Známi Podkarpatskí Rusíni

28.09.2024


Petr Hoďmaš (*1939 - ?†2019),
rusínsky bádateľ vzniku a nezákonnej likvidácie Podkarpatskej Rusi, publicista, člen Národného zväzu novinárov Ukrajiny.  
 
text po rusky TU: https://podkarpatrus.livejournal.com/322504.html

Narodil sa 11. marca 1939 v obci Barbovo, Mukačevský okres, autonómna republika Podkarpatská Rus federatívneho Československa (teraz - Zakarpatská oblasť Ukrajiny). V roku 1969 ukončil štúdium na Charkovskom právnickom inštitúte (teraz Národná právnická akadémia pomenovaná po J. Múdrom). Pracoval ako kriminalistický expert, vyšetrovateľ, vedúci kriminálneho oddelenia v meste Torez (Donecká oblasť) a potom v Užhorode, vedúci služby „A“ kriminálneho oddelenia Zakarpatskej oblasti.

Od roku 1985 pracoval ako vedúci právnych služieb v regionálnych výrobných oddeleniach, vedúci právneho oddelenia Fondu štátneho majetku v Zakarpatskej oblasti. Jeden z iniciátorov založenia (17. februára 1990) „Spolku karpatských Rusínov“ (SKR), prvý podpredseda predstavenstva SKR. Za svoj aktívny boj za oficiálne uznanie národnosti „Rusínov“ Ukrajinou a Rusínskej národnej autonómnej republiky bol perzekuovaný a opakovane preradený "na zníženie funkcie“.  

Od roku 1994 bol nezávislým právnikom, pro bono expertom v oblasti práv rusínskeho národa.
Iniciátor a autor Deklarácie, ktorú 29. septembra 1989 jednomyseľne prijalo Predsedníctvo RRZ a v ktorej žiadalo prezidenta ZSSR M. Gorbačova a Najvyššiu radu Ukrajinskej SSR, aby oficiálne uznali národnosť „Rusínov“ a obnovili nezákonne zlikvidovanú Podkarpatskú Rus ako autonómnu republiku v rámci Ukrajinskej SSR. Vyhlásenie uverejnili noviny „Otčij chram“ a „Karpatskij kraj“ (Užhorod) a „Panorama“ (Mukačevo).

Hlavné publikácie a diela:
* Podkarpatskí Rusíni - národ, ľudia“, ktorá bola uverejnená v novinách ‚Visti Užhorodščiny‘ (1990)
* „Kto sme my, Rusíni, a čo chceme dosiahnúť“; uverejnené v „Zakarpatskej pravde“ (1990). V týchto publikáciách sa po prvýkrát po druhej svetovej vojne otvorila otázka potreby oficiálneho uznania rusínskeho národa a obnovenia autonómnej republiky Podkarpatská Rus v rámci Ukrajiny.

Na túto tému vypracoval viac ako 200 článkov právneho charakteru o práve rusínskeho národa na oficiálne uznanie a obnovenie jeho národnej štátnosti, ktoré boli uverejnené v novinách „Otčij chram“, „Zakarpatska Pravda“, ‚Novyny Zakarpaťija‘, ‚Moloď Zakarpaťija‘, ‚Podkarpatska Rus‘, ‚Christijanska rodyna‘, ‚Sribna Zemľja‘, ‚Trybuna‘, ‚Pravozahist‘, ‚Naš čas‘, ‚Euromist‘ a v ďalších.                                                                                                                           

V roku 1993 pripravil a bol spoluautorom zborníka dokumentov „Od Podkarpatskej Rusi - k Zakarpatskej Ukrajine“ o právach rusínskeho národa.
-  v spoluautorstve so synom Sergejom napísali a vydali monografiu „Podkarpatská Rus a Ukrajina“ (Užhorod, „Patent“, 2003, 450 s.).  
- v spoluautorstve so synom Sergejom napísali a vydali vedeckú štúdiu, ktorá zahŕňa obdobie od najstarších čias až po súčasnosť: „Dejiny republiky Podkarpatská Rus“. (Užhorod, „Patent“, 2008, 550 s.).

Aktívny účastník mnohých vedeckých a praktických konferencií, vrátane medzinárodných a vládnych, o právach rusínskej národnostnej menšiny. Externý vedecký pracovník Medzinárodnej cyrilometodskej akadémie slovanskej osvety (rusínska pobočka) a Medzinárodného karpatského inštitútu.

preklad: jL

zdroj (po rusky):
https://podkarpatrus.livejournal.com/322504.html

Aktuality

Zobraziť všetky
10.11.2024

Najstarší slovenský partizán žije v Írsku. Pomohol väzňovi po slávnom úteku z tábora smrti

A za čo sú mu vďační írski športovci? Narodil sa v období, keď Československo ešte neexistovalo. Pochádza z Trnavy, prežil holokaust, bojoval v Povstaní. V Írsku, kde sa presadil nielen v biznise i športe, býva už 75 rokov, ale slovenčinu ovl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
09.11.2024

Před 35 lety padla Berlínská zeď

Konec betonové bariéry, Berlínské zdi, byl tehdy – 9. listopadu 1989 ve večerních hodinách – nečekaný. Stačilo nepřesné vyjádření člena politbyra tehdejší NDR (Německé demokratické republiky). A pomohla také atmosféra změn toho roku ve střední E…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
09.11.2024

Karikaturista Fedor Vico oslavuje 80. narodeniny

Majster kresleného humoru a neúnavný propagátor rusínskej kultúry Fedor Vico, narodený 9. novembra 1944 v Šapinci, ktorý je dnes súčasťou obce Okrúhle ( okr. Svidník ), patrí medzi najznámejších slovenských karikaturistov. Tento významný umel…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
08.11.2024

Fedor Vico oslavuje: Mojimi vzormi boli chlap, hrdina, dub a stroj

Karikaturista a rusínsky patriot oslavuje 80 rokov. Šapinec/Bratislava 9. novembra (TASR) - Karikatúry či kreslené vtipy začal v Roháči uverejňovať už koncom 50. rokov minulého storočia. Spoločenské dianie glosoval cez obľúbenú postavičku Ján…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
03.11.2024

Prícestný kríž už potreboval zachrániť. Je najstarší v Poloninách, váži tony

Zasponzoroval ho miestny duchovný. PRÍSLOP. Má 136 rokov a je najstarší v Uličskej doline. Prícestný kríž pred obcou Príslop v Sninskom okrese obnovujú tradičným spôsobom. Väčšina krížov v Národnom parku Poloniny je historicky hodnotných a z…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.11.2024

Putovná Cer’kov z molodŷma pokračuje aj v zimnom semestri

Košice 1. november (TSKE) Podujatia projektu Cer’kov z molodŷma, ktoré usporadúva O.Z. molodŷ.Rusynŷ už od roku 2017, majú tento rok putovný charakter. Organizátori sa tak snažia prilbížiť nielen k študentom na vysokoškolských internátoch v K…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ sja skaržyť u korčmi:
-Baby možuť imituvaty orgazmus, ale sprobuj simulovaty erekcyju...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať