Vladimír Provči (*1946 †2025)
Matulji (Chorvátsko) – Rusínsky básnik Vladimír Provči sa narodil 15. júna 1946 v rusínskej dedine Mikluševci pri Vukovare (dnes Chorvátsko). Vzdelával sa na rôznych miestach: v Ľubľane, Novom Sade, Sremskej Mitrovici a Vyššiu zdravotnícku školu ukončil v Belehrade. V nemocniciach pracoval 42 rokov. Na Chirurgickej klinike KBC Rijeka pracoval 30 rokov na vedúcich pozíciách. Žil v obci Matulji pri Opatiji.
Ruthenpress
Jeho dlhoročný entuziazmus a aktivizmus v kultúre od mladosti prispeli k tomu, že sa stal predsedom Kultúrneho spolku Rusínov a Ukrajincov „Rušňjak“ Prímorsko-goranskej župy.
Hoci bol povolaním vyšší zdravotnícky technik, v duši vždy zostal večným umelcom a vyskúšal sa v rôznych odvetviach umenia – roky maľoval, organizoval a zúčastňoval sa na výtvarných kolóniách a výstavách v Chorvátsku i v zahraničí. Bol tiež organizátorom podujatia „Dni rusínskej a ukrajinskej kultúry“, ako aj členom speváckej skupiny Spolku, s ktorou vystupoval na festivaloch a podujatiach.
Za prácu v oblasti kultúry ho prezident Ukrajiny vyznamenal Radom za zásluhy 3. stupňa a za svoju prácu dostal aj mnohé ďalšie uznania.
Písať začal v deviatich rokoch, ale prvé úspechy v poézii zaznamenal až na gymnáziu. Neskôr pre neho písanie nebolo prioritou, ale životné skúsenosti a hlboké úvahy mu dali impulz, aby v zrelom veku opäť začal intenzívnejšie písať. V roku 2014 vznikla jeho prvá básnická zbierka s názvom Duša ako husle, a odvtedy napísal až 12 básnických kníh, ktoré sú plné a bohaté na vlastné, osobné prvky a ktoré sú preložené do chorvátskeho jazyka. Zúčastnil sa na mnohých literárnych večeroch a festivaloch národnostných menšín Prímorsko-goranskej župy a sám organizoval básnické večery. Bol členom Literárneho krúžku „Prelog“ a členom predsedníctva Zväzu Rusínov Chorvátskej republiky, ale aj humánnou osobou, pretože bol jedným z prvých, ktorí prijali utečencov z Ukrajiny. Vďaka silnej vôli a rusínskemu duchu roky propagoval a pestoval svoju kultúru, jazyk a národnú identitu na území Prímorsko-goranskej župy.
Zanechal po sebe smútiacu manželku, syna, dcéru, vnúčatá a pravnúčatá.
Česť jeho pamiatke!
Viera Kobulej: Koleso źivota. Laďo Provči: Rusínsky umelec z Chorvátska
*******
Упокоєл ше Владимир Провчи (*1946 †2025)Матулї (Горватска) - Руски поета Владимир Провчи народзени 15. юния 1946. року у руским валалє Миклошевци при Вуковару. Школовал ше у рижних местох: Любляни, Новим Садзе, Сримскей Митровици, а Висшу медицинску школу закончел у Беоґрадзе и 42 роки робел у шпитальох. На Гирурґийней клинїки КБЦ Риєка робел 30 роки, на руководзацих местох. Жил у Матульох при Опатиї.
Рутенпрес
Його вельорочни ентузиязем и активизем у култури од младосци допринєсли же би пришол на место предсидателя Културного дружтва Руснацох и Українцох „Рушняк” Приморско-ґоранскей жупаниї.
Гоч бул по фаху висши медицински технїчар, у души вше остал вични уметнїк и опробовал ше у рижних конарох уметносци – роками мальовал, орґанизовал и участвовал на подобових колонийох и виставох у Горватскей и звонка нєй, бул и орґанизатор манифестациї „Днї рускей и українскей култури”, як и член шпивацкей ґрупи Дружтва з хтору наступал на фестивалох и манифестацийох.
За роботу на полю култури предсидатель України го одликовал з орденом заслуги за народ 3. ступень, а достал и велї други припознаня за свою роботу.
Писац почал у дзевятим року, алє перши успихи у поезиї зазначел аж у Ґимназиї. Познєйше му писанє нє було приоритет, алє животне искуство и глїбоки роздумованя дали му порив же би уж у узретих рокох интензивнєйше ознова почал писац. Року 2014. настала перша його збирка поезиї под назву Душа як гушля и так док нє написал аж 12 кнїжки поезиї, котри полни и богати з власнима, особнима елементами, а котри преложени на горватски язик. Участвовал на велїх литературних вечарох, фестивалох националних меншинох Приморско ґоранскей жупаниї, а и сам орґанизовал поетски вечари. Бул член Литературного кругу „Прелоґ” и член предсидательства Союзу Руснацох Републики Горватскей, алє и гумана особа, бо бул єден з перших хтори приял вибеженцох зоз України. Дзекуюци моцней дзеки и рускому духу роками промововал и пестовал свою културу, язик и национални идентитет на просторох Приморско-ґоранскей жупаниї.
За собу охабел ожалосцену супругу, сина, дзивку, унучата и праунучата.
Вичная памят!
Вiра Кобулей: Колесо життя. Ладо ПРОВЧІ Русинський художник із Хорватії
zdroj:https://www.rtv.rs
Aktuality
Zobraziť všetky10.09.2026
Pred 107 rokmi spojil Saint-Germain Podkarpatskú Rus s Československom
Sľúbená autonómia však zostala nenaplnená
Dňa 10. septembra 1919 bol položený medzinárodnoprávny základ začlenenia Podkarpatskej Rusi do Československej republiky. Nový štát sa zároveň zaviazal, že rusínskemu územiu južne od Karpát …
08.09.2026
Nestor Kukoľnik: syn karpatského Rusína, ktorý patril k hviezdam Puškinovej epochy
Bol básnikom, dramatikom, prozaikom, novinárom, vydavateľom, znalcom umenia, hudobníkom aj vysokým štátnym úradníkom. Nestor Kukoľnik sa narodil v Petrohrade, tvoril po rusky a svojím životom bol pevne spätý s Ruskou ríšou. Na karpatský pôvod sv…
07.09.2026
Malé obce môžu získať do 3 500 eur bez spolufinancovania
Najviac peňazí smeruje do Prešovského kraja
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo dotačnú výzvu Milión pre malé obce. Samosprávy s najviac 500 obyvateľmi môžu získať od 1 000 do 3 500 eur na nákup stavebnéh…
04.09.2026
Spadol na Medzilaborce Starlink? Nie to len Warhol je späť. Jeho múzeum otvorili vo veľkom štýle.
Rekonštrukcia stála takmer 16 miliónov eur.
Jana Otriová
redaktorka
Nedá sa len tak jednoducho opísať, čo všetko sa zmenilo. Musíte sa po múzeu prejsť, pobudnúť tam istý čas, navnímať celú atmosféru, vysvetlili z prešovskej župy, preč…
03.09.2026
Warholovo múzeum v Medzilaborciach sa po troch rokoch opäť otvorí verejnosti
Príde aj umelcov synovec Donald.
TASR
Medzinárodný nočný vlak z Prahy bude v piatok (4. 9.) mimoriadne pokračovať z Humenného až do Medzilaboriec. Mimoriadne spojenie súvisí so znovuotvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola, kt…
02.09.2026
ARCHÍV 1991: Keď osud Warholovho múzea visel na vlásku
Niekoľko mesiacov pred otvorením Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach nebolo vôbec isté, či sa celý projekt podarí zachrániť. Rekonštrukcia starej pošty viazla, termíny sa odsúvali a americká strana upozorňovala, že jej trpe…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Pan dochtor, furt mam take čuťťa, že čuju holosy kolo sebe a nykoho ne vidžu, skaržyť sja Paraska u ambulancyji psychiatra.
-A koly sja tak ďije...?
-Ta furt kiď telefonuju...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať