Zomrel profesor Peter Lizanec, významný hungarológ rusínskeho pôvodu

Vo veku 96 rokov zomrel 8. augusta 2026 profesor Peter Lizanec, významný jazykovedec, hungarológ a pedagóg rusínskeho pôvodu.

Viac ako šesť desaťročí venoval výskumu rusínskych a maďarských nárečí Podkarpatskej Rusi, jazykovým kontaktom v rusínsko-maďarskom prostredí a rozvoju hungarológie na Užhorodskej národnej univerzite.

Patril k najvýraznejším osobnostiam vedeckého a kultúrneho života Zakarpatskej oblasti. Bol dlhoročným vedúcim Katedry maďarskej filológie Užhorodskej univerzity, zakladateľom a riaditeľom Centra hungarológie, doktorom filologických vied, zaslúžilým vedcom Ukrajiny a predsedom Zakarpatskej maďarskej vedeckej spoločnosti

Od rodného Izvoru k vedeckej dráhe

Peter Lizanec sa narodil 2. júla 1930 v obci Izvor (Podkarpatská Rus, ČSR)  maďarsky Beregforrás, dnešnej Rodnykivke na Podkarpatsku. Základnú školu začal navštevovať v rodnej obci, neskôr študoval v Mukačeve a na gymnáziu v Berehove, kde v roku 1948 zmaturoval.

Pôvodne chcel pokračovať v hospodárení podľa vzoru svojho otca. Nastupujúca kolektivizácia však rodinu pripravila o pôdu, hospodárske zvieratá aj pracovné nástroje. Na ďalšie hospodárenie preto musel zabudnúť.

V roku 1948 nastúpil na štúdium ukrajinského jazyka a literatúry na novozaloženej Užhorodskej štátnej univerzite. Štúdium ukončil s vyznamenaním v roku 1953. Na univerzite potom pokračoval ako ašpirant, asistent, docent a neskôr profesor.

Kandidátsku dizertačnú prácu, venovanú nárečiam obyvateľstva v povodí Tisy vo Vinohradivskom okrese, obhájil v roku 1959 na Univerzite Ivana Franka vo Ľvove.

V roku 1966 bol vymenovaný za vedúceho Katedry maďarského jazyka a literatúry, neskôr Katedry maďarskej filológie. Na jej čele stál takmer polstoročie, až do roku 2015. V rokoch 1977 až 1984 bol zároveň dekanom Filologickej fakulty Užhorodskej univerzity.

Výskumník rusínsko-maďarského jazykového pomedzia

Podstatná časť vedeckého diela profesora Petra Lizanca vznikla v mnohonárodnostnom a viacjazyčnom prostredí historickej Podkarpatskej Rusi. Skúmal nárečia používané rusínskym obyvateľstvom a ich dlhodobé vzájomné ovplyvňovanie s maďarským jazykom.

V sovietskej a neskôr ukrajinskej jazykovednej terminológii boli tieto rusínske nárečia spravidla označované ako „ukrajinské nárečia Zakarpatska“. Aj názvy Lizancových dizertačných a vedeckých prác preto používali oficiálne pomenovanie ukrajinské nárečia. Z hľadiska rusínskeho prostredia však išlo predovšetkým o výskum tradičnej reči rusínskeho obyvateľstva Podkarpatskej Rusi a jej kontaktov s maďarským jazykom.

Doktorskú dizertačnú prácu obhájil v roku 1971. Zaoberal sa v nej maďarskými výpožičkami v miestnych nárečiach Podkarpatskej Rusi a maďarsko-rusínskymi, v dobovej terminológii maďarsko-ukrajinskými, jazykovými kontaktmi. O rok neskôr získal profesorský titul.

Materiál pre svoje rozsiahle výskumy zhromažďoval viac ako štvrťstoročie priamo v obciach Podkarpatskej Rusi. Sledoval, ako sa v kontaktnej rusínsko-maďarskej jazykovej oblasti po stáročia navzájom ovplyvňovali slovná zásoba, výslovnosť a nárečové osobitosti oboch jazykov.

Výsledkom bola okrem iného rozsiahla trojzväzková monografia o maďarských jazykových prvkoch v nárečiach rusínskeho obyvateľstva Zakarpatska. Lizancov výskum dodnes predstavuje významný prameň nielen pre maďarskú a ukrajinskú jazykovedu, ale aj pre poznávanie dejín rusínskeho jazyka na Podkarpatskej Rusi.

Atlas maďarských nárečí Zakarpatska

Za jeho najvýznamnejšie dielo sa považuje trojzväzkový Atlas maďarských nárečí Zakarpatska, ktorý vyšiel v rokoch 1992 až 2003. Obsahuje 1 215 jazykovedných máp a patrí k základným dielam venovaným maďarskej dialektológii v tomto regióne.

Atlas zároveň zachytáva jazykové bohatstvo oblasti, v ktorej sa po stáročia stretávali a navzájom ovplyvňovali Rusíni, Maďari, Slováci, Rumuni, Nemci a príslušníci ďalších národností.

Peter Lizanec publikoval viac ako päťsto vedeckých prác. Jeho hlavnými výskumnými témami boli rusínske a maďarské nárečia Podkarpatskej Rusi, ukrajinsko-maďarské a rusínsko-maďarské jazykové vzťahy, dialektológia, lexikológia, lexikografia, frazeológia, jazykový zemepis a ľudová slovesnosť.

Bol spoluautorom a editorom prvých systematicky spracovaných zbierok zakarpatských maďarských ľudových balád a rozprávok. Podieľal sa tiež na práci medzinárodného kolektívu pripravujúceho Celokarpatský dialektologický atlas.

Sprístupnil Lučkajovu rusínsku gramatiku

Osobitné miesto v jeho práci mala Grammatica Slavo-Ruthena Michala Lučkaja, vydaná pôvodne v Budíne v roku 1830. Peter Lizanec sa jej začal venovať ešte počas vysokoškolského štúdia, keď sa preklad tohto diela stal témou jeho diplomovej práce.

Po viac ako tridsiatich rokoch pripravil faksimilné vydanie latinského originálu spolu s ukrajinským prekladom, slovníkom a odbornými vysvetlivkami. Lučkajovo dielo tak sprístupnil širšiemu okruhu čitateľov a bádateľov.

Aj touto prácou významne prispel k poznávaniu jazykových a kultúrnych dejín Rusínov na Podkarpatskej Rusi.

Zakladateľ vedeckých inštitúcií

Profesor Lizanec nebol iba vedcom a pedagógom, ale aj mimoriadne aktívnym organizátorom vedeckého života. V roku 1988 založil Centrum hungarológie v Užhorode, ktoré následne viedol viac ako tri desaťročia. V roku 1990 založil vedecký časopis Acta Hungarica.

Z jeho iniciatívy vznikla v roku 1993 Zakarpatská maďarská vedecká spoločnosť, ktorej sa stal predsedom. Významne sa pričinil aj o založenie Maďarskej fakulty humanitných a prírodných vied Užhorodskej národnej univerzity v roku 2008. Stal sa jej prvým dekanom a neskôr čestným dekanom pracoviska, ktoré dnes pôsobí ako Ukrajinsko-maďarský vzdelávací a vedecký inštitút.

Počas svojej pedagogickej dráhy vychoval niekoľko generácií učiteľov, jazykovedcov a hungarológov. Svojich spolupracovníkov a študentov systematicky povzbudzoval k vedeckému výskumu, získavaniu vedeckých hodností a k štúdiu jazykov, nárečí, literatúry a kultúry Podkarpatska.

Bol odborným školiteľom desiatich kandidátskych dizertácií a pomáhal pri príprave ďalších šestnástich kandidátskych a jednej doktorskej práce.

Usiloval sa o návrat historických názvov

Peter Lizanec považoval za dôležité aj obnovenie historických názvov obcí Podkarpatskej Rusi, ktoré boli po druhej svetovej vojne zmenené sovietskymi orgánmi. Upozorňoval, že mnohé premenovania boli motivované ideologicky a z jazykovedného hľadiska boli neodborné.

Ako riaditeľ Centra hungarológie pripravil odborné podklady a predložil ukrajinským orgánom návrhy na obnovenie historických názvov. V tejto veci rokoval aj s predstaviteľmi ukrajinského parlamentu.

V rokoch 1991 až 2008 sa aj jeho zásluhou podarilo vrátiť historické názvy 68 sídlam Zakarpatskej oblasti, prevažne obývaným maďarským obyvateľstvom.

Historický názov jeho rodného Izvoru ani názvy viacerých ďalších rusínskych obcí sa mu však obnoviť nepodarilo.

Dielo, ktoré zostáva

Za svoju vedeckú, pedagogickú a organizačnú činnosť získal Peter Lizanec množstvo domácich aj zahraničných ocenení.

V roku 1976 sa stal čestným členom Maďarskej jazykovednej spoločnosti. V roku 1986 dostal za výskum zakarpatských maďarských nárečí Pamätnú medailu Bálinta Csűryho. V roku 1989 mu maďarská vláda udelila ocenenie Pro Cultura Hungarica a v roku 1995 získal titul Zaslúžilý vedec Ukrajiny.

Bol tiež nositeľom Rytierskeho kríža Rádu za zásluhy Maďarskej republiky. V roku 2018 mu udelili najvyššie ocenenie Zakarpatskej oblasti, cenu Zlatý medveď.

Odchodom profesora Petra Lizanca stráca Podkarpatsko významného jazykovedca, pedagóga a organizátora vedeckého života. Zanechal po sebe rozsiahle dielo dokumentujúce stáročné spolužitie a vzájomné ovplyvňovanie jazykov a kultúr v karpatskom priestore.

Jeho meno zostane spojené s výskumom rusínsko-maďarskej kontaktnej jazykovej oblasti, s rozvojom hungarológie v Užhorode, so sprístupnením Lučkajovej rusínskej gramatiky i so zápasom za návrat historických názvov obcí Podkarpatskej Rusi.

Česť jeho pamiatke!

 -rF-

Spracované podľa príspevkov a materiálov Kárpáti Igaz Szó, Katalin Horváthovej a Petra Medviďa 

foto: Prof. Peter Lizanec
zdroj: https://kiszo.net/