ŽIDOVSKÝ Peter (*1890 †1947)

06.06.2025

Peter (Petro) Židovský (*6.jún 1890, Šarišské Jastrabie – †25. november 1947, Prešov/Šarišské Jastrabie) bol významný politický aktivista, publicista a politik rusínskej národnosti s proruskou orientáciou, pôsobiaci v prešovskom regióne.



По русинськы, русин ТУТ:#rusyn            In English, english HERE: #engl.

Narodil sa v Šarišskom Jastrabí v okrese Stará Ľubovňa. Ako tínedžer v roku 1905 emigroval do USA. Hoci nemal formálne vzdelanie, po piatich rokoch sa vrátil do rodného kraja s odhodlaním venovať sa vzdelávacej a osvetovej činnosti medzi Rusínmi. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 bol povolaný do rakúsko-uhorskej armády. Dezertoval však, bol zajatý a uväznený.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 sa Židovský aktívne zapojil do politického života novovzniknutej Československej republiky. Stal sa členom provládnej Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (agrárnej strany). V parlamentných voľbách v roku 1935 bol za túto stranu zvolený za poslanca Národného zhromaždenia.

Vo svojej parlamentnej funkcii, ktorú si udržal až do zrušenia parlamentu v roku 1939, kritizoval hospodársku politiku vlády voči Rusínom v Prešovskom kraji. Osobitne ostro vystupoval proti rastúcej slovakizácii, ktorá sa prejavovala v 30. rokoch.

V čase medzinárodnej politickej krízy v roku 1938 Židovský podporoval hnutie za rusínsku autonómiu. Spoločne s Ivanom Pješčakom predložil britskému diplomatickému vyslancovi lordovi Runcimanovi memorandum, v ktorom žiadali zjednotenie Prešovského kraja s autonómnou Podkarpatskou Rusou. V decembri 1938 sa stal členom novovytvorenej poslaneckej skupiny Strany národnej jednoty.

Po vzniku Slovenského štátu odmietol ponuky na vstup do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a udržiaval kontakty s bývalými kolegami z parlamentu v Prahe. Pre svoje postoje a aktivity sa dostal pod prísny dohľad slovenskej polície a Hlinkovej gardy. Po jednom zo stretnutí v Sabinove bol zatknutý a šesť a pol mesiaca väznený v Ilave. Prepustený bol na základe masovej amnestie prezidenta Tisa.

Po návrate sa zapojil do protifašistického odboja. Zúčastnil sa na činnosti podzemnej Karpatsko-ruskej autonómnej rady za národné oslobodenie (KRASNO) v roku 1943. Spolu s bratmi budoval zemľanky a zo svojho statku zásoboval partizánov. Získaval pre nich zbrane a jeho dom sa stal miestom stretávania odbojárov. Počas tohto obdobia čelil opakovaným policajným raziám a na jeseň 1944 bola jeho dcéra niekoľko mesiacov väznená. Aj on sám bol zadržaný, no podarilo sa mu utiecť a vrátiť sa k partizánskej skupine.

V rokoch 1939 – 1940 sa zúčastnil na poradách rusínskych lídrov, ktorí plánovali založiť jednotnú Ruskú stranu na reprezentáciu menšiny. Slovenské úrady však jej vznik zablokovali.

Po príchode sovietskej armády sa Židovský opäť zapojil do politického života. Stal sa podpredsedom Ukrajinskej národnej rady Prjaševčiny/Prešovska (marec 1945), ktorá bola hlavnou politickou organizáciou slovenských Rusínov. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom Dočasného národného zhromaždenia, kde zastupoval rusínsku (ukrajinskú) menšinu v klube Ukrajinskej národnej rady Prjaševčiny. Od roku 1945 bol zároveň členom Demokratickej strany.

V roku 1947 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska a stal sa riaditeľom rusínskeho vydavateľstva Slovkniha v Prešove. Jeho sľubnú povojnovú kariéru však prerušila náhla tragická smrť 25. novembra 1947.

zdroj: Rusínske kalendárium

*******

ЖЫДОВСКЫЙ Петрo (1890-1947)
Петер (Петро) Жыдовскый (*6. юн 1890, Шаріське Ястрабя – †25. новембер 1947, Пряшів/Шаріське Ястрабя) быв вызначный політічный актівіста, публіціста і політік русиньской народности з проросійсков орьєнтаціёв, котрый  што дїяв в  пряшівскім реґіонї.

Народив ся в Шаріскім Ястрабім в окресї Стара Любовня. Як тінейджер в роцї 1905 еміґровав до США. Хоць не мав формалну освіту, по пятёх роках ся вернув до рідного краю з одгоданём присвятити ся освітнїй і просвітовій роботї меджі Русинами. По выбухнутю Першой світовой войны в роцї 1914 быв поволаный до австро-угорьской армады. Але дезертовав, быв заятый і увязненый.

По роспадї Австро-Угорьска в роцї 1918 ся  Жыдовскый актівно запоїв до політічного жывота нововзникнутой Чехословацькой републікы. Став ся членом провладной Републіканьской страны земледільского і малорольницького люду (аґрарной страны). В парламентных вольбах в роцї 1935 быв за тоту страну зволеный за посланця Народного згромаждїня.

Во своїй парламентній функції, котру собі утримав аж до зрушіня парламенту в роцї 1939, крітізовав господарьску політіку влады односно Русинів на Пряшівщінї. Особенно остро выступав проти роснучой словакізації, котра ся проявлёвала в 30-х роках.

В часї міджінародной політічной крізы в роцї 1938  Жыдовскый підпоровав рух за русиньску автономію. Вєдно з Іваном Пєщаком передложыв брітаньскому діпломатічному высланцёви лордові Рансіманови меморандум, в котрім жадали зєдночіня Пряшівского края з автономнов Підкарпатьсков Русьов. В децембрї 1938 ся став членом новоствореной посланецькой ґрупы Страны народной єдноты.

По взнику Словацького штату одмітив понукы на вступ до Глінковой словацькой людовой страны і утримовав контакты з бывшыма колеґами з парламенту в Празї. За свої погляды і актівіты ся достав під строгый дозор словацькой поліції і Глінковой ґарды. По єднї зo стріч в Сабінові быв арештованый і шість і пів місяцїв вязненый в Ілаві. Перепущеный быв на основі масовой амнестії презідента Тіса.

По навернутю ся запоїв до протифашістіцького одбоя. Зучаствовав ся на діялности підземной Карпато-руськой автономной рады за народне ослободжіня (КРАСНО) в роцї 1943. Вєдно з братами будовав землянкы і зо свого статку застарчовав партізанів. Здобывав про них збрань і ёго хыжа ся стала місцём стріч одбоярів. В тім часї челив реґуларным поліцайным разіям і на осїнь 1944 была ёго дівка дакілько місяцїв увязнена. І він сам быв задржаный, но подарило ся му утечі і вернути ся ку партізаньскій ґрупї.

В роках 1939 – 1940 брав участь на порадах русиньскых лідрів, котры плановали заложити єдину Руську страну на репрезентацію меншыны. Словацькы уряды але єй взник заблоковали.

По навертю ся заангажовав до протіфашістского одбору. Зучаствовав ся на дїяности підземной Карпатско-руской автономной рады за народне освобожіня (КРАСНО) в роцї 1943. Заєдно з братами будовав землянкы і зо свого статку заобзерговав партізанів. Здобывав про них зброя і його дом ся став місцем стрїчаваня одбойарів. Під час того періоду чолив оpaкованым поліцейным разіям і на есень 1944 была його дочка нїколько мїсяцїв вязнїна. Тыж він сам быв задержаный, но подарило ся му утїчі і вернути ся к партізанскій ґрупї.
В роках 1939 – 1940 ся зучаствовав на порадах русинскых лідрів, котрі плановали заложыти єдину Руску партію на репрезентацію меншыны. Словенскы уряды однак єї  взник заблоковали.

По приходї совєтьской армады ся  Жыдовскый знову запоїв до політічного жывота. Став ся підпредседом Україньской народной рады Пряшівщіны (марец 1945), котра была головнов політічнов орґанізаціёв словацькых Русинів. В роках 1945 – 1946 быв посланцём Дочасного народного згромаждїня, де заступовав русиньску (україньску) меншыну в клубї Україньской народной рады Пряшівщіны. Од року 1945 быв заєдно членом Демократічной страны.

В роцї 1947 вступив до Комуністічной страны Словеньска і став ся директором русиньского выдавательства Словкнига в Пряшові. Ёго надїйну повоєнну карьєру але перервала нагла траґічна смерть 25. новембра 1947.

 пepeклад: jLai 

*******


Peter (Petro) Židovský (Zhydovs’kyi), (1890–1947)
(born 6 June 1890 in Šarišské Jastrabie – died 25 November 1947 in Prešov/Šarišské Jastrabie) was an important political activist, publicist and Rusyn nationalist politician with pro-Russian views, who was active in the Prešov region.

He was born in Šarišské Jastrabie, in the Stará Ľubovňa district. As a teenager, he emigrated to the USA in 1905. Despite having no formal education, he returned to his native region after five years, determined to devote himself to educational and enlightenment activities among the Rusyns. Following the outbreak of the First World War in 1914, he was conscripted into the Austro-Hungarian army. However, he deserted and was subsequently captured and imprisoned.

Following the dissolution of the Austro-Hungarian Empire in 1918, Židovský became actively involved in the political life of the newly formed Czechoslovak Republic. He joined the pro-government Republican Party of Agriculturalists and Smallholders (Agrarian Party). In the 1935 parliamentary elections, he was elected to the National Assembly as a representative of this party.

During his time in parliament, which ended with its dissolution in 1939, he criticised the government's economic policy towards the Rusyns in the Prešov region. He was particularly vocal in his opposition to the growing Slovakisation that took place in the 1930s.

During the international political crisis of 1938, he supported the movement for Rusyn autonomy. Alongside Ivan Pješčak, he presented a memorandum to the British diplomatic envoy Lord Runciman, requesting the unification of the Prešov region with the autonomous Subcarpathian Rus. In December 1938, he joined the newly formed parliamentary group of the National Unity Party.

Following the establishment of the Slovak State, he turned down invitations to join Hlinka's Slovak People's Party and continued to keep in touch with his former parliamentary colleagues in Prague. Due to his views and activities, he was placed under close surveillance by the Slovak police and Hlinka's Guard. Following a meeting in Sabinov, he was arrested and imprisoned in Ilava for six and a half months. He was released under President Tiso's mass amnesty.

Upon his return, he joined the anti-fascist resistance. In 1943, he participated in the activities of the underground Carpathian-Russian Autonomous Council for National Liberation (KRASNO). Together with his brothers, he built dugouts and supplied the partisans with provisions from his farm. He obtained weapons for them and his house became a meeting place for resistance fighters. During this period, he faced repeated police raids and, in autumn 1944, his daughter was imprisoned for several months. He was detained himself, but managed to escape and return to the partisan group.

Between 1939 and 1940, he attended meetings of Rusyn leaders who were planning to establish a unified Russian party to represent the minority. However, the Slovak authorities blocked its formation.

Following the arrival of the Soviet army, Židovský became involved in political life again. In March 1945, he became vice-chairman of the Ukrainian National Council of Prešov/Prjaševčina, which was the main political organisation of the Slovak Rusyns. From 1945 to 1946, he was a member of the Provisional National Assembly, representing the Rusyn (Ukrainian) minority within the Ukrainian National Council of Prešov. From 1945 onwards, he was also a member of the Democratic Party.

In 1947, he joined the Communist Party of Slovakia and became director of the Rusyn publishing house Slovkniha in Prešov; however, his promising post-war career was cut short by his sudden, tragic death on 25 November 1947.

translated with DeepL com 

source: RUSYN CALENDAR

 

Aktuality

Zobraziť všetky
29.06.2025

Zmluva, ktorá dramaticky zmenila dejiny Rusínov: 80 rokov od straty Podkarpatskej Rusi

  По русинськы, русин ТУ: #rusyn                    In English, english HERE:  #engl. Historická dohoda medzi Československom a Sovietskym zväzom z roku 1945 ukončila kapitolu rusínskej prítomnosti v rámci ČSR a otvorila cestu k nové…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.06.2025

VOLOŠIN Augustin (*1874 †1944)

VOLOŠIN Augustin (*17. 3. 1874 Kelečín, dnes Ukrajina – †19. 7. 1945, Lefortovská věznice, Moskva, Rusko), řeckokatolický duchovní, pedagog, publicista, rusínský politik ukrajinského směru. Studoval na reálném gymnáziu v Užhorodě (1883–1892), teol…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.06.2025

BENEŠ Edvard (*1884 †1948)

BENEŠ Edvard (*28. 5. 1884 – †13. 9. 1948), český a československý politik a diplomat, ministr zahraničí ČSR (1918–1935), prezident ČSR (1935–1938), prezident v exilu (1940–1945), prezident ČSR (1945–1948). O problémy Podkarpatské Rusi se zajímal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.06.2025

​​​​​​​TURJANICA Ivan (*1901 †1955)

TURJANICA Ivan Ivanovič (*25. 5. 1901 Rjapiď, dnes Ukrajina – †27. 3. 1955 Užhorod, Ukrajina), komunistický politik. Původním povoláním kominík. V roce 1917 narukoval do rakousko-uherské armády, po rozpadu monarchie se zapojil do komunistického …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.06.2025

Keď si Stalin odhryzol z Československa: Pri Podkarpatskej Rusi sa ukázalo, o čo mu naozaj ide

ANDREJ ŠIMONČIČ ( jún 2020 ) Snahu obnoviť po druhej svetovej vojne Československo v jeho predmníchovských hraniciach pred 75 rokmi definitívne pochoval podpis zmluvy, ktorou sa územie Podkarpatskej Rusi stalo súčasťou Sovietskeho z…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
27.06.2025

Osvobození, nebo okupace?

prof. Ivan Pop V propagandistické válce, kterou Rusko rozpoutalo jako součást hybridní agrese proti Ukrajině, se čas od času objevuje také problematika Podkarpatské Rusi (dnešní Zakarpatské oblasti Ukrajiny). Ruští propagandisté pro…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Mudrota ujka Vasyľa:
-Orgazmus nam byl danyj zato, žeby zme robyly aj dašto druhe...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať