ZÁKULISIE SPORU OKOLO UPA

Jednou z obetí vojny je zdravý rozum
Pre mnohých Ukrajincov sú vojaci UPA hrdinami, ktorí bojovali za nezávislosť proti Sovietom, vysvetľuje známy ukrajinský historik a zástanca poľsko-ukrajinského zmierenia Jarosław Hrycak.


Rozhovor vedie Jacek Pawlicki

NEWSWEEK: Prezident Volodymyr Zelenskyj udelil elitnej jednotke špeciálnych síl čestný názov Hrdinovia UPA, čo v Poľsku vyvolalo búrku. Je to začiatok novej historickej politiky Ukrajiny?

JAROSŁAW HRYCAK: Podľa môjho názoru nie, ale uvidíme. Najprv by som chcel vysvetliť pozadie celej tejto „aféry“. Na rozdiel od toho, čo sa hovorí v Poľsku, pomenovanie tejto jednotky po Hrdinoch UPA nebolo iniciatívou prezidenta. S nápadom prišli vojaci, celému procesu predchádzala zložitá procedúra na rôznych úrovniach ozbrojených síl a prezident ho schválil svojím podpisom pod dekrétom. Zelenskyj dostáva od armády niekoľko desiatok podobných návrhov mesačne. Z toho, čo viem, si iniciátori uvedomovali možné problémy s verejným prijatím. Išlo im však o citlivosť Ukrajincov, nie Poliakov.

Vzťah Ukrajincov k UPA nie je jednoznačný – a v ukrajinskej armáde bojujú všetci: ukrajinsky aj rusky hovoriaci, ľudia zo západu aj z východu krajiny. Preto jednotka napokon dostala čestný názov Hrdinovia UPA, a nie jednoducho UPA. Týmto spôsobom – podľa zámeru iniciátorov – majú byť uctení len hrdinovia UPA, nie všetci jej vojaci vrátane zločincov, ktorých v jej radoch tiež nebolo málo. Navyše pojem „hrdinovia“ je veľmi široký, pretože každý Ukrajinec môže mať svojich vlastných. Spočiatku dokonca padol návrh, aby jednotka niesla meno „Klyma Savura“ [pseudonym Dmytra Klačkivského, veliteľa okruhu UPA-Sever na Volyni, ktorý v roku 1943 vydal tajný rozkaz na vyhladenie Poliakov – pozn. red.]. Niekto však varoval, že vypukne škandál, a tak od tohto patróna upustili.

NEWSWEEK: Zelenskyj musel predsa vedieť, že uctenie si UPA vyvolá ostrú reakciu poľskej strany. Prečo sa na to napriek tomu rozhodol?

JAROSŁAW HRYCAK: Ťažko mi povedať, prečo toto rozhodnutie podpísal, pretože mu nevidím do hlavy. Mám však dôvody domnievať sa, že jeho vedomosti o Volyni a UPA sú veľmi skromné. Z rozhovorov s iniciátormi zároveň vyplýva, že ich reakcia poľských politikov prekvapila, pretože sa im zdalo, že táto záležitosť sa Poľska vôbec netýka. Prečo? Pretože Volyň si spájajú výlučne s bojmi UPA proti Červenej armáde.

NEWSWEEK: To znamená, že dejiny vôbec nepoznajú.

JAROSŁAW HRYCAK: Pred ruskou inváziou menej ako polovica ukrajinskej spoločnosti vedela, čo sa stalo na Volyni. Tí, ktorí o tom niečo vedia, sa domnievajú, že vinu nesú obe strany – poľská aj ukrajinská. V ukrajinskej historickej pamäti Volyň takmer vôbec nefiguruje, a už vôbec nie ako genocída. Preto ľudia, ktorí presadili pomenovanie tejto jednotky po Hrdinoch UPA, nemali pocit, že rozdrapujú rany dejín. Išlo im o to, aby motivovali Ukrajincov vstupovať do armády. V dejinách Ukrajiny nemáme veľa formácií, ktoré bojovali proti Rusku a na ktorých dedičstvo by sa v tomto prípade dalo odvolávať. UPA je výnimkou, najmä preto, že bojovala proti Sovietskemu zväzu, čo má zásadný význam vo chvíli, keď vedieme vojnu s Ruskom.

NEWSWEEK: Ovplyvní uctenie elitnej jednotky názvom Hrdinovia UPA morálku armády?

JAROSŁAW HRYCAK: Myslím si, že skôr nie. Od vojakov, ktorí sa zaoberajú náborom, som počul, že na fronte nezáleží na tom, či ste stúpencom alebo odporcom Stepana Banderu. Prosím, pochopte, že ukrajinská armáda nie je indoktrinovanou štruktúrou. Vojaci majú právo na vlastné názory, aj na dejiny. Každý z nich si myslí, čo chce. Aj o UPA.

NEWSWEEK: Bolo to gesto voči ukrajinským nacionalistickým kruhom?

JAROSŁAW HRYCAK: V ukrajinskej armáde bojuje dosť ukrajinských nacionalistov a treba uznať, že sú to dobrí vojaci. Neviem však, či sú nacionalistami aj iniciátori tohto rozhodnutia. Predpokladám, že áno. Z toho, čo viem, tento nápad vzišiel od ľudí zodpovedných za nábor vojakov.

NEWSWEEK: Vyvolalo to na Ukrajine kontroverzie?

JAROSŁAW HRYCAK: Keby nebolo ostrej reakcie Poľska, na Ukrajine by si toto rozhodnutie všimol málokto. Bola by to málo podstatná epizóda. V poľsko-ukrajinských vzťahoch je problémom asymetria historického povedomia a kolektívnej pamäti. Ukrajinci zaujímajú veľmi dôležité miesto v poľskej národnej pamäti, zatiaľ čo v ukrajinskej kolektívnej pamäti je Poľsko len jedným z mnohých dôležitých susedov. Omnoho dôležitejšie je Rusko.

NEWSWEEK: Časť poľských expertov na Ukrajinu sa domnieva, že Zelenskyj to urobil cynicky, z politických pohnútok.

JAROSŁAW HRYCAK: Prosím, neverte týmto expertom, najmä preto, že svoje názory vyslovujú bez toho, aby sa vôbec pokúsili zistiť, aké bolo pozadie tohto rozhodnutia. Z mojich rozhovorov vyplýva, že v tom nebol cynizmus. Iniciátori sa riadili pragmatizmom. Vychádzali z predpokladu, že päť rokov po plnohodnotnej invázii treba ľudí aktívnejšie motivovať, aby vstupovali do armády, a vojakov, aby pokračovali v boji. A že pomenovanie elitnej jednotky po Hrdinoch UPA bude mať práve takýto účinok.

Pre mnohých Ukrajincov sú vojaci UPA hrdinami, ktorí bojovali za nezávislosť proti Sovietom. Mýtus Bandery je na Ukrajine veľmi silný, ale je to mýtus protikremeľský, nie protipoľský.

NEWSWEEK: Ako hodnotíte reakciu Lecha Wałęsu, ktorý vyhlásil, že tým, že Zelenskyj vyznamenal banditov z UPA, ho „urazil“, a na znak protestu si z hrude odopol ukrajinskú vlajku?

JAROSŁAW HRYCAK: Dlhšie mlčanie. Čo mám povedať? Lech Wałęsa je známy tým, že hovorí rôzne veci. Ukrajinci vnímajú dejiny úplne inak a teraz sa sústreďujú len na jedno – aby prežili. Prioritou je vojna s Ruskom. Premýšľa azda niekto o Banderovi a UPA, keď na Kyjev takmer každý deň dopadajú stovky dronov a balistické rakety? Stačí dlhšie pobudnúť v Kyjeve, Poltave, Ľvove či Dnipre, aby ste sa presvedčili, že Ukrajinci žijú úplne inými vecami.

Rozprávame sa v 1559. deň od invázie [rozprávali sme sa 1. júna – pozn. red.]. O niečo viac ako týždeň bude táto etapa našej vojny dlhšia než celá prvá svetová vojna. Aby ste pochopili Ukrajincov, stačí si predstaviť, aké nálady panovali v Európe koncom októbra 1918. Ľudia boli vtedy strašne unavení, nervovo vyčerpaní, rodiny rozbité, krajiny zničené. Skôr než začnete Ukrajincov obviňovať, zamyslite sa nad tým, ako veľmi je kolektívna psychika tejto spoločnosti v piatom roku po invázii zruinovaná.

NEWSWEEK: Počas vojny si však nemožno znepriateliť jedného z hlavných spojencov.

JAROSŁAW HRYCAK: Vy aj ja to vieme, pretože sme vzdelaní, poznáme dejiny a vieme, čo sa stalo na Volyni. V jednotke, o ktorej hovoríme, však nie sú historici. Jej veliteľmi sú ľudia, ktorí o tom majú len malé povedomie. Už dlho Poliakom vysvetľujem, že Bandera je na Ukrajine národným hrdinom najmä preto, že sa stal symbolom odporu voči Rusku. Som už unavený z neustáleho opakovania, že odvolávanie sa na dedičstvo UPA nemá protipoľský rozmer.

NEWSWEEK: Zelenskyj má poradcov, ktorí by ho mali upozorniť na poľský pohľad. Okrem toho mohol pred podpisom tohto rozhodnutia zavolať niektorému z historikov, napríklad vám.

JAROSŁAW HRYCAK: Nie som niekto, koho prezident počúva, pretože patrím k jeho kritikom. Zelenskyj sa obklopuje ľuďmi, ktorí mu prejavujú absolútnu lojalitu a pritakávajú mu.

„Mýtus Bandery je na Ukrajine veľmi silný, ale je to mýtus protikremeľský, nie protipoľský.“
- Jarosław Hrycak

Viem však, že v záležitosti, o ktorej hovoríme, nikto v Zelenského okolí nechcel Poliakov uraziť. Sme vo vojne, takže to, čo sa stalo, možno označiť za politické collateral damage, teda vedľajšiu škodu. Keby boli prezidentovi poradcovia rozumnejší, nedošlo by k tomu.

NEWSWEEK: Primátor Ľvova Andrij Sadovyj bráni Zelenského rozhodnutie a relativizuje volynský zločin, keď spochybňuje počet obetí. Odhaduje sa, že na Volyni zahynulo približne 50-tisíc Poliakov a na území celých vtedajších Kresov 100-tisíc.

JAROSŁAW HRYCAK: Pred niekoľkými rokmi začala pôsobiť skupina poľských a ukrajinských historikov, ktorí sa prehrabávajú archívmi a pokúšajú sa určiť počet obetí tohto konfliktu. Zatiaľ dospeli k záveru, že na Volyni zahynulo menej Ukrajincov, než sa predpokladalo. Myslím si, že nadol budú revidované aj odhady poľských obetí. Som veľmi zvedavý na konečný výsledok tohto výskumu.

NEWSWEEK: Neobávate sa, že táto roztržka zmarí posledné dva roky práce na zmierení vo veci Volyne? Začali sa exhumácie obetí. Začiatkom mája sa konal veľký Poľsko-ukrajinský historický kongres.

JAROSŁAW HRYCAK: Veľmi sa bojím, že toto obrovské úsilie, ktoré sme spoločne vynaložili my, historici, aj občianska spoločnosť, vyjde nazmar.

NEWSWEEK: Aké dôsledky bude mať odobratie Radu Bieleho orla prezidentovi Zelenskému?

JAROSŁAW HRYCAK: Kým bude v Kyjeve prezidentom Volodymyr Zelenskyj a vo Varšave Karol Nawrocki, k zlepšeniu poľsko-ukrajinských vzťahov nedôjde. Prvý sa o dejiny zaujíma príliš málo, druhý príliš veľa. V dôsledku toho ich vzájomné vzťahy pripomínajú rozhovor slepého s hluchým. Keby to záviselo odo mňa, na čas vojny by som zaviedol moratórium na využívanie určitých historických tém politikmi.

Som presvedčený, že na Volyni došlo k zločinu, ktorý mal znaky genocídy, za čo, prirodzene, na Ukrajine nie som obľúbený. Ibaže to bol len jeden z dramatických aktov, pretože aj Poliaci zabíjali a vyháňali Ukrajincov. Zomierali aj Židia. Musíme počkať, kým sa vojna skončí, a potom sa pokúsiť nájsť primeranú formulu zmierenia. Nebude to ľahké, ale je to možné. Vojna však zatiaľ prakticky znemožňuje dosiahnuť porozumenie.

NEWSWEEK: Keď sa vrátime k jednotke pomenovanej po Hrdinoch UPA, myslíte si, že existuje šanca, že Zelenskyj svoje rozhodnutie zruší?

JAROSŁAW HRYCAK: Skôr nie, pretože by tým prejavil slabosť, a počas vojny si to prezident a hlavný veliteľ nemôže dovoliť.

NEWSWEEK: Ukrajinský ústav národnej pamäti zvažuje prevezenie pozostatkov Stepana Banderu na Ukrajinu. Je to dobrý nápad?

JAROSŁAW HRYCAK: Každá vojna vedie k „znárodneniu“ historickej pamäti. To je všeobecné pravidlo. V prípade Ukrajiny máme do činenia so „znárodnením“ namiereným proti Rusku. Bandera je dnes vnímaný inak než pred inváziou. Pred vojnou bol kontroverznou postavou, skôr rozdeľoval, než spájal. No z prieskumov uskutočnených niekoľko mesiacov po invázii jasne vyplynulo, že väčšina spoločnosti ho začala vnímať pozitívne ako človeka, ktorý bojoval proti Sovietom, teda proti Rusku.

Objavil sa nápad vytvoriť ukrajinský Národný panteón, v ktorom by spočinuli pozostatky osobností dôležitých pre historickú pamäť Ukrajiny – národných a vojenských hrdinov. Z Luxemburska boli prevezené pozostatky jedného z hlavných vodcov Organizácie ukrajinských nacionalistov, OUN, Andrija Melnyka a 25. mája boli znovu pochované na Národnom vojenskom cintoríne Ukrajiny. Možno sa to isté raz stane aj s pozostatkami Symona Petľuru, od ktorého zavraždenia nedávno uplynulo 100 rokov, a Stepana Banderu. Zatiaľ sa o tom vedie diskusia. Základná otázka znie, či by nové hroby Petľuru a Bandery boli v bezpečí. Banderova hrobka na cintoríne Waldfriedhof v Mníchove bola už viackrát znesvätená rusky hovoriacimi vandalmi.

NEWSWEEK: Inštitút Jad Vašem protestoval proti prevozu Melnykových pozostatkov. Podľa inštitútu pripomínanie vodcu formácie kolaborujúcej s nacistickým Nemeckom podkopáva pamiatku obetí holokaustu.

JAROSŁAW HRYCAK: Stanovisko Jad Vašem poznám, ale ukrajinská strana má svoj protiargument. Izraelu prekáža prevoz Melnykových pozostatkov, no židovský štát nemal problém s prevozom pozostatkov Petľurovho vraha Šolema Schwarzbarda [židovského básnika a anarchistu pochádzajúceho z Ukrajiny – pozn. red.] z Kapského Mesta do Izraela. Všetko nasvedčuje tomu, že Schwarzbard bol agentom sovietskej rozviedky OGPU, ale ukrajinská strana nerobí poplach pre neho [v roku 1927 stál Schwarzbard pred súdom; za jeho oslobodenie sa vyslovili okrem iných Albert Einstein, Henri Bergson a Maxim Gorkij – pozn. red.].

Dejiny Ukrajiny, vrátane jej vzťahu s Poľskom, sú dejinami násilia. Je zjednodušením vykresľovať Ukrajincov či Poliakov výlučne ako obete alebo výlučne ako zločincov. Od roku 1914 až do Stalinovej smrti zaliala naše územia vlna extrémneho násilia. Extrémne násilie nie je metafora, ale historický pojem. Je to situácia, keď prichádza vlna za vlnou, až prikryje všetkých, a nijaká strana – opakujem, nijaká strana – od neho nie je slobodná. Ak nechceme, aby sa toto násilie zopakovalo, naše spoločnosti musia nájsť formulu zmierenia. Žiaľ, politici na oboch stranách tomu bránia. A navyše naše vzájomné spory rozdúchava náš spoločný nepriateľ – Rusko.

NEWSWEEK: V prípade roztržky okolo jednotky pomenovanej po Hrdinoch UPA Kremeľ nemusel ani pohnúť prstom.

JAROSŁAW HRYCAK: V Poľsku aj na Ukrajine nie je núdza o užitočných idiotov. Jednou z obetí vojny je zdravý rozum. Veľmi sa bojím politikov, ktorí sa zaoberajú historickou pamäťou. Aby som vysvetlil, čo mám na mysli, musím sa odvolať na svojho kolegu, amerického spisovateľa a novinára Davida Rieffa, syna Susan Sontagovej. Rieff posledných 30 rokov cestoval po všetkých krajinách, v ktorých sa viedli vojny. V poslednom čase často býval aj na Ukrajine. Podľa neho sa naša vojna zásadne líši od všetkých ostatných, ktorých bol svedkom, azda s výnimkou konfliktu o Kosovo – veľmi jasne je totiž vidieť, kto je agresor a zločinec a kto obeť. Napísal o tom napokon aj knihu Chvála amnézie. Rieff sa domnieva, že keď sa politici a významné osoby v štáte začnú zaoberať vyrovnávaním sa s dejinami, zvyčajne to vedie k vojne. Ak chceme pokoj, píše, dajme šancu amnézii – aspoň na istý čas, kým sa situácia nestane menej nebezpečnou.

zdroj: Newsweek Polska,  č.24/2026
foto: Ilustračné
preložil: jLai