Vietnam 50 rokov po skončení vojny

30. apríl 1975 – dátum, ktorý pre mnohých ľudí v našich končinách už nemá takmer žiadny význam. Pre ľudí vo Vietname, Laose a Kambodži to bol deň nádeje a krátky zlom v desaťročiach utrpenia: Bol to oficiálny koniec druhej indočínskej vojny, ktorá trvala od roku 1955 do 30. apríla 1975. /1  Avšak pre ľudí vo Vietname utrpenie pokračovalo aj po roku 1975 a trvá dodnes.

Proti tomuto zabúdaniu sa postavili novinár Peter Jaeggi a fotograf Roland Schmid, ktorí od roku 1999 opakovane navštívili Vietnam. Zdokumentovali následky vtedajšieho masívneho použitia Agent Orange a iných vysoko toxických herbicídov, ale aj bojových plynov. Aktuálne je ich práca prezentovaná na fotografickej výstave (s príznačným názvom «Vojna bez konca») v Photobastei Zürich. Na 17 stenách sú predstavené rôzne oblasti, v ktorých je život ľudí vo Vietname (a tiež v Laose a Kambodži) od konca vojny ťažko poznačený. Výstava je hodnotne doplnená novo vydanou, veľmi informatívnou a dobre čitateľnou knihou Petra Jaeggiho «Vojna bez konca. Chemické zbrane vo vietnamskej vojne» /2  z roku 2024.

Druhá vietnamská vojna – na pleciach civilného obyvateľstva

Keď sa druhá vietnamská vojna v roku 1975 skončila, uplynuli dve desaťročia. Oficiálne proti sebe stáli Severný Vietnam (a v decembri 1960 založený Vietkong, resp. Národný front pre oslobodenie Južného Vietnamu NLF) a Južný Vietnam podporovaný USA. Komunisticky riadený Severný Vietnam a vojenská diktatúra v Južnom Vietname boli dve časti, na ktoré bola krajina dočasne rozdelená v roku 1954 na Ženevskej konferencii o Indočíne pozdĺž 17. rovnobežky. V roku 1956 boli plánované slobodné voľby, ktoré však Južný Vietnam (s podporou USA) odmietol.

V roku 1961, za prezidenta Johna F. Kennedyho, sa USA začali výraznejšie "angažovať". Do Vietnamu boli vyslaní prví vojenskí poradcovia. V auguste toho istého roku bola americká armáda oprávnená používať herbicídy. Defoliačný prostriedok s vysoko toxickým dioxínom mal podľa oficiálneho vyhlásenia vlády zničiť úkryt nepriateľa a jeho potravinové základne. "Zrovnáme tú prekliatu krajinu so zemou," nechal sa počuť prezident Nixon ešte v roku 1971. To sa začalo už počas prezidentstva Lyndona B. Johnsona (1963-1969). Richard M. Nixon (1969-1974) to do roku 1971 eskaloval. USA podporovali vládu Južného Vietnamu dočasne s viac ako 16 000 vojenskými poradcami. Po tzv. Tonkinskom incidente, ktorý sa neskôr ukázal ako podvod, USA v auguste 1964 priamo zasiahli do vojny. Na vrchole vojny bojovalo vo Vietname viac ako 500 000 amerických vojakov. Plošné letecké postreky herbicídmi sa začali v roku 1965 – s vedomím o nebezpečnosti herbicídu vyrobeného spoločnosťou Dow Chemical, ktorý bol použitý ako chemická zbraň!

V roku 1973 nakoniec Henry A. Kissinger, ktorý zohral kľúčovú úlohu v zahraničnej politike USA počas vietnamskej vojny, a Le Duc Tho, veliteľ vojenských operácií severovietnamcov, zasadli v Paríži k mierovým rokovaniam. V tomto roku spoločne získali Nobelovu cenu za mier. Le Duc Tho ju odmietol, pretože podľa neho ešte nebol mier. Vojna trvala ešte ďalšie dva roky a skončila sa prvou vojenskou porážkou Spojených štátov amerických. /3  Bola to opäť zástupná vojna medzi Východom a Západom. Bola vedená na pleciach civilného obyvateľstva na cudzom území a zanechala milióny mŕtvych v krajine menšej ako Nemecko, ktorá bola na konci vojny posiata približne 26 miliónmi bombových kráterov.

 Agent Orange – večný jed

"Vojny nekončia, keď prestanú padať bomby a skončia sa boje. Deštrukcia trvá oveľa dlhšie, rovnako v krajine ako v pamäti a telách ľudí." V dnešnej turistickej krajine Vietnam nie sú hrozné následky vojny očividné – aj keď päťdesiat rokov po skončení vojny trpí stovky tisíc ľudí tejto krajiny – pretože postihnuté rodiny sa v spoločnosti takmer neukazujú. Najmenej osemdesiat miliónov litrov toxických herbicídov, najmä Agent Orange (taký bol vojenský názov pre tento jed), bolo medzi rokmi 1961 a 1971 rozprášených americkými ozbrojenými silami a ich spojencami z lietadiel, člnov alebo nádob nosených na chrbte nad Južným Vietnamom a cezhranične nad Laosom a čiastočne Kambodžou. Pri jeho výrobe spoločnosťami Monsanto (dnes Bayer), Dow Chemical a približne tridsiatimi ďalšími firmami vznikla kvôli príliš vysokým teplotám – výroba mala byť urýchlená – chlórová toxická látka TCDD (tetrachlórdibenzoparadioxín). Je považovaná za jednu z najtoxickejších chemikálií a neskôr sa stala neslávne známou ako jed zo Sevesa. O nebezpečnosti Agent Orange sa vedelo, avšak bola zľahčovaná. Vojakom sa hovorilo, že je to prostriedok proti komárom. V roku 1966 sa 5000 vedcov, medzi nimi 17 nositeľov Nobelovej ceny a 129 členov Národnej akadémie vied, obrátilo s petíciou proti tomuto hrubému zavádzaniu a požadovalo okamžité ukončenie používania herbicídov vo Vietname. "Nepretržitým rozsiahly používaním chemikálií a plynu vo Vietname sa vytvára nebezpečný precedens," právom varovali. Vláda tento list ignorovala a vojna pokračovala ďalších deväť rokov. Dnes americký štát uznáva desiatky fyzických a psychických škôd spôsobených týmto jedom. /5

Dvojaký meter – dvojakí ľudia?

Americkí vojaci, ktorí trpia jednou z mnohých uznaných chorôb, dostávajú podporu. Priamu príčinnú súvislosť medzi klinickými obrazmi a účinkom Agent Orange je ťažké preukázať, avšak je zrejmá. Dioxín v ňom obsiahnutý môže poškodiť genetický materiál po generácie. Americkí veteráni preto musia iba preukázať, že boli na miestach, kde bol jed použitý.

Inak je to s vietnamskými obeťami dioxínu. Vietnamský Červený kríž odhaduje, že v ich krajine dnes trpí následkami Agent Orange približne 1 milión ľudí. VAVA, Vietnamské združenie obetí Agent Orange a dioxínu, odhaduje, že s vysoko toxickým herbicídom prišlo do kontaktu približne 4,8 milióna ľudí. Už vo štvrtej generácii sa dnes rodia deti s vrodenými chybami. U vietnamských postihnutých však americká vláda popiera súvislosť medzi jedovatým plynom a chorobami. Dôkaz o tom musia predložiť sami postihnutí. Toto konanie je zdôvodňované tým, že rozprašovanie herbicídu bolo na ochranu amerických vojakov a vtedy sa nevedelo, aký nebezpečný je Agent Orange a iné herbicídy pre človeka a prírodu...

Akcie na odstraňovanie toxických látok a obete mín

Aktuálne prebieha v Južnom Vietname jedna z najväčších akcií na odstraňovanie toxických látok v histórii. Na leteckej základni v Bien Hoa, kedysi prekladisku Agent Orange, sa dekontaminujú státisíce kubických metrov pôdy obsahujúcej dioxín. Viac ako pätina všetkých obetí Agent Orange v tejto oblasti je považovaná za veľmi ťažko zdravotne postihnutú. Zahriatím na 300-350 stupňov má byť dioxín eliminovaný. Či táto metóda funguje, je však nemeckým environmentálnym vedcom Lorenzom Adrianom, profesorom na Helmholtzovom centre pre environmentálny výskum v Lipsku, výrazne spochybňované. Dioxín sa rozkladá na svoje zložky až pri 1200 stupňoch, inak by dokonca došlo k tvorbe nových dioxínov, píše.

K nebezpečným pozostatkom americko-vietnamskej vojny patria okrem mín Agent Orange státisíce nevybuchnutých bômb, špeciálne v stredovietnamskej provincii Quang Tri, kde kedysi dočasná hranica rozdeľovala Vietnam. Roľníci v tejto poľnohospodársky využívanej oblasti môžu svoju pôdu obrábať len s veľkým nebezpečenstvom. Dnes sa pozemné míny a iné nevybuchnuté bomby odstraňujú v rámci projektu Renew a deti sa musia učiť ich rozpoznávať. Avšak predpokladá sa, že od roku 1975 bolo zranených alebo zabitých pozemnými mínami či inými nevybuchnutými bombami viac ako 100 000 ľudí. Každoročne pribúdajú stovky nových obetí (rovnako v Kambodži a Laose). K tomu sa pridávajú obete napalmu, pokiaľ prežili ťažké popáleniny tretieho stupňa. USA zhodili na Vietnam takmer 100 000 ton tejto chemickej bojovej látky.

"Niekedy som taká unavená"

Počas svojej práce vo Vietname spoznali Peter Jaeggi a Roland Schmid mnoho ľudí, ktorých osud je poznačený dlhodobou vojnou. Niektorých z nich spoznávame na výstave a v spomínanej knihe. Žijú mimo turistického ruchu v chudobných pomeroch. Napríklad Hoang The, ktorá žije v tmavých a vlhkých miestnostiach schátraného domu s plechovou strechou v močaristej okrajovej štvrti Da Nangu, spolu so svojimi dvomi dospelými deťmi. Obe deti sú fyzicky a mentálne ťažko postihnuté, obe sú obeťami dioxínu. Dcéra Tran Thi Nga sa dokáže s pomocou akéhosi chatrného chodítka veľmi namáhavo pohybovať. Syn Tran Duc Nghia leží skrčený, úplne nehybný a ochrnutý. Už takmer dve desaťročia nemohol opustiť posteľ. Stratil aj sluch a reč. Otec počas vojny ako posol odboja často prichádzal do styku s vysoko toxickým Agent Orange. Zomrel v roku 2002. Jaeggi a Schmid stretli matku po siedmich rokoch opäť v roku 2022. Medzitým má 84 rokov. Jej ťažko postihnutý syn zomrel v roku 2016 vo veku 42 rokov. Zatuchnutý dom bol zbúraný. Jej syn z druhého manželstva postavil pre seba, svoju matku a postihnutú sestru pekný nový domov. Ale úloha starostlivosti o ťažko postihnutú dcéru zostáva. "Niekedy som taká unavená – chcela by som jednoducho len zomrieť. Ale je tu moja dcéra..." Pre Hoang The sa vojna nikdy neskončila./6

 Bola to len rozprašovaná hmla

Ani pre Tran To Nga, narodenú v roku 1942. Aj ona bola bývalá bojovníčka odboja a neskôr obeť Agent Orange. Jej prvé dieťa, dievčatko, malo už niekoľko mesiacov po narodení problémy s dýchaním a fialovo sfarbenú pokožku. Zomrelo vo veku 17 mesiacov na srdcovú chybu. Operácia by mohla priniesť záchranu – ale v džungli nebola možná. Druhé dieťa, opäť dievčatko, malo deformáciu chrbtice, rovnakú nevyliečiteľnú chorobu krvi ako jej matka a problémy s dýchaním. Dôvodom bol dioxín obsiahnutý v genetickom materiáli, ktorý môže viesť k malformáciám, ako sa to neskôr prejavilo u detí druhej dcéry. Napriek svojmu ťažkému osudu zostala Tran To Nga odvážnou bojovníčkou. Zažalovala štrnásť chemických spoločností, ktoré vyrábali vysoko toxický defoliačný prostriedok. V máji 2021 sa skončil šesťročný súdny proces na krajskom súde v Evry pri Paríži. Vietnamsko-francúzska žena musela počas tohto času znášať urážky a nadávky od právnikov chemických spoločností. Bolo jej podsúvané, že jej príbehy o Agent Orange sú lož. "Tá žena povedala, že rozprašovaná hmla z lietadla, do ktorej som sa vtedy dostala, vôbec nedopadla na zem, kvapôčky boli vraj také maličké, že sa ani nedostali na zem," citovala Tran To Nga advokátku protistrany.

Súdny proces sa skončil škandálnym rozsudkom. Súd sa po všetkých tých rokoch vyhlásil za nepríslušný a žalobu Tran To Nga zamietol. Podala odvolanie, ale v roku 2024 bol potvrdený rozsudok z roku 2021 a spoločnostiam bola udelená imunita. Na konci procesu sa jej predsedníčka súdu opýtala, či by sa chcela ešte vyjadriť. K tomu však nedošlo. Právnik americkej chemickej spoločnosti vyskočil. "Pani Nga už hovorila dosť," povedal, hoci väčšinou mlčala. "Táto reakcia pre mňa svedčila o strachu. Mal strach zo staršej ženy, ktorá tam stála pred súdom úplne sama," hodnotí táto odvážna žena toto poníženie. /7

Iná Amerika

Mnohí americkí vojaci, ktorí sa vrátili z Vietnamu, mali vážne narušený pocit zo života. Trpeli depresiami, mali bezsenné noci a už sa nedokázali vrátiť do usporiadaného života. Iní sa snažili svojím vlastným spôsobom napraviť to, čo ako vojaci vo Vietname urobili. K nim patrí George Mizo, ktorý s nadšením odišiel do vietnamskej vojny. Sám len tesne unikol smrti, stal sa prominentným bojovníkom za mier a spolu so svojou manželkou a bývalými nepriateľmi vo Vietname vybudoval celú dedinu pre obete vojny – Làng Hữu Nghị, Dedinu priateľstva. /8 Krátko po jej otvorení zomrel na neskoré následky Agent Orange. – David Edward Clark bol vo vietnamskej vojne pripravený zomrieť za svoju krajinu. Chcel, ako hovorila vláda, tam brániť slobodu USA. Na svoje 17. narodeniny sa preto prihlásil do Zboru námornej pechoty Spojených štátov a odišiel do vojny za svoju vlasť. Prežil. "Keď som sa ako 21-ročný vrátil z vietnamskej vojny späť do USA, nikdy som sa už nechcel vrátiť. Nikdy viac. [...] Jednoducho som videl príliš veľa. Už som nechcel. Viete, ja... videl som príliš veľa ľudí zomierať. Ja... videl som príliš veľa mŕtvych detí," povedal v rozhovore s Petrom Jaeggim. /9  Dnes žije so svojou vietnamskou manželkou Ushi v Da Nangu v strednom Vietname, neďaleko svojho bývalého bojiska. Humanitárnou prácou sa snaží vyrovnať so svojimi vojnovými zážitkami. – Chuck Searcy, americký vojnový veterán, sa pripojil k Vietnam Veterans Against the War (VVAW) a Veterans for Peace. Po vojne sa vrátil do Vietnamu, kde dnes žije a spolu s ďalšími americkými veteránmi sa v bývalej nepriateľskej krajine angažuje za zmiernenie následkov vojny. Pomáha obetiam Agent Orange a je spoluzakladateľom projektu Renew, ktorý zneškodňuje nevybuchnutú muníciu. V roku 2022 povedal v rozhovore: "Som toho názoru, že vojna vo Vietname bola takmer v každom ohľade nesprávna, že takmer zničila Vietnam a spôsobila vážne škody USA. Mali sme sa z tejto skúsenosti poučiť, čo sme neurobili. Takže sme pokračovali v týchto vojenských prechmatoch vo viac ako tridsiatich krajinách od roku 1975, do ktorých americká armáda vtrhla alebo ich okupovala či napadla. Z tejto skúsenosti sme sa veľa nenaučili." /10

Poznámky:

1. Prvá indočínska vojna trvala od roku 1946 do roku 1954. Francúzsko vtedy bojovalo proti Vietnamskej demokratickej republike VDR založenej v roku 1945 a neakceptovalo nezávislosť Vietnamu vyhlásenú Ho Či Minom, ktorá znamenala koniec francúzskej koloniálnej nadvlády.

2. Nasledujúci opis je založený hlavne na sprievodcovi výstavou, mediálnom dossier k výstave a na knihe Jaeggi, Peter. Vojna bez konca. Chemické zbrane vo vietnamskej vojne – Agent Orange a iné vojnové zločiny. Bazilej: Lenos-Verlag 2024. 408 strán s viac ako 100 fotografiami a grafikami. Bližšie neurčené citáty sú tiež z týchto zdrojov.

3. Pre podrobnú chronológiu vojnového diania pozri Jaeggi, s. 215.

4. Štokholmské vyhlásenie o dlhodobých následkoch vojny v Laose, Kambodži a Vietname, júl 2002.

5. Jaeggi, s. 36nn.

6. Jaeggi, s. 24

7. Jaeggi, s. 164nn.

8. https://dorf-der-freundschaft.de/

9. Jaeggi, s. 290


Poznámky:

1. Prvá indočínska vojna trvala od roku 1946 do roku 1954. Francúzsko vtedy bojovalo proti Vietnamskej demokratickej republike VDR založenej v roku 1945 a neakceptovalo nezávislosť Vietnamu vyhlásenú Ho Či Minom, ktorá znamenala koniec francúzskej koloniálnej nadvlády.
2. Nasledujúci opis je založený hlavne na sprievodcovi výstavou, mediálnom dossier k výstave a na knihe Jaeggi, Peter. Vojna bez konca. Chemické zbrane vo vietnamskej vojne – Agent Orange a iné vojnové zločiny. Bazilej: Lenos-Verlag 2024. 408 strán s viac ako 100 fotografiami a grafikami. Bližšie neurčené citáty sú tiež z týchto zdrojov.
3. Pre podrobnú chronológiu vojnového diania pozri Jaeggi, s. 215n.
4. Štokholmské vyhlásenie o dlhodobých následkoch vojny v Laose, Kambodži a Vietname, júl 2002.
5. Jaeggi, s. 36nn.
6. Jaeggi, s. 24
7. Jaeggi, s. 164nn.
8. https://dorf-der-freundschaft.de/
9. Jaeggi, s. 290

zdroj: 
https://www.zeit-fragen.ch/archiv/2025/nr-10-29-april-2025/krieg-ohne-ende

Foto:
Tran Duc Nghia, v tom čase 33-ročný, ochrnutý, nemý, úplne nepohyblivý. Spolu so svojou tetou, ktorá rodinu podporuje v ich ťažkej 24-hodinovej službe. Zomrel v roku 2016 . autor: Roland Schmid