Tiso a Hitler podcenili odhodlanie Slovákov povstať proti neslobode

Prípravy na Povstanie aj dianie po jeho vypuknutí sprevádzala národná zhoda všetkých protinacistických ľavicových i pravicových politických síl na Slovensku, čo, naopak, často neplatilo o iných krajinách, kde tiež došlo k ozbrojenému odporu proti hitlerovskému Nemecku. Poukazuje na to historik a riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin.

Mohli pohlavári vojnového slovenského štátu považovať vypuknutie Povstania za prekvapujúce?

Myslím si, že áno. Objavovali sa síce určité náznaky možného organizovaného ozbrojeného odporu na Slovensku, ale vláda v Bratislave ich zjavne správne nevyhodnotila. Podobne sa to dá povedať aj o Nemcoch v Berlíne.

Vyznieva pozoruhodne, že sa podarilo utajiť prípravy na vypuknutie SNP.

Samozrejme, že sa dá hovoriť úspechu; organizátorom nahrávalo, že keď sa chystalo vyhlásenie Povstania, tak sa na východnom Slovensku formovala poľná armáda generála Augustína Malára. Predtým pôsobil ako vojenský a letecký pridelenec na slovenskom veľvyslanectve v Berlíne, do vlasti sa vrátil na jar 1944. Vytvorenie Východoslovenskej armády inicioval minister národnej obrany Ferdinand Čatloš s tým, že sa má pripraviť na obranu karpatských priesmykov, ale v skutočnosti ju zamýšľal použiť ako súčasť národných síl proti nacistickému Nemecku. Smerom na východ krajiny preto v polovici roku 1944 prichádzali nielen vojaci, presúvala sa tam aj munícia, čo prispelo k prípravám na SNP.

Mali nejaký dosah na vyhlásenie Povstania dva dôležité dátumy v roku 1944? Vylodenie západných Spojencov v Normandii 6. júna a vypuknutie Varšavského povstania 1. augusta.

Mohli mať určitý pozitívny vplyv, ale nazdávam sa, že najdôležitejšie bolo, keď Rumunsko prešlo na stranu protihitlerovskej koalície. Udialo sa to 23. augusta 1944 po štátnom prevrate, pri ktorom odstránili diktátora Antonesca (v roku 1946 ho odsúdili na smrť a zastrelili).

Vráťme sa teraz na chvíľu o niekoľko rokov dozadu. Po rozbití Československa sa nacisti udomácnili na okupovanom území Protektorátu Čechy a Morava, ale na Slovensko svoje vojská neposlali. Prečo?

Kým územia Čiech a Moravy považovali nacisti za historické teritórium nemeckej ríše, naopak, Slovensko ich v z tohto pohľadu nezaujímalo ako cenná korisť. Spočiatku ho pritom mohli vnímať ako možný objekt obchodu s Poľskom a s Maďarskom pri rôznych vyjednávaniach Nemecka. Vývoj sa však uberal tak, že s Poliakmi sa nedohodli a prípadné posilnenie Maďarov asi Nemcom nehralo do kariet. Preto v Berlíne zjavne usúdili, že z ich pohľadu bude najvýhodnejšia existencia samostatného slovenského štátu ako Hitlerovho vazala.

Ako vyzeral ideálny scenár strojcov Povstania aj v súvislosti s blížiacim sa východným frontom?

Najprv treba poukázať na to, že SNP malo materiálno-logistický potenciál na úrovni približne troch mesiacov. Hovorím o zásobách zbraní, munície a pohonných hmôt zhruba na štvrťrok intenzívneho ozbrojeného konfliktu. Bolo to obdobie, počas ktorého povstalci museli dúfať, že sa udržia a že sa do kontaktu s nimi dostane z východu Sovietska armáda, po boku ktorej bojovalo aj veľa Slovákov a Čechov. Bohužiaľ, nepodarilo sa to. V polovici novembra 1944 by už dochádzalo ku kolapsu zásobovania povstaleckých jednotiek.

Prečo sa práve Banská Bystrica stala 29. augusta 1944 epicentrom Povstania?

Bola to úplne prirodzená záležitosť, pretože v tomto meste sa nachádzalo veliteľstvo slovenského pozemného vojska, pod ktoré spadali takmer všetky posádky na území celého Slovenska. A rozhodujúce pozície tam vykonávali dôstojníci ilegálneho vojenského ústredia na čele s podplukovníkom Jánom Golianom, neskôr bol brigádny generál a veliteľ povstaleckej armády. Je logické, že sa transformovalo na veliteľstvo povstaleckej armády. Navyše v Banskej Bystrici existoval rozhlasový vysielač, čo organizátori SNP po jeho vypuknutí okamžite využili a prevádzkovali ho v podstate až takmer do úplného potlačenia Povstania.

Nezanedbateľný podiel na bojoch slovenských vzbúrencov proti neslobode mali Francúzi. Ako sa v SNP ocitli?

Francúzski partizáni pochádzali zo zbrojoviek na Považí, kam ich ako robotníkov zavlečených z vlasti Nemci nasadili na nútené práce, a druhú časť tvorili bývalí vojnoví zajatci, ktorí prešlo na Slovensko z maďarského územia. Vytvorili francúzsky oddiel v rámci 1. partizánskej brigády generála Milana Rastislava Štefánika. Francúzi úspešne zasiahli v SNP, zvlášť známa bola ich účasť v bitke v Strečnianskej tiesňave, čiže v boji o Strečno.

Medzi partizánmi zo zahraničia sa objavili aj Rumuni.

Áno, ale neboli takí početní ako Francúzi, preto ich prínos pre Povstanie nemohol byť výrazný. Ich veľké chvíle na našom území však priši o niečo neskôr, keď sa do oslobodzovania Slovenska zapojila aj rumunská armáda. V bojoch padlo až okolo 16-tisíc jej príslušníkov.

Ako sa v SNP angažovali armády západných Spojencov?

Americké lietadlá bombardovali leteckú základňu v Malackách a železničnú stanicu vo Vrútkach. Povstalcom pomohli, z Malaciek totiž vzlietali piloti nemeckých strojov, ktorí v septembri 1944 dostali rozkaz zhadzovať bomby na povstalecké územie, čiže aj na letisko Tri Duby na Sliači a na Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici. Bombardovanie stanice vo Vrútkach zase povstalcom padlo vhod pri obrane Turca.

Ako Nemci uvažovali, čo sa týka počtu ich vojakov, keď sa rozhodli potlačiť SNP?

Najprv počítali s nasadením približne 15-tisíc mužov s tým, že po likvidácii vzbury by ich na Slovensku zostalo okolo 5-tisíc ako príslušníkov okupačných jednotiek. Táto počiatočná matematika odhalila, že v Berlíne nepredpokladali obrovský rozmer Povstania. Následne boli nútení poslať posily na Slovensko, dovedna premiestnili na naše územie zhruba až 50-tisíc mužov.

Ako vyzeralo porovnanie nacistov s povstalcami?

Nemci mali len o niečo málo menej vojakov, ako bolo povstalcov. V úvodnej fáze bojov sa aj výzbrojou nacisti a povstalci nachádzali na podobnej úrovni. Príslušníci Wehrmachtu mali možno trochu viac kusov obrnenej techniky a lietadiel. Významnejšiu úlohu zjavne zohrala skutočnosť, že v povstaleckej armáde boli väčšinou záložní dôstojníci a vojaci bez skúseností z frontu. Naopak, Nemci mali veľa takých, ktorí od vypuknutia druhej svetovej vojny v roku 1939 už prešli ostrými bojmi. Ukázalo sa to ako ich výhoda pri potlačení Povstania.

Ako súvisel, bohužiaľ, úspešný zásah proti SNP s obnovením deportácií Židov zo Slovenska do nacistických koncentračných táborov na jeseň 1944?

Bol to dôsledok toho, že Nemci mali kontrolu nad slovenským štátom. Robili si už v podstate všetko, čo sa im zachcelo. Druhá vlna deportácií židovských obyvateľov sa uskutočňovala plne v nemeckej réžii. Samozrejme, že v súčinnosti s ich tunajšími prisluhovačmi.

Aký význam zanechalo Povstanie pre Slovákov pri povojnovom usporiadaní Európy?

SNP poskytlo silný mandát Slovenskej národnej rade, stala sa rovnocenným partnerom československej vlády i prezidenta Edvarda Beneša v rokovaniach o postavení Slovenska po skončení druhej svetovej vojny. V zmysle snahy o získanie lepšej pozície v spoločnom štáte s Čechmi, aby sa na záujmy Slovákov prihliadalo viac ako v ére medzivojnovej Československej republiky. Odkaz Povstania spočíva ešte v jednej nemenej dôležitej veci.

A akej?

Na prípravách SNP sa zjednotili všetky protinacistické ľavicové a pravicové politické sily na Slovensku. Naopak, v iných štátoch, kde tiež došlo k ozbrojenému odporu, často nedokázali medzi sebou prekonať názorové rozdiely. Na Slovensku sa to podarilo aj pred blížiacim sa Povstaním, aj po jeho vypuknutí.

Pred novembrom 1989 oficiálna línia štátu zveličovala úlohu komunistov v SNP, po páde totalitného režimu zase niektorí historici začali minimalizovať ich príspevok. Ako to v skutočnosti vyzeralo, aj s prihliadnutím na Gustáva Husáka?

Význam komunistov by som nepreceňoval, ale ani nepodceňoval. Zohrali svoju úlohu v ilegálnom odboji i priamo v Povstaní. Husák síce dorazil na povstalecké územie pomerne neskoro, ale na druhej strane bol člen Slovenskej národnej rady, čiže niesol politickú zodpovednosť za rozhodovacie právomoci.

Získava Múzeum SNP ešte stále zaujímavé veci do svojej zbierky, napriek tomu, že od Povstania uplynulo už osem desaťročí?

Je potešujúce, že sa nám ozývajú ľudia, ktorí ponúkajú historicky cenné veci. Ide aj o pozostalých po povstalcoch, takže tieto predmety sa spájajú s konkrétnymi príbehmi. Zbierkový fond sa snažíme obohatiť aj nákupom vecí, ktoré dopĺňajú existujúce exponáty; sami ich vyhľadávame. Mimochodom, čo sa týka veľkých kusov vojenskej techniky, som veľmi rád, že sa nám v múzeu darí rekonštruovať jeden tank. Ide o Lt vz. 38. Tento ľahký tank československej konštrukcie, ktorý používal hlavne Wehrmacht, patril svojho času medzi najlepšie tanky na celom svete. Darí sa nám aj mapovať jeho históriu.

Konkrétne?

Podarilo sa nám overiť, že tento tank nasadili do bojov v Povstaní.

Nemci proti Slovákom?

Nie, naopak. Časť produkcie Lt vz. 38 bola určená aj pre slovenskú armádu a tento tank neskôr použili povstalci. Zistili sme, že ho pre ňu vyrobili v roku 1940. Má výrobné číslo 25, na základe neho sme sa dokázali dopracovať k jeho evidenčnému číslu a k nasadeniu pred 29. augustom 1944 a aj po vypuknutí SNP. Úplná dokumentácia jeho príbehu už nie je možná, ale máme jasnú predstavu o tom, kde sa pohyboval. Vysvitlo, že s najväčšou pravdepodobnosťou ho pri potlačení Povstania ukoristili Nemci, pretože naposledy zasiahol do bojov nacistov v Prahe v máji 1945.

Ako sa tank dostal do Múzea SNP?

Po skončení druhej svetovej vojny sa nachádzal vo výzbroji československej armády až do roku 1963, keď ho odovzdala do nášho múzea v Banskej Bystrici, ktoré bolo založené v máji 1955. Je cenný aj preto, že Lt vz. 38 vyrábané pre slovenskú armádu sa v niektorých parametroch odlišovali od týchto tankov určených pre Wehrmacht. Jedným z dôkazov, že patril povstalcom, bolo odkrytie zvyškov jeho pôvodného náteru, ktorý práve oni používali.

Aký je záujem verejnosti o expozície múzea?

Dovolím si povedať, že všetkých pracovníkov Múzea SNP teší, že posledných desať rokov zaznamenávame zvyšujúcu sa návštevnosť, čo jedine prispieva k lepšiemu poznaniu ľudí o jednej z najvýznamnejších udalostí v slovenských dejinách.

Čo zvlášť priťahuje pozornosť návštevníkov?

Veľa exponátov, každého zaujíma niečo iné. Medzi nimi nepochybne svetový unikát: zbraň vrastená do kmeňa stromu. Je to puška československej výroby vz. 24. Našli ju v roku 1974 lesníci nad obcou Vyšná Boca. Boli osvietení ľudia, pretože zbraň priniesli do Múzea SNP aj s časťou stromu. V sedemdesiatych rokoch sa na základe verejnej výzvy podarilo zistiť, že pušku položili k mladému stromu povstaleckí vojaci, keď jeden z nich utrpel zranenia, ktorého zobrali na ošetrenie. Zostala tam tri desaťročia, až kým ju náhodou objavili lesníci.

Marian Uhrin
Strednú priemyselnú školu strojnícku navštevoval vo Zvolene. V tejto odbornej orientácii zotrval aj počas troch rokov štúdia na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Vo vysokoškolskom vzdelávaní pokračoval najprv magisterským štúdiom geografie a histórie a následne formou doktorandského štúdia slovenských dejín na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Potom na tamojšej univerzite začal vyučovať muzeológiu.
V Múzeu SNP pracuje nepretržite od roku 2005. Začínal ako historik kurátor, neskôr bol vedúci oddelenia zbierok. Keď sa uvoľnila funkcia riaditeľa múzea, v októbri 2021 ho poverili jeho vedením. Za riaditeľa bol oficiálne vymenovaný 1. apríla 2022.

Miroslav Čaplovič

zdroj:
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/721628-tiso-a-hitler-podcenili-odhodlanie-slovakov-povstat-proti-neslobode/

foto: Účastníci SNP, ktoré vypuklo 29. augusta 1944
zdroj: VHÚ-VHA BRATISLAVA, MÚZEUM SNP V BANSKEJ BYSTRICI