Štefan Suchyj: Vynošovaňa rizdvjanoj jaličky
Začuly s’me na seli des’,
jak rečujuť starŷ ľude, -
tŷ, novyno, svitom s’a nes’, -
že už Svjatŷj večur bude.
Vitrŷ dvir steľať,
tu anhel kľopkať do dverej,
a ja išči ne mam nyjak
jaličku-stromyk rizdvjanŷj.
Ta našče rano stoiť vin,
stromyk, što rozčeryv snŷ mi.
jak z hir vitrozeleňjij dzvin
zadzvonyv u našim domi.
Stojala vna začeplena,
darŷ davaty hotova
j každŷj kut pozalyvala
ľuftom pachotnŷm lisovŷm.
Pak v chŷži jij ščavŷ sprily,
zelenu ronyť chvojinu
na dostojnŷj obrus bilŷj
pokračunovoho snihu.
Dumam na krasu mynuvšu
Prohajnovav ji spričnŷj čas,
no ne promarnyť čistu dušu,
što hospoď j maty trymľuť v nas.
Miňajuť s’a Rizdva rokamy,
večorŷ j rana ne takŷ,
kiď s’me v solomi kolo mamŷ
zberaly dribnŷ opichŷ.
Choc’ vse paradŷ ne vys’ať
na jaličci v tvojim domi,
tŷ u duši ji vŷparaď
j bude ti, hi v nebi, dobri.
Jaličko rizdvjana, vernyj s’a,
rozsviť čarodilnŷ svitla,
dušu ščasťom napovny nam,
bŷ v nas ľuďskosť vični kvitla.
Štefan Suchŷj: Azbukova mama (2010)
********
Вынoшованя різдвяной ялічкы
Зачули сьме на селі десь,
як речують стары люде, -
ты, новино, свiтoм ся несь, -
же уж Святый вeчур буде.
Вітры двір стелять,
ту ангел кльопкать до дверей,
а я іщi не мам нияк
ялiчку-стрoмик різдвяный.
Та наще рано стоiть він,
стрoмик, што розчерив сны мі.
як з гір вітрозеленьїй дзвін
задзвонив у нашім домі.
Стояла вна зачеплена,
дары давати готова
й каждый кут позаливала
люфтом пахотным лiсoвым.
Пак в хыжi їй щавы спріли,
зелену ронить хвоїну
на достойный обрус бiлый
покрачунoвого снігу.
Думам на красу минувшу
Прогайновав ї спрiчный час,
но не промарнить чісту душу,
што господь й мати тримлють в нас.
Міняють ся Різдва роками,
вечoры й рана не такы,
кідь сьме в соломі коло мамы
зберали дрібны opiхы.
Хоць все парады не висять
на ялiчці в твоїм домі,
ты у душі ї выпарадь
й буде ті, гі в небі, добрі.
Ялічко різдвяна, верний ся,
розсвіть чароділны світла,
душу щастьом наповни нам,
бы в нас людьскость вічні квітла.
Štefan Suchyj: Azbukova mama (2010)
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Peršyj raz jem sja ženyv u Bardijovi - neščastlyvo, druhyj raz jem sja oženyv u Snyňi - zajs nesčastlyvo, treťij raz u Labirci - konečňi sčasťa... Odteper sja už lem u Labirci budu ženyty...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať