Zabudnutá tragédia. Na železnici vo Vydrani zahynulo 140 ľudí

Vo Vydrani do seba narazili dva vlaky s vojakmi a benzínom.

 

MEDZILABORCE. Železničná nehoda s doposiaľ najvyšším počtom obetí na území dnešného Slovenska.

Pred výhybňou vo Vydrani pri Medzilaborciach 26. septembra 1916 do seba narazili dva vlaky.
 

Jeden viezol ranených vojakov, druhý cisterny s benzínom a zrekvirované kone.

Oficiálne údaje uvádzajú, že pri nehode uhorelo a zahynulo 140 ľudí a 80 koní. Priami účastníci, ktorí katastrofu prežili, však hovorili o dvojnásobnom počte obetí.

 

Členovia Klubu priateľov železníc východného Slovenska si tragickú udalosť pripomenuli pamätnou tabuľou na priečelí budovy medzilaborskej železničnej stanice. Odhalili ju v sobotu.

 

Trať bola vyťažená

Veľká vojna sa najviac dotkla severovýchodu dnešného Slovenska. Na železničných tratiach a staniciach Zemplína, jazdili v hustom slede vlaky s vojskom, muníciou a materiálom, tu sa podľa toho, ako sa hýbala frontová línia, vykladali a sústreďovali vojenské jednotky pred odchodom priamo do boja. „V tomto období bol význam železničnej stanice Medzilaborce neporovnateľne väčší ako dnes. Vzhľadom na potrebu prekonávania hrebeňa Karpát smerom na Lupków sa tu do súprav vlakov pripriahali rušne, zbrojili sa a udržiavali, vykonávali sa prepravné manipulácie a rozsiahly posun,“ povedal predseda Klubu Kamil Kočiško.
 

Rozsah dopravy bol vysoký, nároky na železničný prevádzkový personál tiež. „Nebolo výnimočné, že ľudia boli v službe s minimálnymi prestávkami aj niekoľko dní. Trpela tiež kvalita prehliadok a údržby technických zariadení. To všetko sa nemohlo neprejaviť a podpísalo sa pod železničnú nehodu,“ pokračoval. Vyšetrovanie nezistilo, čo presne nehodu spôsobilo. Pravdepodobne všetci členovia vlakového personálu druhého vlaku pri nej zahynuli.

 

O veľkom vlakovom nešťastí spred storočnice je stále veľmi málo informácií. „Myšlienka osadiť pamätnú tabuľu tejto udalosti sa začala formovať do konkrétnych úvah asi pred desiatimi rokmi, keď Jozef Gulík ml. v knihe Železničné nehody na Slovensku prvýkrát knižne spracoval materiál, získaný archívnym výskumom. Dovtedy sme mali o tejto nehode len hmlisté nekonkrétne informácie,“ priblížil Kamil Kočiško.
 

Ďalšími informáciami o padlých vojakoch prispeli Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy a železničiar Juraj Ďurček materiálmi z dobových železničných ročeniek.
 

„Zatiaľ sme nenarazili na žiadne archívne dokumenty o tejto nehode. Vieme o nej len z dobovej tlače. Údaje o obetiach sa rôznia. Sú od 30 až po vyše 200. S istotou vieme, že sú pochované na vojnovom cintoríne vo Vydrani. Vojenská správa udelila na nehodu informačné embargo. Predpokladáme, že viac informácií získame výskumom v archíve vo Viedni, kde sa určite nachádza vyšetrovacia správa,“ povedal historik Drobňák.
 

„Zahynula celá vlaková čata druhého vlaku, ktorý narazil do nemocničného vlaku. Boli tam rušňovodiči, ich pomocníci, kuriči, brzdári, lebo vlaky boli brzdené ručne. Odhaduje sa okolo 15 – 20 ľudí,“ spresnil Kočiško.
 

Po nehode železnice zaviedli zníženú rýchlosť a zvýšené brzdiace percentá. Podľa Kočiška má pamätná tabuľa v prvom rade dokumentačnú úlohu.
 

„Sledujme ňou štyri základné línie symboliky, ľudsko-tragickej udalosti, memoriálno-pacifistickej a regionálnej. Chceme naznačiť, že tí, ktorí pri nehode prišli o život, boli v prvom rade ľudia, nezáleží na tom, na akej strane bojovali, či boli dobrí, či zlí, aké mali názory a aké skutky vykonali. Zostali po nich hroby bez mena a oni navždy „neznámymi“, “ uzavrel.
 

V utorok 26. septembra 1916 sa pri Medzilaborciach zrazili dva vlaky.

Svojimi následkami prekonala táto nehoda všetky dovtedajšie, ktoré sa tu na slovenskom území udiali.
 

Oficiálne údaje uvádzajú, že pri nehode uhorelo a zahynulo 140 ľudí a 80 koní.

Priami účastníci, ktorí katastrofu prežili, však hovorili o dvojnásobnom počte obetí, čo by túto udalosť posunulo až na prvé miesto v rebríčku následkov.
 

Nešťastie sa stalo vtedy na dvojkoľajnej hlavnej trati, vedúcej z Budapešti cez Slovenské Nové Mesto, Humenné, Medzilaborce a ďalej cez Lupkovský priesmyk do pevnosti Przemyśl.
 

Táto trať bola nástupnou spojnicou rakúsko-uhorských armád proti Rusku a pre pevnosť Przemyśl.
 

V roku 1914 sa po trati prepravili státisíce vojakov v tisíckach vlakov s vojenským materiálom, a tadeto sa po porážke pri Ľvove opäť valila porazená rakúska armáda nazad do Uhorska.
 

Trať z Medzilaboriec k Lupkovskému priesmyku dosahuje značné stúpanie (vyše 30 promile) až po vrcholový Lupkovský tunel, ktorý dnes leží priamo na slovensko-poľskej štátnej hranicí.
 

Samotné Medzilaborce boli veľmi dôležitou stanicou s množstvom zamestnancov a v depe stálo pripravených na službu do stopäťdesiat parných rušňov, pretože každý jeden ťažký vlak cez lupkovský priesmyk musel mať až štyri rušne, aby sa vyšplhal na vrchol.
 

Náročná a hustá nákladná doprava trvala takmer počas celej vojny.

Viezli sa cisternovým vlakom

V utorok 26. septembra bola na poľskej strane v Lupkove zábava. Pozvali na ňu aj železničiarov i vojakov z Medzilaboriec.
 

Na zábavu sa ich vybralo niekoľko sto, medzi nimi aj viacero vysokých funkcionárov stanice.
 

Medzi nimi boli aj nádražný veliteľ Szemere, železniční úradníci Karpaty, Nemesany a prednosta stanice Verbovský, ktorý vzal so sebou aj svojho šesťročného syna.

Zábava na poľskej strane sa predĺžila do 21. hodiny. Vytancovaná spoločnosť nastúpila do vlaku, ktorý pozostával z devätnástich cisterien, naplnených benzínom a osemnástich vozňov zrekvirovaných vojenských koní.
 

Cisternový vlak sa pohol na trať smerom do Medzilaboriec približne desať minút za nemocničným vlakom, ktorý viezol niekoľko sto ranených a v zadnej časti mal vozne obsadené vojnovými invalidmi.
 

Trať začína prudko klesať hneď v tuneli za stanicou Lupkov a vlaky, v tom čase ručne brzdené, potrebovali na svoju obsluhu veľký počet brzdárov.

Podľa príslušných tabuliek boli pre tento úsek stanovené brzdiace percentá na 27%.

Rušňovodič v čele vojenského vlaku onedlho po vyjdení z tunela spozoroval, že vlak začína neprimerane zvyšovať rýchlosť.
 

Začal preto parnou píšťalou dávať návesť brzdárom, aby uťahovali ručné brzdy. Napriek tomu sa rýchlosť vlaku neustále zvyšovala.
 

V okolitých lesoch sa ozývalo pískanie rušňov - príkaz pre brzdárov, aby ešte silnejšie pritiahli brzdy, ale vlak sa rútil stále rýchlejšie.

 

Zúfalá snaha bola márna a skončila sa pred stanicou Vydraň vo chvíli, keď slabo brzdený cisternový vlak vrazil na koniec nemocničného. K prudkému nárazu došlo rýchlosťou okolo 100 km/h.
 

Vozne a rušne sa nahromadili na seba, na to všetko sa rozlial benzín z rozbitých cisterien a obidva vlaky hneď zachvátil požiar.
 

Oheň doďaleka ožaroval krajinu a údolím sa rozliehal nárek ranených a umierajúcich.
 

Ihneď boli na miesto nešťastia zalarmované pomocné vlaky a vojsko, ale k horiacim vlakom sa nedalo ani len priblížiť.
 

Benzín sa rozlial aj do potoka Magura, prítoku rieky Laborca, a horelo celé údolie. Toľko ho bolo v rieke, že spálil všetky kríky a stromy pozdĺž brehu.
 

Trosky horeli dlhé dva dni. Neostávalo však iné, len čakať, kým všetko vyhorí a potom bilancovať.

 

Z nemocničného vlaku sa zachránili iba vojaci z predných vozňov. Všetci ostatní uhoreli.
Z vojenského vlaku s cisternami okrem prednostu stanice Verbovského a adjunkta Ilyesa neprežil katastrofu nikto.
Prvého z menovaných našli na trati s rozbitou lebkou a druhého so zlomenými končatinami.
Dopravu na trati museli prerušiť na osem dní, kým sa podarilo odpratať všetky trosky. Nebohých vojakov, spálených na popol, pochovali na cintoríne pri Vydrani.

Nasledovala komisia za komisiou a vyšetrovanie nemalo konca-kraja. Ale všetci, ktorí by mohli hoci troškou prispieť k objasňovaniu príčin, boli mŕtvi.
Jediní dvaja zachránení zo slabo brzdeného vlaku ležali ťažko zranení v nemocnici.

Vyšetrovacia komisia nakoniec dospela k záveru, že hlavná príčina nehody spočívala v nedostatočnom brzdení vlaku.
Výsledkom bolo nariadenie ihneď zvýšiť potrebné brzdiace percento pre vlaky vyrážajúce z Lupkova dolu do Medzilaboriec z dovtedajších 27 na 35%. 

zdroj:  Z knihy Jozefa Gulíka ml. Železničné nehody na Slovensku, krátené

JANA OTRIOVÁ

Zdroj: http://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20388407/zabudnuta-tragedia-na-zeleznici-zahynulo-pred-sto-rokmi-140-ludi.html

Foto