Všetci muži Andyho Warhola. Nový dokument odhaľuje umelcove romantické vzťahy

Denník Andyho Warhola vyšiel na Netflixe.

Interiérový dizajnér Jed Johnson, viceprezident Paramount Picture Jon Gould a maliar Jean-Michel Basquiat. Andy Warhol ich miloval všetkých troch, každého trochu iným spôsobom.

Nová dokumentárna séria Denníky Andyho Warhola na Netflixe je skôr love story než analýza dobré známej kariéry tvorcu pop-artu. A práve preto funguje na divákov.

Režisér Ryan Murphy otvára otázky Warholovej sexuality na pozadí homofóbnej spoločnosti v povojnovej Amerike. Warhol sa prezentoval ako asexuál, nikdy neprešiel coming-outom. A na otázky ohľadom svojej sexuality odpovedal vždy mätúco. Alebo vôbec.

„Počuli ste rôzne klebety, no on sám sa k tomuto aspektu jeho života verejne vôbec nevyjadroval,“ vysvetľuje v šesťdielnej sérii umelec Fab Five Fredy.

Ten správny gej
Jeho tvorbou sa tiahne silná „homo-erotická“ línia, ktorá by za iných okolností bola jasnou ukážkou Warholovej orientácie. On však dokázal svoje okolie presvedčiť, či skôr zmanipulovať, aby všetci uverili, že o sexe v podstate vôbec nepremýšľa.

Napriek zjavu, ktorým v spoločnosti vždy vytŕčal, jeho život sprevádzala neznesiteľná túžba zapadnúť.

„Nebol som si s nikým veľmi blízky, aj keď som asi chcel byť, pretože keď som videl deti, ako si navzájom rozprávajú svoje problémy, cítil som sa vynechaný,“ hovorí Warhol.

Nechcel byť tým hlasným homosexuálom, ktorý nosí kožené nohavice, bradu a tancuje v newyorských gej kluboch, nechcel byť kričiacim homosexuálom, ktorý lobuje v kongrese za svoje práva, hovorí ďalší z respondentov.

Jeho sexualita bola akýmsi verejným tajomstvom. Ľudia z newyorskej smotánky tušili, že Warhol môže byť gej. Bol však slávny. Namaľoval im portrét za 50-tisíc dolárov, mal všade otvorené dvere.

„Ten správny gej, náš milý umelec, akceptovateľný gej,“ opisuje obraz, ako spoločnosť vnímala Warhola, americký konceptuálny umelec Glenn Ligon.

Amerika v časoch Warholovho života nebola miestom pre homosexuálom, najmä nie pre tých, ktorí sa k svojej orientácii verejne hlásili. Warhol vedel, že práve tajomno okolo jeho orientácie ho udrží v spoločnosti. Takúto kamufláž využíval počas celého života a vždy iným spôsobom.

Počas vzťahu s Jonom Gouldom v osemdesiatych rokoch 20. storočia sa obliekal v štýle „preppy“. Košele zapravené do cargo nohavíc, mokasíny a sveter jemne obviazaný okolo ramien.

„Každý gej si v 80. rokoch uväzoval sveter okolo ramien, bola to ich vstupenka do bohatej strednej vrstvy, ktorá homosexuálov v žiadnom prípade nerešpektovala,“ hovorí Lisa Birnbachová, autorka a vydavateľka knihy The Official Preppy handbook.

Ona sama o tejto knihe hovorí ako o produkte svojho obdobia. „Teraz to už vidím,“ vzdychne si v momente, keď si uvedomí, že viac ako nevinná príručka štýlu bola kniha návodom pre homosexuálov, ako bezbolestne existovať v priestore bielych heterosexuálnych anglosaských Američanov.

Jed chcel Andyho doma, Andy chcel Jeda vonku
Jed Johnson bol údajne prvou veľkou láskou Andyho Warhola. Do jeho štúdia Factory prišiel na konci sedemdesiatych rokov z Kalifornie. A bol pri ňom aj v roku 1968, keď ho herečka a spisovateľka Valerie Solanasová postrelila. Warhol vtedy podľa mnohých prežil vlastnú smrť. Bol to práve Johnson, ktorý sa o neho počas rekonvalescencie staral.

„V istom momente svojho života si Andy vyberal ľudí veľmi citlivo a poctivo. Vyberal si ich podľa vlastností, ktoré jemu chýbali, a podľa toho, po čom túžil. Keď si vybral Jeda, vybral si dobro,“ hovorí Pat Hacketová, autorka rovnomennej knihy, ktorá vyšla v roku 1989, rok po smrti amerického umelca.

Dvojica spolu bývala vo Warholovom štvorposchodovom dome na Manhattane, ktorý Johnson zariadil. Budoval si kariéru interiérového dizajnéra a aj vďaka Warholovi získal množstvo bohatých klientov. Medzi nimi boli aj modelka Jerry Hallová a spevák Mick Jagger.

V sedemdesiatych rokoch sa newyorský šoubiznis stretával pod jednou strechou známeho klubu Studio 54. Andy Warhol sa priatelil s majiteľmi Stevom Rubellom a Iano Schragerom a všetky noci trávil na bujarých párty.

Johnson klub nemal rád, bol rodinný typ, Warhol si, naopak, užíval pozornosť a zábavu v centre diania. Johnson túžil po fyzických prejavoch lásky a dotykoch. Warhol mu ich nechcel dať, bol veľmi rezervovaný a nechcel sa vzťahom prezentovať na verejnosti, hovorí blízka priateľka dvojice.

V dokumente vystupuje aj Johnsonov brat, ktorý napriek všetkým problémom dvojice ich lásku opisuje ako skutočný romantický vzťah.

„Myslím, že sa milovali, bolo to skutočné. Šírilo sa veľa klebiet, ktoré hovorili, že Jed má v dome vlastnú izbu, kde spáva. Nebolo to tak, mali spoločné lôžko,“ dodáva Johnosov brat.

Problémy vo vzťahu vyvrcholili, keď sa Johnson pokúsil na protest dvakrát spáchať samovraždu predávkovaním liekmi. Warholovu reakciu na udalosti opisujú respondenti rozpačito.

„Kým prvýkrát bol veľmi empatický, druhýkrát to už vyzeralo, že ho to nezaujíma,“ dodáva Johnsonov brat.

Jed Johnson sa od Warhola odsťahoval a až do svojej smrti žil s partnerom, architektom Alanom Wanzenbergerom.

Hacketová v dokumente tvrdí, že Warhol rozchodom veľmi trpel, nechcel byť sám a údajne poprosil priateľov, aby mu niekoho našli.

„Poslal som ruže gej viceprezidentovi Paramount Pictures Jonovi Gouldovi a potom som sa rozhodol, že sa musím zamilovať. Bude to Jon Gould,“ píše Warhol.

Oblek z Andyho
Pozornému oku diváka dokumentu neujde, že Warhol sa v živote bál dvoch vecí: odhalenia a starnutia. Nenávidel svoje rednúce vlasy, a tak začal nosiť striebornú parochňu. Prekážal mu jeho „zemiakový“ nos s výrazne zaoblenou špičkou. Necítil sa dosť pekný, dosť vysoký, svalnatý. Dosť americký.

Neustále bojoval s nálepkou imigranta a túžil zapadnúť do americkej spoločnosti. Obklopoval sa mladými mužmi, ktorí spĺňali definíciu typického amerického mladíka. Husté vlasy, vysoká, štíhla a svalnatá postava. Presne ako Jon Gould.

„Jed mi vyčítal, že nie som dosť romantický. Jonovi posielam kvety a odkazy, ale asi sa cíti trápne, keď mu to prinesú do kancelárie. Mal by som prestať,“ píše Warhol v jednej z prvých denníkových spomienok o Gouldovi.

Jon Gould pochádzal zo staroamerickej rodiny zo 17. storočia z Massachusetts. Vznášala sa okolo neho „mayflowerovská mystika“ zakladateľov, hovorí Hacketová.

Ako viceprezident filmovej spoločnosti Paramount Pictures a dedič „kráľovskej rodiny Massachusetts“ si nemohol dovoliť priznať svoju orientáciu. Do konca ich vzťahu s Warholom sa na verejnosti správal tak neutrálne, že si všetci mysleli, že sú len veľmi dobrí priatelia. A umelcovi to neprekážalo.

„Milujem chodiť s Jonom von, pretože je to, akoby sme boli na naozajstnom rande. Je veľký a silný a nepôsobí ako homosexuál. Ľudia si myslia, že je hetero,“ píše Warhol v denníku.

Warhola fascinovala Gouldova pretvárka, rovnako ako svet za zatvorenými dverami, kde všetci odhodili svoje masky. S partiou priateľov chodievali do letného domu na Cape Cod. Celé dni trávili na pláži a na lodi, ich správanie bolo až detsky naivné.

V jednom zo zápiskov Warhol hovorí o večeri v dome, kde si pripravili homára a neskôr sa ostreľovali vodnými pištoľami. „Bolo príjemné dať si na chvíľu dole oblek z Andyho,“ hovorí do telefónu priateľke Hacketovej.

Ich vzťah pretrval až do polovice 80. rokov, keď sa Gould odsťahoval na západné pobrežie a dvojica sa odcudzila. V istom momente z denníka jeho meno zmizne, Gould totiž Warholovi zakázal, aby o ňom hocikde písal.

Medzi zberateľmi Warhola sa však našlo niekoľko zamilovaných listov a básní, ktoré si vymieňali. Práve tie ponúkajú exkluzívny náhľad na intimitu ich vzťahu. Jeden z nich v dokumente číta Gouldov brat a neubráni sa slzám. Jon miloval Andyho a Andy miloval Jona, hovorí.

Rakovina gejov
V 80. rokoch zúrila v Amerike epidémia HIV. Spočiatku sa o nej hovorilo ako o „rakovine gejov“, keďže sa v začiatkoch vyskytovala najmä medzi homosexuálnymi mužmi. Neskôr sa k ohrozeným skupinám pridali aj ľudia užívajúci drogy intravenózne, injekčnou striekačkou.

Rýchle šírenie AIDS spôsobilo ešte väčšie vyčlenenie gejov zo spoločnosti. „Bolo bežné, že vám vtedy ľudia ani nepodali ruku,“ hovorí fotograf Christopher Makos, Warholov a Gouldov blízky priateľ.

„Vôbec by ma neprekvapilo, ak by gejov zatvárali do koncentračných táborov,“ reagoval Warhol na vlnu odporu voči homosexuálom v tomto období v jednom zo svojich zápiskov.

Andy Warhol sa AIDS veľmi obával. Smrť ho desila, tá skutočná aj tá spoločenská. Sám sa dal otestovať a čakanie na výsledky opisuje ako „hroznú skúsenosť“.

Jon Gould ochorel na AIDS ešte v čase, keď býval u Warhola. V poznámke Pat Hacketovej v denníku sa píše, že v tom čase Warhol poprosil domácu, aby umývala Gouldove riady a prala jeho oblečenie oddelene od jeho. Gould zomrel v Los Angeles rok po ich rozchode ako 33-ročný, ku koncu už vážil len 31 kilogramov a bol slepý.

Večne mladý
Veľkým lákadlom dokumentu Denníky Andyho Warhola je posvietenie si na jeho vzťah s mladým umelcom, predstaviteľom neo-expresionizmu Jeanom-Michelom Basquiatom.

V čase, keď sa Basquiat dostával na výslnie, Warholova kariéra upadala. Mal za sebou plodné obdobie pop-artu v 60. rokoch, komerčné portréty v 70. aj rozbehnutý program Andy Warhol TV. V Basquiatovi mohol vidieť mladosť, energiu a silu, ktorá už jemu chýbala.

Dokument nepomenúva ich vzťah priamo. Mali sexuálny vzťah? Platonický? Alebo to bol vzťah medzi starším umelcom mentorom a mladým umelcom učňom? Kto mal z toho vzťahu viac?

Na tieto otázky sa uspokojivá odpoveď nenájde. Dokument stavia na „rashomonovom efekte“, keď viacerí očitý svedkovia hovoria protichodné odpovede. Fakt, že ani ľudia z Warholovho blízkeho okolia dodnes nedokážu vysvetliť a objasniť niektoré veci z jeho života, hovorí, aký komplikovaný a zahmlený obraz okolo seba umelec celé roky vytváral.

Vzťah s Basquiatom vyústil do spoločnej výstavy, namaľovali približne 150 obrazov. Po nej začal upadať. Basquiat sa čoraz viac uchyľoval k heroínu a ku kokaínu. Bol osamelý afroamerický umelec v obklopení slávnejších bielych kolegov. Na svoju pozíciu bol veľmi citlivý a ťažko znášal tlak.

„Zachytil som, že sa po New Yorku hovorí o Jeanovi-Michelovi ako o mladom čiernom umelcovi, ktorý čoskoro zomrie. Pár boháčov začalo skupovať jeho obrazy,“ píše v denníku Warhol.

Niektoré označenia ako „veľký čierny umelec“ alebo už spomínané označenie AIDS ako „rakoviny gejov“ patria do slovníka vtedajšieho obdobia.

Posledná časť dokumentu je smutným vyvrcholením Warholovho intímneho života. Tvorcovia sa snažia nájsť aj paralelu medzi jeho neskorým umením a témou epidémie AIDS. Warholovi bolo vyčítané, že vo svojej neskorej tvorbe dostatočne neodrážal dobu a jej problémy.

„Prečo v jeho obrazoch nasilu hľadáte paralelu s homosexualitou a AIDS?,“ pýta sa rozhorčene fotograf a Warholov blízky priateľ Christopher Makos. „Andy tvoril impulzívne. Jeho tvorba je jasná, nepotreboval tam skrývať nejaké symboly. Pýtate sa, či bol gej? Rozhodnite sa sami, či ním bol,“ dodáva.

Denník Andyho Warhola (2022)
Šesťdielny dokumentárny seriál Netflixu z dielne producenta Ryana Murphyho je nakrútený podľa denníkových zápiskov, ktoré vznikali po roku 1968.

V roku 1989, rok po smrti Warhola, vyšla rovnomenná kniha, ktorú napísala Warholova priateľka a spisovateľka Pat Hacketová. Denníky vznikali na základe telefonátov medzi Warholom a Hacketovou.

Vydanie knihy bolo plánované, sám Warhol texty priebežne kontroloval.

Špecifikom dokumentu je aj Warholov hlas vytvorený pomocou umelej inteligencie. Komentár načítal americký herec Bill Irwin. Jeho hlas potom tvorcovia modifikovali tak, aby sa čo najviac podobal Warholovi. Je to rovnako fascinujúce ako desivé.

Radoslava Baňovič Morongová
redaktorka

Zdroj:
https://kultura.sme.sk/c/22893112/warhol-bol-pre-spolocnost-ten-spravny-gej-vo-svojom-vnutri-vsak-trpel.html

Foto:
Andy Warhol a Jed Johnson.