Ukrajinskú minulosť vymaníme z ruského tieňa, sľubuje historik Snyder
Tím historikov a ďalších odborníkov z celého sveta sa spojil pod hlavičkou Globálnej iniciatívy pre ukrajinskú históriu, aby vyviedol minulosť Ukrajiny z tieňa ruského a sovietskeho rozprávania plného poloprávd a lží, ktoré kremeľská propaganda na čele s prezidentom Vladimirom Putinom neustále omieľa od minuloročnej invázie do susednej krajiny.
" Moderná Ukrajina je produktom sovietskej éry. Mali by sme to vedieť a pamätať na to, že vznikla na historickom území Ruska. Súčasnú Ukrajinu s jej vedením vytvorili Európa a USA ako protiruský projekt," napísal Putin predtým, ako vo februári minulého roka pod zámienkou " denacifikácie" rozpútal najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Podľa historika Timothyho Snydera, ktorý je jedným z lídrov novej iniciatívy, je potrebné vyňať ukrajinské dejiny z periférie ruských dejín, dať ich do kontextu a zmeniť chápanie veľkých svetových udalostí.
"Celá história druhej svetovej vojny vyzerá inak, ak pochopíte, že hlavným vojnovým cieľom Nemecka bolo ovládnuť Ukrajinu. Dovolím si tvrdiť, že dejiny 21. storočia vyzerajú inak, ak pochopíte dôvody, prečo je Ukrajina taká odolná voči ruskej invázii," povedal Snyder pre The Guardian.
Iniciatíva je trojročným projektom, do ktorého sa doteraz zapojilo deväťdesiat vedcov. Budú pracovať na sedemdesiatich rôznych témach, od raného osídlenia ukrajinského územia, cez šírenie indoeurópskych jazykov, až po úlohu Ukrajiny v dejinách starovekého Grécka, jej spojenie s Byzantskou ríšou a jej väzby na vikingských moreplavcov, ktorí ovládli stredovekú Kyjevskú Rus. Ústrednou témou bude obdobie cárskeho Ruska a druhá svetová vojna.
"Jednou z najrozporuplnejších otázok ukrajinskej historickej pamäti je dekolonizácia - do akej miery bola Ukrajina kolóniou Ruska a do akej nie. V ukrajinskej histórii takmer neexistuje téma, v ktorej by sa dal nájsť konsenzus, a to je dobre," povedal Jaroslav Hrycak, profesor histórie na Ľvovskej univerzite.
Projekt sa zameria aj na archeologické nálezy
Hoci väčšinu účastníkov iniciatívy tvoria historici, do výskumu budú zapojení aj prírodovedci, zoológovia, paleontológovia a archeológovia. Projekt sa bude zaoberať aj klimatickými, geografickými a environmentálnymi otázkami.
"Ukrajinská história nie je okrajová, ale ústredná, a to dokonca v miere, ktorú je ťažké uniesť a priznať si ju," píše sa v manifeste iniciatívy. Serhij Plochij, profesor ukrajinskej histórie na Harvardovej univerzite, sa domnieva, že iniciatíva je jedinečnou príležitosťou "spolupracovať s najlepšími mozgami v odbore a priblížiť ukrajinskú históriu svetu".
Po troch rokoch každý z vedcov predloží trojicu odborných textov, z ktorých najdlhší by mal mať sto strán a bude napísaný tak, aby si ho mohla prečítať široká verejnosť.
Na iniciatívu dohliada správna rada, v ktorej okrem Snydera pôsobia bývalý švédsky premiér Carl Bildt, historička a nositeľka Pulitzerovej ceny Anne Applebaumová, expert na medzinárodné právo Philippe Sands, ukrajinský básnik Serhij Žadan a ukrajinský miliardár Viktor Pinčuk, ktorý projekt sponzoruje. Pinčuk sa zaviazal nielen podporiť vedcov, ale aj financovať tri vedecké konferencie, archeologické vykopávky a publikácie.
Pinčuk zbohatol v 90. rokoch 20. storočia po založení spoločnosti na výrobu rúr, železničných kolies a ocele. Podnikateľ bol v rokoch 1998 až 2006 poslancom ukrajinského parlamentu a neskôr čelil obvineniam z korupcie. Pinčuk je zaťom druhého ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu, ktorého kritici obviňujú z podplácania a napomáhania vzniku oligarchie na Ukrajine.
Podľa denníka Guardian Pinčuk trvá na tom, že Globálna iniciatíva pre ukrajinskú históriu je úplne nezávislá a nemá žiadny vplyv na akademikov.
Autor: dtt
zdroj:
https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-historie-vladimir-putin-timothy-snyder-dejiny-iniciativa-londyn.A231207_200201_zahranicni_dtt
foto:
Americký historik a spisovatel Timothy Snyder
zdroj: Wikipedia
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska na bali hvaryť Vasyľovi:
-Po pjaťim koňaku sja z tebe stavať nudnyj džvir...
-Ale ja dnyskaj nič ne pyv...!
-Ale ja hej...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať