Turistický boom s Warholom? 

Zrekonštruované múzeum mení atraktivitu a reprezentáciu, hovorí jeho riaditeľ

Táňa Rundesová

V Medzilaborciach v lete otvoria po dvoch rokoch zrekonštruované Múzeum moderného umenia nesúce Warholovo meno.

Kultúrny stánok s nečakane odvážnou víziou.
O tom, akú šancu majú hotely či reštaurácie v regióne priživiť sa na budúcej perle turizmu na konci sveta, sa rozprávame s Martinom Cubjakom, riaditeľom Múzea moderného umenia A. Warhola.

Z vašich rozhovorov z posledného obdobia cítiť silné presvedčenie, že múzeum by malo po rekonštrukcii zatriasť cestovným ruchom regiónu. Hovorím správne?

Je to skôr racionálna túžba než presvedčenie. Komplexná rekonštrukcia múzea, ktoré nesie vo svojom názve meno svetového umelca, a je paradoxne jediné v Európe, prináša možnosti pre výrazné zmeny najmä v oblasti cestovného ruchu. Primárne je to šanca pomôcť lokálnej ekonomike a efektívnejšie pripútať návštevníkov nielen k múzeu a Medzilaborciam, ale aj k regiónu a jeho ďalším krásam.

Aký je recept na vznik supermoderného projektu za milióny eur v najmenšom okrese ďaleko od centra?

Rekonštrukcia múzea bude stáť približne 15 miliónov eur. Vzhľadom na to, že ide po rekonštrukcii Slovenskej národnej galérie v Bratislave o druhú najväčšiu rekonštrukciu múzea na Slovensku za 30 rokov, ako aj vzhľadom na to, v akej geografickej polohe sa realizuje, ju vnímame ako takpovediac malý-veľký zázrak. Neexistuje žiadny konkrétny recept, ako dosiahnuť takúto investičnú akciu v kontexte rozvoja umenia a kultúry. Skôr je to zhluk situácií, ktoré musia do seba zapadnúť ako puzzle. No nesmie chýbať silná motivácia, schopnosť vytrvať a v kritických chvíľach vedieť nastaviť resuscitačné procesy. Je to o konštelácii ľudí zainteresovaných na projekte, o ich nastavení. Ale treba mať aj šťastie.

Kde sa objavili za posledné tri roky najväčšie úskalia?

Projekt takej rozsiahlej rekonštrukcie, jeho rôzne fázy projektových dokumentácií sa vyvíjali v ťažkých covidových časoch, ktoré v istom momente fúzovali so stále prebiehajúcou vojnou v susednej Ukrajine a s markantným nárastom cien stavebných materiálov. Na to všetko bolo treba reagovať a udržiavať projekt pri živote. Teraz už pôsobí ako príjemne vtipné aj to, že sa začal v lete 2018 pri sume 25–tisíc eur. Jeho vývoj bol vskutku zaujímavý a plánujem o tom v budúcnosti napísať aj „dlhší“ príbeh.

V Medzilaborciach sa dajú hotely, reštaurácie, kaviarne porátať na dvoch rukách. Objavil sa už záujem podnikateľov, ktorí by sa chystali na nárast turizmu po tomto sprístupnení?

Je pravda, že služby v meste sú stále nepostačujúce. Avšak musím dodať, že za posledné roky sa zlepšujú. Niektorí ľudia z okolia pochopili význam a zmysel možností, ktoré rekonštrukcia prinesie. V meste sa pravidelne konajú prednášky, workshopy ohľadom zlepšenia služieb, hľadajú sa nové produkty cestovného ruchu.

Kto ich organizuje, je to najmä mesto, či skôr súkromný sektor?

Som rád, že na týchto aktivitách sa zúčastňujú podstatné subjekty, predstavitelia mesta Medzilaborce, miestni podnikatelia, starostovia z okolitých dedín či zástupcovia tretieho sektora.

Takže záujem sa prebúdza.

Určite áno. Význam vidím v tom, že sa na potenciál rekonštrukcie múzea v meste a na okolí reaguje, nie je to apatický stav, a práve status tejto rekonštrukcie je motorom pre ďalší rozvoj.

Sú terajšie aktivity podľa vás dostačujúce?

Či to bude postačujúce, ukáže čas. Ale vidím už podstatne konceptnejší prístup k riešeniu atraktivity regiónu. A už to je pozitívne. Nie je dobré sa klamať, že tu za pár rokov bude vďaka Warholovmu múzeu s novým nádychom turistický ošiaľ s parádnymi službami, ale faktom je, že je tu výrazná snaha veci zlepšovať, a preto pracovať v tomto regióne by malo byť motivujúce.

Drobné podnikanie v gastre a hoteliérstve v meste takmer zaniklo. Údajne ho ovládol jeden či dvaja hráči. Aj preto ste sa vraj rozhodli uprednostniť v múzeu otvorenie muzeálnej kaviarne. Pôvodne ste s ňou nerátali?

Projekt komplexnej rekonštrukcie v roku 2018 vznikal na pozadí rôznych, často nutných reakcií aj na vtedajší status quo v súvislosti so službami v meste.

Ako to myslíte?

Stávalo sa nám často, najmä počas letnej sezóny, keď do múzea prišlo v priemere okolo 250 návštevníkov denne, že sa po návšteve múzea k nám vracali a pýtali sa, kde sa môžu ešte najesť, dať si kávu a podobne. Aj keď sme sa konceptu mať v múzeu vlastné bistro či kaviareň bránili, nakoniec sme sa rozhodli, že bude fajn, ak takúto zónu mať budeme s tým, že premyslíme spôsob fungovania, aby sme nesuplovali inú potenciálnu možnosť pre tento druh služby niekomu z miestnych ľudí.

K čomu ste teda dospeli?

Pre nás ako múzeum je skôr podstatnejšie mať priestor na takpovediac prvokontaktný výdych po prehliadke múzea, na nejakú oddychovú zónu, v ktorej môže návštevník prežiť akýsi "dojížďak" zážitkov, ktoré mal počas prehliadky. Mal by mať možnosť interakcie, prečítať si nejaký text, časť knihy trebárs aj pri káve či koláči v tvare Campbellovej polievky. A potom sa vybrať do mesta, respektíve okolia, a využiť v plnej miere gastro služby.

Možno sa pýtam trochu predčasne, ale plánujete v kaviarni využiť aj pop-artové motívy?

Sú aj také plány. V tejto chvíli však nemáme jasný koncept implementácie Warholovho pop–artu do prevádzky bistra tak, že model fungovania by bol jasný. Pre nás bude naozaj kľúčové nájsť tú krehkú líniu v tom, ako nasmerovať návštevníka po relatívne dlhšej prehliadke múzea, počas ktorej vysmädne a vyhladne, z nášho bistra stále ešte polo-hladného do okolia. Aby tam vyhladol úplne a navštívil miestne reštaurácie.

Nová podoba múzea
Zásadnou zmenou je prepojenie interiéru s exteriérom cez časti strechy a fasády, kadiaľ budú môcť prechádzať návštevníci. Strecha bude variabilná s rôznym povrchom a zastrešením, pričom sa využije na edukačné či iné oddychové projekty v období od jari do jesene. V projekte sa naplánovali výrazné dispozičné zmeny v rámci expozícií. Tým sa vytvoria vhodnejšie podmienky pre širšiu prezentáciu umenia, využijú sa pritom rozmanité interaktívne prvky, multimediálne inštalácie – tie sa umiestnia napríklad v podobe veľkoplošných obrazoviek, interaktívnej digitálnej sieťotlače či prezentácie filmovej tvorby. Návštevníci uvidia aj rôzne video steny, zmiešanú realitu a podobné zážitkové implementácie.



Vizualizácia FOTO: archív Martina Cubjaka


Múzeum bude po otvorení multifunkčné. Mohli by ste v krátkosti vyrátať, aké činnosti, funkcie a platformy ponúkne, čo tu návštevník bude môcť uvidieť, počuť, zažiť?

Zásadnou pridanou hodnotou bude prepojenie interiéru s exteriérom cez pochôdzne časti strechy a fasády a využitie strechy na rôzne edukačné či iné oddychové projekty najmä od jari do jesene. Tým, že múzeum prejde aj výraznými dispozičnými zmenami v rámci expozícií, vytvoria sa nám vhodnejšie podmienky pre širšiu prezentáciu umenia, vrátane rôznych interaktívnych prvkov, multimediálnych inštalácií, napríklad v podobe veľkoplošných obrazoviek, interaktívnej digitálnej sieťotlače, prezentácie filmovej tvorby. Budú tu rôzne videosteny, zmiešané reality a podobné zážitkové implementácie.

V čom bol, okrem peňazí, najväčší problém pri rekonštrukcii? Alebo s akou najťažšou situáciou ste sa stretli, prípadne sa obávate, že ešte môže nastať?

Patovou situáciou bola doba covidová. Vtedy projekt z pochopiteľných dôvodov zamrzol. S nárastom cien stavebných materiálov sa priamo úmerne znižovala predstava realizovateľnosti rekonštrukcie. Veľmi ťažkou situáciou bolo aj naštartovanie projektu do jeho reálnych projektových prác v rámci dokumentácií, nakoľko som mal ako riaditeľ mimoriadne krátky čas na to, aby som manažoval prípravu architektonickej štúdie a projektových dokumentácií, ktoré bolo potrebné odovzdať vtedajšej vláde. Obavy nejaké veľké už nie sú. Všetci kompetentní sa snažíme ostať v pozitívnom móde a veríme, že tak ako sa architektonicko–stavebná časť dokončí tak, ako sa má, sa dokončí aj interaktívno–multimediálna časť rekonštrukcie. Pre celok to bude veľmi dôležité.

Ste výborný znalec Warholovho diela a dôverne poznáte aj jeho osobný príbeh. Warhol bol vyslovene mestský človek, no matka mu neraz rozprávala o svojej rodnej rusínskej dedinke Miková, o ťažkom gazdovaní, o vojne, ale i zvykoch. Aký mal Warhol vzťah k vidieckemu životu a ľudovým obradom?

Tento typ života poznal z rozprávania svojej matky Júlie. Tá sa za Andym presťahovala z periférnej pittsburgskej mestskej časti priamo do srdca veľkého New Yorku. Tam až do svojej smrti nastavovala Andymu doslova na dennej báze zrkadlo prostého vidieckeho života a DNA kraja, z ktorého pochádzala. Preto to Andy aj veľmi intímne vnímal a aj preto sa v jeho tvorbe objavovali motívy Veľkej noci, Vianoc aj iné náboženské motívy, či už Poslednej večere, Sv. Apollónie alebo motívy krížov. Vôbec nebolo bežné to vidieť vo vtedajšom bohémskom, nielen americkom umeleckom svete.

Ako výtvarný teoretik ste tieto vplyvy určite dopodrobna odsledovali vo Warholových dielach.

Domovina Andyho matky Júlie, jej spôsob života, religiozita a vôbec aura, ktorou ho obklopovala, sa pretavila do jeho vnútorného sveta veľmi silno. Pre mňa ako teoretika umenia to bol najvýraznejší moment, ktorým sa Warhol ako rodený Američan s neamerickými koreňmi odlišoval od ostatných významných amerických umelcov tej doby.

Budete venovať v budúcich expozíciách nejakú časť aj tomu, aby ste priblížili i tvorivú činnosť Júlie Varcholovej?

Áno, bude časť expozície múzea, ktorá ukáže aj tvorbu Andyho matky a podrobnejšie vysvetlí jej dôležité miesto v jeho živote.

V Mikovej nedávno otvorili Pamätnú izbu nazvanú po Andyho matke Júlia Warhola. Návštevníci vášho múzea sa nesporne budú zaujímať aj o Mikovú. Budete ich o nej informovať, je to prínos aj pre vaše múzeum?

Je určite dobré, že v Mikovej je takýto bonus. Návštevníci sa aj doteraz zaujímali o rodisko rodičov kráľa pop-artu, teraz tam budú môcť vidieť aj niečo viac. Je to skôr prínos pre samotnú obec a v zásade aj ďalší produkt pre návštevníkov regiónu. Pre samotné naše múzeum to však ja osobne ako prínos nevnímam.

Neplánujete aj určitú spoluprácu s Mikovou a taktiež spoluprácu so širším regiónom, napríklad vytvorením pop–artovej tour po severovýchode Slovenska?

Áno, tieto plány sa formujú práve na spomínaných workshopoch, kde sa hľadá najmä ucelený koncept v kontexte rozvoja cestovného ruchu. Ide o to zdržať návštevníka Medzilaboriec dlhšie v meste, v jeho okolí, a tým zvýrazniť význam múzea pre širší kontext podpory lokálnej ekonomiky. Veľký kus práce pre tento cieľ sme už urobili, teraz bude veľa závisieť aj od toho, ako sa pridajú ostatní a čo preň aj reálne urobia.

Pripomeniem dávnejší koncept Warhol City, po ktorom už veľa nezostalo.

Idey o zastrešení regiónu brandom Warhol sú v mnohých podobách spracované aj v rôznych typoch regionálnych art tripov. Je tu aj vízia medziinštitucionálnej spolupráce v kontexte výučby umeleckých odborov priamo v múzeu, čo môže mať dopad na samotnú vizuálnu podobu Medzilaboriec ako Warhol City. Aby to však fungovalo ako celok, musia sa tie povestné „puzzle“ aj správne poskladať. To bude zrejme ďalšia veľká výzva pre tento kraj.

Múzeum vždy bolo aj bude najväčšou atrakciou hlavne pre cudzincov. Miestnych vraj jeho prítomnosť v meste doteraz skôr iritovala. Ako to chcete zmeniť?

Ponuka múzea pre miestnych ostáva vždy rovnaká. Múzeum je pre nich otvorené, sú v ňom vítaní, čiže v tomto smere im neprinesie nič extra iné. Múzeum nemení poslanie, štatút, ale mení svoju atraktivitu a reprezentáciu, čo predikuje vyšší počet návštevníkov mesta. Múzeum preň i pre región vytvára nové možnosti, ako návštevníka monetizovať, ako rozšíriť služby v meste, začať v ňom podnikať, vytvárať nové biznis modely, aby tu návštevník múzea ostal dva až tri dni a minul tu peniaze.

Martin Cubjak
Pochádza z Bardejovského okresu. Vyštudoval estetiku a filozofiu na Prešovskej univerzite. Už popri štúdiu a po absolvovaní školy sa zamestnal v múzeu ako lektor, kurátor a muzeoedukológ. Neskôr opustil muzeálno-teoretickú brandžu a takmer desať rokov podnikal ako privátny galerista. V roku 2018 sa vrátil do múzea v Medzilaborciach na post riaditeľa. Žije v Košiciach, odkiaľ denne dochádza do Medzilaboriec. Je ženatý, má tri deti.

Asi všetko závisí od konkrétnych osôb, ako novú šancu uchopia.

Áno, je už na ľuďoch, akú odvahu budú mať, aby pomohli urobiť z Medzilaboriec atraktívne mesto, a tým si sami pomohli zlepšiť život. Po rokoch verím v obrátenie spomínanej iritácie do jej pozitívnej a kreatívnej podoby.

Špecifickým problémom Medzilaboriec sú neprispôsobiví občania. Tí, najmä deti a tínedžeri, zvykli posedávať celé hodiny okolo múzea. Čo s tým, aby takáto vizitka neprebila prínosy novej renovovanej stavby?

Je to veľký problém, mali sme mnoho negatívnych skúseností v minulosti s ich správaním ako aj v súvislosti s poškodzovaním cudzieho majetku. Tento problém sa rieši celkom intenzívne, najmä na úrovni mesta. Chcem veriť, že úspechom bude, ak sa vyrieši aspoň na 50 percent. Samozrejme, aj v spolupráci s mestskou políciou a Policajným zborom.

Nakoniec si neodpustím otázku o medializovaných správach, že určité atraktívnejšie múzeá, medzi nimi i vaše, chce ministerstvo kultúry zoštátniť. Máte o tom nejakú informáciu?

Zatiaľ máme iba medializované informácie, žiadne iné. Neviem o takomto kroku zo strany ministerstva. Nenašiel som nikde priamo zmienku z ich strany, že naše múzeum je vo fokuse takýchto plánov, že by to niekde reálne deklarovali a už vôbec nie, či to má byť napríklad na prospech múzea. Môžeme o tom iba špekulovať.

Zatiaľ ide len o hypotézu, ale dokázali by ste si predstaviť, že fungujete za takejto situácie?

Osobne si myslím, že je to blud, nemá to logiku. Pripadá mi to vyslovene ako nejaká kačica. Je zbytočné sa tým aj zapodievať.

Táňa Rundesová

zdroj:
https://hnonline.sk/style/kultura/96193918-turisticky-boom-s-warholom-zrekonstruovane-muzeum-meni-atraktivitu-a-reprezentaciu-hovori-jeho-riaditel

Vizualizácia FOTO: archív Martina Cubjaka