Vladimír Provči (*1946 †2025)
Matulji (Chorvátsko) – Rusínsky básnik Vladimír Provči sa narodil 15. júna 1946 v rusínskej dedine Mikluševci pri Vukovare (dnes Chorvátsko). Vzdelával sa na rôznych miestach: v Ľubľane, Novom Sade, Sremskej Mitrovici a Vyššiu zdravotnícku školu ukončil v Belehrade. V nemocniciach pracoval 42 rokov. Na Chirurgickej klinike KBC Rijeka pracoval 30 rokov na vedúcich pozíciách. Žil v obci Matulji pri Opatiji.
Ruthenpress
Jeho dlhoročný entuziazmus a aktivizmus v kultúre od mladosti prispeli k tomu, že sa stal predsedom Kultúrneho spolku Rusínov a Ukrajincov „Rušňjak“ Prímorsko-goranskej župy.
Hoci bol povolaním vyšší zdravotnícky technik, v duši vždy zostal večným umelcom a vyskúšal sa v rôznych odvetviach umenia – roky maľoval, organizoval a zúčastňoval sa na výtvarných kolóniách a výstavách v Chorvátsku i v zahraničí. Bol tiež organizátorom podujatia „Dni rusínskej a ukrajinskej kultúry“, ako aj členom speváckej skupiny Spolku, s ktorou vystupoval na festivaloch a podujatiach.
Za prácu v oblasti kultúry ho prezident Ukrajiny vyznamenal Radom za zásluhy 3. stupňa a za svoju prácu dostal aj mnohé ďalšie uznania.
Písať začal v deviatich rokoch, ale prvé úspechy v poézii zaznamenal až na gymnáziu. Neskôr pre neho písanie nebolo prioritou, ale životné skúsenosti a hlboké úvahy mu dali impulz, aby v zrelom veku opäť začal intenzívnejšie písať. V roku 2014 vznikla jeho prvá básnická zbierka s názvom Duša ako husle, a odvtedy napísal až 12 básnických kníh, ktoré sú plné a bohaté na vlastné, osobné prvky a ktoré sú preložené do chorvátskeho jazyka. Zúčastnil sa na mnohých literárnych večeroch a festivaloch národnostných menšín Prímorsko-goranskej župy a sám organizoval básnické večery. Bol členom Literárneho krúžku „Prelog“ a členom predsedníctva Zväzu Rusínov Chorvátskej republiky, ale aj humánnou osobou, pretože bol jedným z prvých, ktorí prijali utečencov z Ukrajiny. Vďaka silnej vôli a rusínskemu duchu roky propagoval a pestoval svoju kultúru, jazyk a národnú identitu na území Prímorsko-goranskej župy.
Zanechal po sebe smútiacu manželku, syna, dcéru, vnúčatá a pravnúčatá.
Česť jeho pamiatke!
Viera Kobulej: Koleso źivota. Laďo Provči: Rusínsky umelec z Chorvátska
*******
Упокоєл ше Владимир Провчи (*1946 †2025)Матулї (Горватска) - Руски поета Владимир Провчи народзени 15. юния 1946. року у руским валалє Миклошевци при Вуковару. Школовал ше у рижних местох: Любляни, Новим Садзе, Сримскей Митровици, а Висшу медицинску школу закончел у Беоґрадзе и 42 роки робел у шпитальох. На Гирурґийней клинїки КБЦ Риєка робел 30 роки, на руководзацих местох. Жил у Матульох при Опатиї.
Рутенпрес
Його вельорочни ентузиязем и активизем у култури од младосци допринєсли же би пришол на место предсидателя Културного дружтва Руснацох и Українцох „Рушняк” Приморско-ґоранскей жупаниї.
Гоч бул по фаху висши медицински технїчар, у души вше остал вични уметнїк и опробовал ше у рижних конарох уметносци – роками мальовал, орґанизовал и участвовал на подобових колонийох и виставох у Горватскей и звонка нєй, бул и орґанизатор манифестациї „Днї рускей и українскей култури”, як и член шпивацкей ґрупи Дружтва з хтору наступал на фестивалох и манифестацийох.
За роботу на полю култури предсидатель України го одликовал з орденом заслуги за народ 3. ступень, а достал и велї други припознаня за свою роботу.
Писац почал у дзевятим року, алє перши успихи у поезиї зазначел аж у Ґимназиї. Познєйше му писанє нє було приоритет, алє животне искуство и глїбоки роздумованя дали му порив же би уж у узретих рокох интензивнєйше ознова почал писац. Року 2014. настала перша його збирка поезиї под назву Душа як гушля и так док нє написал аж 12 кнїжки поезиї, котри полни и богати з власнима, особнима елементами, а котри преложени на горватски язик. Участвовал на велїх литературних вечарох, фестивалох националних меншинох Приморско ґоранскей жупаниї, а и сам орґанизовал поетски вечари. Бул член Литературного кругу „Прелоґ” и член предсидательства Союзу Руснацох Републики Горватскей, алє и гумана особа, бо бул єден з перших хтори приял вибеженцох зоз України. Дзекуюци моцней дзеки и рускому духу роками промововал и пестовал свою културу, язик и национални идентитет на просторох Приморско-ґоранскей жупаниї.
За собу охабел ожалосцену супругу, сина, дзивку, унучата и праунучата.
Вичная памят!
Вiра Кобулей: Колесо життя. Ладо ПРОВЧІ Русинський художник із Хорватії
zdroj:https://www.rtv.rs
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.02.2026
Impérium vybudoval aj podvodmi, záhadne zomrel na jachte. Kauza Epstein má aj československú stopu
Robert Maxwell sa narodil v Československu, na Podkarpatské Rusi.
Petr Kain, Ekonom.cz
Obrovské množstvo približne troch miliónov nedávno zverejnených dokumentov, spojených s kauzou Jeffreyho Epsteina, prinieslo množstvo detailov…
09.02.2026
Když Slovácko hajlovalo a žádalo Hitlera o připojení ke Slovensku
Petr Skácel
Psal se 15. březen 1939 a již okleštěné Československo zažívalo nejtěžší chvíle ve své historii. Od časných ranních hodin jej začala obsazovat německá vojska, aby pak nacisté okupované území anektovali a zřídili Protektorá…
08.02.2026
Vsevolod Kolomacký – 130 let od narození
Život služby, oběti a mimořádného díla
Před 130 lety se narodil Vsevolod Vladimirovič Kolomacký, pozdější archimandrita Andrej – muž, který zasvětil celý svůj život službě pravoslavné církvi. Prošel třemi válkami, ztratil rodinu, zakusil pron…
07.02.2026
ARCHÍV RTVS: Beseda NEV s prot. Dmitrijom Sidorom z Užhorodu
Beseda NEV - beseda s rôznymi osobnosťami kultúrneho a spoločenského života Rusínov
Vysiela sa: na frekvenciách Rádia Regina Východ, v stredu: 1. a 3. týždeň
v mesiaci 19:00 - 20:00h
Regina Východ | Streda 21.01.2026, preberá - Patria_NE…
04.02.2026
SFTA predstavila nominácie na Slnko v sieti. Najviac ich získal Nepela
Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na národné filmové ceny Slnko v sieti. Celkovo bolo prihlásených 38 audiovizuálnych diel, z ktorých je zjavné, že rok 2025 bol rokom nastupujúcej filmovej generácie. Najviac nominácií z…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Peruňska motorka vam može služyty až do kinca žyvota, starčiť na ňi lem peruňski švŷdko jazdyty...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať