Tibor Mikloš Popovič ( 1938 – 2025 )
Peter Medviď
Koncom apríla tohto roku prišla z Maďarska smutná správa. Dotĺklo srdce Tibora Mikloša Popoviča, chodiacej legendy rusínskej histórie, významného vedca a činiteľa medzi Rusínmi v Maďarsku, a nielen tam.
Popovič patril medzi bardov rusínskeho obrodného hnutia, je to okrem iného aj jeho zásluha, že po politických zmenách získali Rusíni status národnostnej menšiny v Maďarsku. Bol aktívny do tej miery, že sa mu často nemohli vyrovnať ani rusínski aktivisti mladšieho veku.
text po rusínsky: TU
Poznali sme ho zo Svetových kongresov Rusínov, v Prešove sme ho spoznali aj vďaka mnohým podujatiam, prednáškam, ktoré robil spolu so svojím veľkým priateľom – Gabrielom Beskydom, ktorý zas často chodil do Maďarska na podujatia, ktoré organizoval Tibor Mikloš Popovič.
Tibor Mikloš Popovič zomrel 13. marca 2025 v Budapešti. Žiaľ, rusínska komunita sa to dozvedela až neskôr. V nedeľu 11. mája 2025 Celoštátna spoločnosť rusínskej inteligencie menom Antonia Hodynku, ktorá pôsobí v Maďarsku, zorganizovala zádušnú omšu a panychídu za Tiborom Miklošom Popovičom, ktorá bola odslúžené v Gréckokatolíckom chráme na Rózsák tere v Budapešti.
Pri tejto príležitosti bola prečítaná jeho biografia, ktorá vychádza z článku Dr. Petra Bereša, kandidáta historických vied, spolupracovníka Inštitútu etnografie Maďarskej akadémie vied. S povolením teraz prinášame vám túto biografiu, aby sme priblížili život a prácu jednej z významných rusínskych osobností tretieho obrodného procesu.
Tibor Mikloš Popovič
Významný vedec, rusínista Tibor Mikloš Popovič sa narodil 5. mája 1938 v dedine Horinčovo na Podkarpatskej Rusi. Jeho otec Tibor Popovič bol v tejto dedine riaditeľom základnej školy a matka, Jolana Kasardová, bola učiteľkou.
Tibor Mikloš veľmi miloval svoju mamu, mala na neho veľký vplyv, hlavne pri formovaní jeho svetonázoru. Starý otec Tibora Miklovša po maminej línii – Andrej Kasarda, bol odchovancom mníchov – baziliánov Malobereznianskeho gréckokatolíckeho kláštora. Otec Tibora ukončil gymnázium v Berehove, potom sa stal študentom Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Ale právnická profesia ho neuspokojila, preto ukončil Pedagogický inštitút v Segedíne a do dôchodku pracoval ako pedagóg na rôznych školách Podkarpatska. Starý otec Tibora Miklovša po otcovej línii – Ivan Popovič, bol gréckokatolíckym kantorom-učiteľom.
Po narodení Tibora Mikloša sa jeho rodina na jeseň 1938 presťahovala z Horinčova do mesta Chust, kde začal navštevovať rusínskú základnú školu. V roku 1948 sa rodina presťahovala do Berehova, kde Tibor Mikloš ukončil strednú školu.
Od roku 1956 do roku 1961 bol študentom Geografickej fakulty, najprestížnejšej v bývalom Sovietskom zväze, Štátnej univerzity M. V. Lomonosova. V roku 1956 obhájil diplomovú prácu na tému Boršodský priemyselný región v Maďarsku (ekonomicko-geografická analýza).
Od roku 1965 do roku 1968 bol na internej ašpirantúre Katedry ekonomickej geografie zahraničných socialistických štátov Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. V rokoch 1966 – 1967 bol Tibor Miklovš Popovič v rámci ašpirantúry na vedeckej stáži v Maďarsku, kde zbieral materiál pre svoju kandidátsku dizertačnú prácu na tému Geografia potravinového priemyslu Maďarska, ktorú obhájil v roku 1968.
Po ukončení ašpirantúry bol Tibor Mikloš pridelený na prácu na Všeobecnovednú fakultu Užhorodskej štátnej univerzity ako učiteľ geografie. Ale nemohol začať pracovať, pretože na túto pozíciu vymenovali iného človeka podľa "príkazu zhora".
V tom istom čase dostal ponuku od Inštitútu ekonomiky Maďarska pracovať tam ako vedecký spolupracovník, ktorú prijal. V septembri 1965 sa presťahoval do Budapešti a začal pracovať v tejto inštitúcii, zaoberajúc sa otázkami územného rozvoja potravinárskeho priemyslu Maďarska. Počas práce v inštitúte vyšlo tlačou 6 kníh Tibora Mikloša Popoviča (roky 1969 – 1974). Súčasne s prácou v inštitúte vyučoval špeciálny kurz pod názvom Geografické aspekty potravinárskeho hospodárstva Maďarska pre študentov Katedry všeobecnej ekonomickej geografie Budapešťskej univerzity Loránda Eötvösa. T. M. Popovič pracoval na tejto katedre 17 rokov, do roku 1991.
Za týchto 17 rokov sa zúčastnil 30 vedeckých konferencií v Maďarsku a v zahraničí, kde 21-krát vystúpil s referátmi.
Paralelne s vedeckou prácou sa T. M. Popovič v roku 1992 zapojil do hnutia rusínskeho obrodenia v Maďarsku. Zákon o národnostných menšinách Maďarska, prijatý v roku 1993, dal možnosť organizácie vedecko-výskumných inštitútov národnostných menšín. T. M. Popovič v roku 1996 bol organizátorom Rusínskeho vedecko-výskumného inštitútu v Budapešti a stal sa jeho riaditeľom. Inštitút sa zaoberal rusinistickými výskumami nielen v súvislosti s Rusínmi Maďarska, ale aj celej Karpatsko-dunajskej oblasti.
Pod vedením T. M. Popoviča inštitút za 20 rokov (1996 – 2016) zorganizoval 33 vedeckých rusinistických konferencií s tematikou histórie, etnografie, geografie Rusínov, vrátane tém venovaných rusínskym národným buditeľom. Vo svojej vedeckej práci sa T. M. Popovič zakladal na systematickom prístupe, funkčno-typologickej analýze. Rusínsky inštitút na podnet T. M. Popoviča rozhodnutím Vedeckyje rady v roku 1999 založil rusínsku národnú univerzitu, ktorá sa nazývala Národná vysoká škola. Úlohou tejto univerzity bola organizácia vyučovania rusínskeho jazyka. Vyučovanie sa viedlo systematicky do roku 2007.
V roku 2002 sa T. M. Popovič stal jedným zo zakladateľov rusínskej občianskej organizácie Buditelia, ktorá sa začala zaoberať popularizáciou činnosti rusínskych národných dejateľov. Na podnet T. M. Popoviča boli spoločnosťou Buditelia umiestnené pamätné tabule: Mikulášovi Beskydovi (2003, Boldogkőváralja); Alexandrovi, Kornelovi, Eugénovi Beskydovcom (2005, Abaújszántó); Anatolovi Kralickému (2006, Máriapócs); Jozefovi Gagancovi (2006, Sátoraljaújhely; 2007, Víslav); Antonovi Hodinkovi (2008, Budapešť).
V roku 1999 začali vydávať noviny Celoštátny Rusínsky vestník, ktorého hlavným redaktorom bol T. M. Popovič. Od roku 1999 do 2007 bol T. M. Popovič členom Kuratória Nadácie pre národnostné a etnické menšiny Maďarska. Od roku 1998 do 2002 bol predsedom Rusínskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti, od roku 2006 do roku 2012 XI. obvodu Budapešti.
Počnúc rokom 1993 bol Tibor Mikloš Popovič aktívnym účastníkom svetového rusínskeho hnutia, bol delegátom alebo hosťom trinástich Svetových kongresov Rusínov.
Tibor Miklovš Popovič je autorom 6 monografií, viac ako sto článkov v časopisoch, ktoré vyšli v maďarskom, rusínskom, ukrajinskom, anglickom, nemeckom a estónskom jazyku. Jeho posledná práca má názov Etnická história Slovanov súčasného Maďarska.
Vičnaja pamjať, blaženyj pokij!
(Za rusínsku verziu biografie od Petra Bereša ďakujeme Dr. Marianne Ljavincovej.)
zdroj:
https://www.lem.fm/tibor-miklovsh-popovich-rr-1938-2025/
----
Тібор Мікловш Поповіч (рр. 1938 – 2025)
Петро МедвідьНа кінцю апріля того року пришла до нас із Мадярьска смутна новина. Добило сердце Тібора Мікловша Поповіча, ходячой русиньской історії, вызначного ученого і діятеля серед Русинів у Мадярьску, а нелем.
Поповіч належав меджі бардів русиньского возродного руху, то меджі іншым і його заслуга, же по політічных змінах в Мадярьску дістали Русины статус народностной меншыны в тій державі. Быв актівный так, же рівнати ся му часто не могли ани русиньскы актівісты молодшого віку.
Знали сьме го із Світовых конґресів Русинів, в Пряшові сьме го познали і вдяка многым подіям, лекціям, котры робили вєдно із його великым цімбором – Гавриїлом Бескидом, котрый зясь часто ходив до Мадярьска на події, якы робив Тібор Мікловш Поповіч.
Тібор Мікловш Поповіч вмер 13-го марца 2025-го року в Будапешті. Нажаль, русиньска громада тото дізнала ся аж пізніше. В неділю 11-го мая 2025-го року Вседержавне общество русиньской інтеліґенції імени Антонія Годинкы, яке діє в Мадярьску, зорґанізовало задушну службу і панахіду за Тібором Мікловшом Поповічом, котры были одслужены в Ґрекокатолицькім храмі на Ровжак тере в Будапешті.
При тій нагоді была прочітана його біоґрафія, яка выходить із статі Др. Петра Береша, кандідата історічных наук, співпрацовника Інштітуту етноґрафії Мадярьской академії наук. Із позволіньом теперь приносиме вам тоту біоґрафію, жебы приближыти жывот і роботу єдной із вызначных русиньскых особностей третього возродного руху.
Тібор Мікловш Поповіч
Вызначный ученый, русиніста Тібор Мікловш Поповіч народив ся 5-го мая 1938-го року в селі Горінчово на Підкарпатю. Його отець Тібор Поповіч быв у тім селі директором основной школы, а мати, Йолана Касарда, была там учітельков.
Тібор Мікловш дуже любив свою маму, она мала на нього великый вплив, головно у формованю його світозора. Дідо Тібора Мікловша по материній лінії – Андрій Касарда, быв выхованцьом монахів – василіанів Малоберезняньского ґрекокатолицького монастыря. Отець Тібора закінчів ґімназію у Берегові, пак став штудентом Правницькой факулты Універзіты Карловой в Празі. Але фах правника не задоволив його, зато закінчів Педаґоґічный інштітут в Сеґеді, і до пензії робив педаґоґом у різных школах Підкарпатя. Дідо Тібора Мікловша по отцьовій лінії – Іван Поповіч, быв ґрекокатолицькым півцьо-учітельом.
По народжіню Тібора Мікловша його родина восени 1938-го року переселила ся з Горінчова до міста Хуст, де він зачав учіти ся в русиньскій основній школі. У 1948-ім році родина переселила ся до Берегова, де Тібор Мікловш закінчів середню школу.
Од 1956-го до 1961-го року быв штудентом Ґеоґрафічной факулты найпрестіжнішой у бывшім Совітьскім союзі Державной універзіты ім. М. В. Ломоносова. У 1956-ім році обгаїв діпломову роботу по темі Боршодьскый промысловый район в Мадярьску (економічно-ґеоґрафічна аналіза).
Од 1965-го до 1968-го року быв на стаціонарній ашпірантурі Катедры економічной ґеоґрафії загранічных соціалістічных держав Московской державной універзіты ім. М. В. Ломоносова. В рр. 1966 – 1967 Тібор Мікловш Поповіч в рамках ашпірантуры быв на научній стажи в Мадярьску, де позберав матеріал про свою кандідатьску дізертацію по темі Ґеоґрафія портавинового промыслу Мадярьска, котру обгаїв у 1968-ім році.
По закінчіню ашпірантуры Тібор Мікловш быв направленый на роботу на Общенаучну факулту Ужгородськой державной універзіты як преподаватель ґеоґрафії. Але зачати роботу не міг, бо на тоту посаду назначіли другого чоловіка по „указке свыше“.
У тот же час він дістав пропозіцію од Інштітуту економікы Мадярьска робити там научным співпрацовником, котру прияв од септембра 1965-го року, переселив ся до Будапешті, і став робити у тій установі занимаючі ся вопросами теріторіалного розвоя потравинового промыслу Мадярьска. Почас роботы на інштітуті вышло напечатаных 6 книг Тібора Мікловша Поповіча (рр. 1969 – 1974). Єдночасно з роботов на іштітуті преподавав шпеціалный курз під назвов Ґеоґрафічны аспекты потравиногово газдівства Мадярьска про штудентів Катедры общой економічной ґеоґрафії Будапештськой універзіты імени Лоранда Етвеша. Т. М. Поповіч одробив на тій катедрі 17 років, до 1991-го року.
За тых 17 років він быв участником 30-ох научных конференцій в Мадярьску і в загранічу, де 21 раз выступав із рефератами.
Паралелно з научнов роботов Т. М. Поповіч у 1992-ім році залучів ся до руху русиньского возроджіня в Мадярьску. Закон о народностных меншынах Мадярьска, приятый у 1993-ім році, дав можность орґанізації научно-бадательскых інштітутів народностных меншын. Т. М. Поповіч у 1996-ім році быв організатором Русиньского научно-бадательского інштітуту в Будапешті, і став його директором. Інштітут занимав ся русиністічныма баданями не лем односно Русинів Мадярьска, а і цілого Карпато-дунайского басейна.
Під веджіньом Т. М. Поповіча інштітут за 20 років (рр. 1996 – 2016) орґанізовав 33 научных русиністічных конференцій по тематіці історії, етноґрафії, ґеоґрафії Русинів, в тім чіслі была тема присвячена русиньскым народным будителям. У своїй научнуй роботі Т. М. Поповіч основав ся на сістематічнім приступі, функціонално-тіполоґічній аналізі. Русиньскый інштітут по ініціатіві Т. М. Поповіча рішіньом Ученой рады у 1999-ім році основав русиньску народну універзіту, котра мала назву Народна высока школа. Задачов той універзіты была орґанізація школованя русиньского языка. Занятя вели ся сістематічно до 2007-го року.
У 2002-ім році Т. М. Поповіч став єдным із основателів русиньской цівілной орґанізації Будителі, котра стала занимати ся популарізаційов діятельности русиньскых народных діятелів. По ініціатіві Т. М. Поповіча обществом Будителі были покладены памнятны таблы: Николайови Бескидови (2003 р., Болдоґкйоваролйо); Александрови, Корнелійови, Євґенійови Бескидовым (2005 р., Абауйсанто); Анатолійови Кралицькому (2006 р., Маріяповч); Йосифови Ґаґанцьови (2006 р., Шаторолйоуйгель; 2007 р. Віслав); Антонійови Годинкови (2008 р. Будапешт).
У 1999-ім році почала выдавати ся ґазета Вседержавный Русинськый вістник, головным редактором котрой быв Т. М. Поповіч. Од 1999-го до 2007-го року Т. М. Поповіч быв членом Кураторії Фундації за народностны і етнічны меншыны Мадярьска. Од 1998-го до 2002-го року быв головов Русиньского націоналного самосправованя ХІІ. района Будапешта, од 2006-го до 2012-го року ХІ. района Будапешта.
Зачінаючі од 1993-го року Тібор Мікловш Поповіч быв актівным участником світвого русиньского руху, быв делеґатом або гостьом тринадцятьох Світовых конґресів Русинів.
Тібор Мікловш Поповіч є автором 6-ох моноґрафій, понад сто статей у часописах, котры вышли на мадярьскім, русиньскім, україньскім, анґліцькім, німецькім і естоньскім языку. Його послідня робота має назву Етнічна історія Славянів сучасного Мадярьска.
Вічная память, блаженый покій!
(За русиньску верзію біоґрафії од Петра Береша дякуєме Др. Маріянні Лявинець.)
https://www.lem.fm/tibor-miklovsh-popovich-rr-1938-2025/
Aktuality
Zobraziť všetky29.06.2025
Zmluva, ktorá dramaticky zmenila dejiny Rusínov: 80 rokov od straty Podkarpatskej Rusi
По русинськы, русин ТУ: #rusyn In English, english HERE: #engl.
Historická dohoda medzi Československom a Sovietskym zväzom z roku 1945 ukončila kapitolu rusínskej prítomnosti v rámci ČSR a otvorila cestu k nové…
28.06.2025
VOLOŠIN Augustin (*1874 †1944)
VOLOŠIN Augustin (*17. 3. 1874 Kelečín, dnes Ukrajina – †19. 7. 1945, Lefortovská věznice, Moskva, Rusko), řeckokatolický duchovní, pedagog, publicista, rusínský politik ukrajinského směru. Studoval na reálném gymnáziu v Užhorodě (1883–1892), teol…
28.06.2025
BENEŠ Edvard (*1884 †1948)
BENEŠ Edvard (*28. 5. 1884 – †13. 9. 1948), český a československý politik a diplomat, ministr zahraničí ČSR (1918–1935), prezident ČSR (1935–1938), prezident v exilu (1940–1945), prezident ČSR (1945–1948). O problémy Podkarpatské Rusi se zajímal …
28.06.2025
TURJANICA Ivan (*1901 †1955)
TURJANICA Ivan Ivanovič (*25. 5. 1901 Rjapiď, dnes Ukrajina – †27. 3. 1955 Užhorod, Ukrajina), komunistický politik. Původním povoláním kominík. V roce 1917 narukoval do rakousko-uherské armády, po rozpadu monarchie se zapojil do komunistického …
28.06.2025
Keď si Stalin odhryzol z Československa: Pri Podkarpatskej Rusi sa ukázalo, o čo mu naozaj ide
ANDREJ ŠIMONČIČ ( jún 2020 )
Snahu obnoviť po druhej svetovej vojne Československo v jeho predmníchovských hraniciach pred 75 rokmi definitívne pochoval podpis zmluvy, ktorou sa územie Podkarpatskej Rusi stalo súčasťou Sovietskeho z…
27.06.2025
Osvobození, nebo okupace?
prof. Ivan Pop
V propagandistické válce, kterou Rusko rozpoutalo jako součást hybridní agrese proti Ukrajině, se čas od času objevuje také problematika Podkarpatské Rusi (dnešní Zakarpatské oblasti Ukrajiny). Ruští propagandisté pro…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Žeby Paraska dobri vyzerala v liťi v plavkach na plaži, už v zymi začala pidkormľuvaty svoju najlipšu kamaratku Natašu...´

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať