Sumárna správa o podujatiach v rámci projektu Rusíni a Československo (1919 – 1939)
Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939)
Koncom roka 2023 vyšla publikácia Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) z pera prof. Petra Švorca. V nadväznosti na jej vydanie sa v roku 2024 realizovala séria prednášok autora pod spoločným názvom Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939). Prednášky sa uskutočnili na viacerých miestach na Slovensku, ako aj v zahraničí, s cieľom priblížiť širokej i odbornej verejnosti historické súvislosti, ktoré prispeli k formovaniu vzťahu Slovákov a Rusínov v kontexte spoločného štátu Československa.
Cieľom projektu bolo:
Oboznámiť verejnosť s históriou a významom krajinskej hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou v období prvej Československej republiky. Zároveň rozšíriť povedomie o problematike rusínskejidentity, ktorá v medzivojnovom období prechádzala zásadnými zmenami. Posilniť kultúrne a historické povedomie o spoločnom štátoprávnom a spoločenskom vývoji Slovákov a Rusínov v rokoch 1919 – 1939. Realizované prednášky prispeli k bližšej spolupráci viacerých inštitúcií, vrátane múzeí, knižníc, univerzít a kultúrnych centier na Slovensku, v Českej republike i v Poľsku.
Prehľad uskutočnených prednášok realizovaných s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostnych menšín:
- Banská Bystrica. Filozofická fakulta UMB Banská Bystrica. 21. 11. 2024 (50 účastníkov)
- Bratislava. České centrum Bratislava. 10. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Košice. Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. 12. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Prešov. Filozofická fakulta PU. 16. 12. 2024 (30 účastníkov)
Ďalšie uskutočnené prednášky:
- Prešov, Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove. 21. 3. 2024
- Svidník, Podduklianska knižnica vo Svidníku. 7. 5. 2024
- Liberec, Česká republika, Filozofická fakulta Technickej univerzity v Liberci, 13. 11. 2024
- Szymbark. Poľsko, Stowarzyszenie Lemkow, 6. 12. 2024.
Obsahový rámec prednášok
Historické pozadie: Proces formovania hranice po rozpade Uhorska a vzniku Československa.
Etnické a jazykové východiská: Vysoká prepojenosť dialektov (šarišský, zemplínsky, spišský) a rusínskych nárečí; prirodzená asimilácia a miešanie obyvateľstva.
Náboženský aspekt: Osobitné postavenie gréckokatolíckej cirkvi, ktorá zbližovala Slovákov a Rusínov, pričom podporovala vytváranie spoločných tradícií a konfesijnej identity.
Politické a mocenské záujmy: Snaha rusínskej politickej reprezentácie o posun hranice na západ; zložité medzinárodné rokovania ovplyvňované maďarskou a českou politikou.
Dopad na každodenný život: Vplyv hranice na regionálne a lokálne špecifiká, na formovanie národného povedomia a spoločenské zmeny v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Základom bola nielen faktografia, ale aj príklady z reálneho života obyvateľov pohraničných oblastí, prezentované formou historických dokumentov a regionálnych prameňov. Prednášky boli doplnené diskusiami, počas ktorých sa účastníci mohli spýtať na detaily a konfrontovať vlastné poznatky.
Hodnotenie a prínosy
Záujem verejnosti: Účasť na prednáškach ukázala, že téma historického spolužitia Slovákov a Rusínov a problematika určenia krajinskej hranice stále vyvoláva značný ohlas.
Odborný rozmer: Prednášky boli prínosom pre akademickú komunitu (študentov, pedagógov, historikov), ktorí získali ucelený prehľad o problematike a nadviazali kontakty pre prípadnú ďalšiu spoluprácu.
Rozšírenie regionálneho povedomia: Na viacerých miestach (Svidník, Prešov, Košice) sa otvorila diskusia o lokálnej histórii, regionálnych špecifikách a kultúrnych tradíciách.
Medzinárodná dimenzia: Prednášky v Českej republike a v Poľsku poukázali na prepojenosť slovenskej, českej, poľskej a rusínskej histórie, čo prispelo k vzájomnému dialógu a výmene skúseností.
Záver
Séria prednášok Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) priniesla širokej aj odbornej verejnosti nový pohľad na historické, etnologické a politické súvislosti vzťahov medzi Slovákmi a Rusínmi v období prvej Československej republiky. Vďaka týmto aktivitám sa podarilo rozšíriť znalosti o dopade historických rozhodnutí na formovanie národného povedomia, pripomenúť spoločné dejiny a posilniť zmysel pre vzájomnú kultúrnu blízkosť.
Projekt ako celok naplnil svoje hlavné ciele – zvýšiť povedomie a podporiť spoločný diskurz o dejinách Rusínov a Slovákov, ktorých spájala nielen spoločná štátnosť v rokoch 1919 – 1939, ale aj mnohovrstevnaté väzby etnické, náboženské a kultúrne. Prednášky priniesli podnety na ďalšie výskumné a popularizačné aktivity a vytvorili priestor pre upevňovanie kontaktov s inštitúciami v regiónoch, ktoré sa téme venujú.
Všetky prednášky sa stretli s pozitívnym ohlasom a potvrdili význam podobných projektov pre poznanie vlastnej minulosti a rozvoj interetnického a medzinárodného dialógu.
Ján Lipinský
foto: Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied udelila CENU SHS za rok 2023
v katégorii vedecká práca univ. prof. PhDr. PETROVI ŠVORCOVI, CSc.
za najlepšiu publikáciu
KRAJINSKÁ HRANICA MEDZI SLOVENSKOM A PODKARPATSKOU RUSOU (1919-1939)
vydavateľ: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, o.z.
s finančnou podporou: Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Koncom roka 2023 vyšla publikácia Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) z pera prof. Petra Švorca. V nadväznosti na jej vydanie sa v roku 2024 realizovala séria prednášok autora pod spoločným názvom Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939). Prednášky sa uskutočnili na viacerých miestach na Slovensku, ako aj v zahraničí, s cieľom priblížiť širokej i odbornej verejnosti historické súvislosti, ktoré prispeli k formovaniu vzťahu Slovákov a Rusínov v kontexte spoločného štátu Československa.
Cieľom projektu bolo:
Oboznámiť verejnosť s históriou a významom krajinskej hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou v období prvej Československej republiky. Zároveň rozšíriť povedomie o problematike rusínskejidentity, ktorá v medzivojnovom období prechádzala zásadnými zmenami. Posilniť kultúrne a historické povedomie o spoločnom štátoprávnom a spoločenskom vývoji Slovákov a Rusínov v rokoch 1919 – 1939. Realizované prednášky prispeli k bližšej spolupráci viacerých inštitúcií, vrátane múzeí, knižníc, univerzít a kultúrnych centier na Slovensku, v Českej republike i v Poľsku.
Prehľad uskutočnených prednášok realizovaných s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostnych menšín:
- Banská Bystrica. Filozofická fakulta UMB Banská Bystrica. 21. 11. 2024 (50 účastníkov)
- Bratislava. České centrum Bratislava. 10. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Košice. Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. 12. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Prešov. Filozofická fakulta PU. 16. 12. 2024 (30 účastníkov)
Ďalšie uskutočnené prednášky:
- Prešov, Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove. 21. 3. 2024
- Svidník, Podduklianska knižnica vo Svidníku. 7. 5. 2024
- Liberec, Česká republika, Filozofická fakulta Technickej univerzity v Liberci, 13. 11. 2024
- Szymbark. Poľsko, Stowarzyszenie Lemkow, 6. 12. 2024.
Obsahový rámec prednášok
Historické pozadie: Proces formovania hranice po rozpade Uhorska a vzniku Československa.
Etnické a jazykové východiská: Vysoká prepojenosť dialektov (šarišský, zemplínsky, spišský) a rusínskych nárečí; prirodzená asimilácia a miešanie obyvateľstva.
Náboženský aspekt: Osobitné postavenie gréckokatolíckej cirkvi, ktorá zbližovala Slovákov a Rusínov, pričom podporovala vytváranie spoločných tradícií a konfesijnej identity.
Politické a mocenské záujmy: Snaha rusínskej politickej reprezentácie o posun hranice na západ; zložité medzinárodné rokovania ovplyvňované maďarskou a českou politikou.
Dopad na každodenný život: Vplyv hranice na regionálne a lokálne špecifiká, na formovanie národného povedomia a spoločenské zmeny v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Základom bola nielen faktografia, ale aj príklady z reálneho života obyvateľov pohraničných oblastí, prezentované formou historických dokumentov a regionálnych prameňov. Prednášky boli doplnené diskusiami, počas ktorých sa účastníci mohli spýtať na detaily a konfrontovať vlastné poznatky.
Hodnotenie a prínosy
Záujem verejnosti: Účasť na prednáškach ukázala, že téma historického spolužitia Slovákov a Rusínov a problematika určenia krajinskej hranice stále vyvoláva značný ohlas.
Odborný rozmer: Prednášky boli prínosom pre akademickú komunitu (študentov, pedagógov, historikov), ktorí získali ucelený prehľad o problematike a nadviazali kontakty pre prípadnú ďalšiu spoluprácu.
Rozšírenie regionálneho povedomia: Na viacerých miestach (Svidník, Prešov, Košice) sa otvorila diskusia o lokálnej histórii, regionálnych špecifikách a kultúrnych tradíciách.
Medzinárodná dimenzia: Prednášky v Českej republike a v Poľsku poukázali na prepojenosť slovenskej, českej, poľskej a rusínskej histórie, čo prispelo k vzájomnému dialógu a výmene skúseností.
Záver
Séria prednášok Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) priniesla širokej aj odbornej verejnosti nový pohľad na historické, etnologické a politické súvislosti vzťahov medzi Slovákmi a Rusínmi v období prvej Československej republiky. Vďaka týmto aktivitám sa podarilo rozšíriť znalosti o dopade historických rozhodnutí na formovanie národného povedomia, pripomenúť spoločné dejiny a posilniť zmysel pre vzájomnú kultúrnu blízkosť.
Projekt ako celok naplnil svoje hlavné ciele – zvýšiť povedomie a podporiť spoločný diskurz o dejinách Rusínov a Slovákov, ktorých spájala nielen spoločná štátnosť v rokoch 1919 – 1939, ale aj mnohovrstevnaté väzby etnické, náboženské a kultúrne. Prednášky priniesli podnety na ďalšie výskumné a popularizačné aktivity a vytvorili priestor pre upevňovanie kontaktov s inštitúciami v regiónoch, ktoré sa téme venujú.
Všetky prednášky sa stretli s pozitívnym ohlasom a potvrdili význam podobných projektov pre poznanie vlastnej minulosti a rozvoj interetnického a medzinárodného dialógu.
Ján Lipinský
foto: Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied udelila CENU SHS za rok 2023
v katégorii vedecká práca univ. prof. PhDr. PETROVI ŠVORCOVI, CSc.
za najlepšiu publikáciu
KRAJINSKÁ HRANICA MEDZI SLOVENSKOM A PODKARPATSKOU RUSOU (1919-1939)
vydavateľ: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, o.z.
s finančnou podporou: Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Raj na zemľi - hamerycka vyplata, anglcka chyža, činske jidlo i rusnacka žena.
Peklo na zemľi - hamerycka žena, anglycke jidlo, činska chyža i rusnacka vyplata...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať