pedagóga Štefana Suchého.
Laureát Ceny Alexandra Duchnoviča patrí k osobnostiam, ktoré zanechali výraznú stopu v modernej rusínskej literatúre, divadle aj v rozvoji menšinového školstva.
Od rodnej Polianky k učiteľskej a metodickej práci
Štefan Suchý sa narodil 24. mája 1946 v obci Nechválova Polianka v okrese Humenné. Zaujímavosťou je, že jeho rodný dom dodnes slúži ako živá pamiatka – bol prenesený do expozície ľudovej architektúry Vihorlatského múzea v Humennom, kde reprezentuje tradičné stavby tohto regiónu.
Viac o rodnom dome Štefana Suchého priniesol denník Korzár v článku Rodný dom Štefana Suchého znovu ožil v skanzene:
https://korzar.sme.sk/zemplin/c/rodny-dom-stefana-sucheho-znovu-ozil-v-skanzene
Jeho cesta za vzdelaním viedla cez Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Humennom, ktorú navštevoval v rokoch 1961 – 1964, až na Filozofickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, ktorú úspešne absolvoval v roku 1970. Po krátkom pôsobení v Kultúrnom zväze ukrajinských pracujúcich a v Československom rozhlase v Prešove zakotvil na viac ako dve desaťročia ako učiteľ na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Snine, kde pôsobil v rokoch 1973 – 1994. Od roku 1995 pracoval ako metodik vtedajšieho Metodického centra v Prešove.
Od ukrajinských debutov k rusínskej obrode
Štefan Suchý vstúpil do literatúry v 70. a 80. rokoch tvorbou v ukrajinskom jazyku. V Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave mu vyšli básnické knihy Hirs'ka Vyšnja / Horská višňa (1982) a Sonjač'na Kompozycija / Slnečná kompozícia (1987).
Po roku 1989 sa naplno zapojil do procesu rusínskej národnej obrody. Práve v rusínčine naplno zažiaril jeho literárny talent, ocenený Cenou Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru (2000).
Do povedomia čitateľov sa zapísal najmä ako citlivý básnik a humorista. Vo svojich populárnych poviedkových knihách Endi sidat' na mašynu vičnosty (1995) a Jak Rusnaky relaksujut (1997) s láskavým, no trefným humorom a satirou nastavil zrkadlo vlastným radom i typickému dedinskému prostrediu.
Medzi jeho ďalšie významné diela pre dospelých patria Rusyn'skyj spivnyk (1994), poézia a próza Aspirin (2006), básnická zbierka Tretje krylo / Tretie krídlo (2014) či reflexívna zbierka Plody z osinn’oj zagorody / Plody z jesennej záhrady (2016). Je tiež autorom umeleckého prebásnenia svetoznámej koledy Tichá noc do rusínčiny.
O jeho tvorbe a osobnosti písal Marián Heveši v článku Štefan Suchý, tento „očarený Rusín“:
https://www.rusyn.sk/nas-jubilant-hevesi-stefan-suchy-tento-ocareny-rusin/
Tvorba pre rozhlas, divadlo a najmladších čitateľov
Štefan Suchý výrazne obohatil aj dramatické umenie. Pre národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu napísal hry Ruleta či Skleróza. Pre Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove vytvoril hru Vtáčie mlieko, ktorá reflektovala moderné sociálne a existenčné problémy rusínskeho vidieka.
Jeho tvorba sa stala predmetom viacerých literárnych recenzií a odborných štúdií, napríklad v časopisoch Slovenské pohľady či RAK. Kritici ho označujú za „očareného Rusína“ s mimoriadnym citom pre jazyk a mentalitu svojho ľudu.
Jeho životu a tvorbe je venovaný dokumentárny medailón
ŠTEFAN SUCHÝ – básnik, prozaik a dramatik, dostupný na platforme YouTube.
Nezastupiteľné miesto má Štefan Suchý aj v oblasti detskej literatúry a pedagogiky. Pre najmladšiu generáciu Rusínov napísal hravé knihy Azbuková mama, Nezabudka či Slon na Kyčari, ktorý vyšiel aj v prešovskom vydaní z roku 2007.
Ako metodik významne prispel k formovaniu novodobej výučby rusínskeho jazyka na východnom Slovensku. Je autorom učebnice Azbukarnja a podieľal sa aj na tvorbe učebníc a čítaniek rusínskej literatúry pre základné a stredné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka.
K významnému životnému jubileu, 80. narodeninám, prajeme pánovi Štefanovi Suchému pevné zdravie, neutíchajúcu životnú energiu, pokoj v kruhu blízkych a ešte veľa tvorivej inšpirácie.
Na mnohaja i blahaja ľita, majstre!
Zostavil: jLai
Aktuality
Zobraziť všetkyPred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Ujku Vasyľu, vam nežaľ, že rusnaci ne vynašly bumerang?
-Ňi, my soj vystarčime z hrabľami...!