Ústredný talerhofský výbor

Výzva - pri príležitosti 20. výročia uväznenia Rusínov v Talerhofe

V roku 1914, spolu s príchodom prvej svetovej vojny, začali represie a teror rakúskych úradov proti rusínskym obyvateľom Haliče, vrátane Lemkoviny. Talerhof zostáva v pamäti národa dôležitým svedectvom. Medzi väznenými bolo veľké množstvo predstaviteľov lemkovskej inteligencie – politickej, kňazskej a spoločenskej elity.

Po prepustení z tábora tých, ktorí prežili, a po ukončení vojnových operácií, bol v roku 1923 vo Ľvove z Talerhofcov vytvorený Ústredný talerhofský výbor, ktorý bol oficiálne pôsobiacou občianskou organizáciou v rámci II. Poľskej republiky. Vedúcim výboru bol A. Hulla.

Dôležitým pamätníkom po Ústrednom Talerhofskom výbore sú štyri zväzky „Talerhofského almanachu“, vydané v rokoch 1924-1932, v ktorých sú umiestnené dokumenty a spomienky svedkov väznenia – Talerhofcov. Nachádzajú sa v ňom aj historické fakty z Lemkoviny, napr. kalendárium od o. Vasiľa Kurillu a publikovaný „Denník Lemka z Talerhofu“ jeho syna – advokáta Teofila Kurillu.

Výbor tiež organizoval vo Ľvove Talerhofské zjazdy. Prvý z nich sa konal 10. novembra 1928, kde okrem iného bola odslúžená panychída za obete tábora.

Ústredný talerhofský výbor zostal „ústredným“ vo svojom názve v roku 1933, a už v roku 1934, pri príležitosti 20. výročia začiatku väznenia, sa konal II. Talerhofský zjazd, na ktorý sa zišlo už takmer 15 tisíc ľudí. Vtedy bol tiež na Lyčakovskom cintoríne odhalený pamätník venovaný obetiam tábora Talerhof s nápisom: „Obetiam Talerhofa 1914-1918 Haličská Rus“ (architektom bol Oleg Lucik). Potom, každý rok na Tomášovu nedeľu (Antipascha) bola pri pamätníku slúžená panychída za obete prvej svetovej vojny – trpiacich v Talerhofe, Terezíne a na iných miestach. Výbor ukončil svoju činnosť s príchodom druhej svetovej vojny.

V novinách „Lemko“ (č. 5., štvrtok, 1. mája 1934), ktoré vychádzali ako orgán Lemkovského zväzu, bola pred 20. výročím Talerhofských spomienkových akcií zverejnená výzva – vyzývajúca k účasti na II. Talerhofskom zjazde vo Ľvove. Celý obsah výzvy publikujeme nižšie.


V Ý Z V A
Ústredného talerhofského výboru
Pri príležitosti 20. výročia masových zatýkaní a popráv ruských ľudí

Všetci si pamätáme rok 1914. Skôr, než začali padať hlavy na vojnovom bojisku, padli pod úderom kata nevinné obete haličsko-ruského národa. Koho minula šibenica – ten hnil roky v rakúskych väzniciach na ďalekej cudzej zemi.

No najhlbšie sa do duše národa vryla väznica v Talerhofe. 5000 najlepších synov Haličskej Rusi už nikdy nevidelo svoju vlasť. Navždy zostanú na nemeckej zemi pod tienistými borovicami.

Avšak pri 20. výročí veľkej, národnej tragédie je potrebné previezť na rodnú zem pozostatky aspoň jedného Talerhofského mučeníka.

Deň Talerhofského zjazdu vo Ľvove je už blízko. Ale so smútkom a hanbou musíme priznať, že

- ani na prevoz pozostatkov z Talerhofu,
- ani na organizáciu samotného zjazdu,
- ani na tlač príslušnej literatúry, letákov, výziev a pod.,
- ani na dôstojné usporiadanie akadémie, koncertu a pochodu,
- ani na prijatie hostí,
- ani na iné nepredvídané výdavky nie sú v pokladnici Ústredného Talerhofského výboru prostriedky.

Úpenlivo prosíme všetkých ruských uvedomelých ľudí o čo najrýchlejšiu pomoc. Opakujeme, že deň zjazdu je už blízko. Práce a starostí je každým dňom viac a viac. Výdavky sú obrovské a príjmy takmer žiadne: 2–3 zl denne. Celá Prikarpatská Rus v krajine aj za jej hranicami by sa mala pripravovať na národné slávnosti s čo najväčším úsilím a dať možnosť Ústrednému talerhofskému výboru dokončiť túto svoju prácu tak, ako to vyžaduje 20 rokov hrdinského mučeníctva našej Matky-Rusi.

Ľvov. 20. marca 1934.

Za Ústredný talerhofský výbor:

Tajomník                   Predseda
(–) B. Olšanský.           (–)  A. Hulla.


Severian Kosovský