Apel rektora Kyjevskej teologickej akadémie 

Sme na pokraji zániku. Ak nás vysťahujete z lavry, prestaneme existovať

Poprednej vzdelávacej inštitúcii Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá má viac ako 400-ročnú históriu, hrozí zánik.

V roku 2022 začala Ruská federácia v plnom rozsahu vojenskú agresiu proti Ukrajine. Táto hrozná vojna si už vyžiadala mnoho tisíc obetí, nielen vojenských, ale aj civilných.

Ukrajinská pravoslávna cirkev stála na strane ukrajinského ľudu od samého začiatku vojny. Už 24. februára, t. j. v prvý deň vojny, prímas našej cirkvi Jeho Blaženosť metropolita kyjevský a celej Ukrajiny Onufrij odsúdil vojenskú agresiu Ruska a vyzval na okamžité ukončenie vojny. Žiaľ, ruské vedenie neuposlúchlo túto výzvu.

Ukrajinská pravoslávna cirkev od prvých dní vojny organizovala značnú pomoc utečencom, vnútorne vysídleným osobám a armáde. Hlbokú averziu medzi kňazmi a laikmi Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi vyvolali postoje a kázne moskovského patriarchu Kirilla počas strašného obdobia vojenskej invázie na Ukrajinu.

V dôsledku toho 27. mája 2022 na koncile v Kyjeve Ukrajinská pravoslávna cirkev vyhlásila, že nesúhlasí s patriarchom Kirillom, a zo svojho štatútu odstránila všetky ustanovenia o kánonickej príslušnosti k Moskovskému patriarchátu. Od 27. mája teda naša cirkev existuje ako nezávislá.

Žiaľ, musíme úprimne priznať, že medzi duchovnými našej cirkvi sa vyskytli prípady spolupráce s ruskými vojskami a okupačnou správou. Všetky takéto prípady musia byť bezpochyby dôkladne a nestranne vyšetrené a páchatelia musia byť spravodlivo potrestaní podľa ukrajinského práva a v súlade so všetkými procesnými normami.

Kyjevsko-pečerská lavra nie je len kláštor
V posledných dňoch sa pozornosť ukrajinskej spoločnosti a bez preháňania aj celého svetového pravoslávia sústreďuje na dianie v Kyjevsko-pečerskej lavre. Každým dňom je okolo tohto starobylého kláštora čoraz väčšie napätie.

Tieto riadky píšem 30. marca, ale situácia sa mení tak rýchlo, že to, čo poviem dnes, môže byť zajtra irelevantné. Napriek tomu sa pokúsim zaznamenať stav vecí v tomto momente.

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že Kyjevsko-pečerská lavra nie je len kláštor. Je to rozsiahly architektonický komplex, na ktorého území sa nachádza kláštor, rezidencia kyjevských metropolitov, kancelária Kyjevskej metropólie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, synodálne oddelenia našej cirkvi a Kyjevská teologická akadémia.

Preto pri diskusii o probléme lavry treba jasne rozlišovať medzi niekoľkými rôznymi prípadmi. Špecifickým prípadom je najmä situácia okolo Kyjevskej teologickej akadémie, na ktorej pôsobím ako rektor.

Súčasný konflikt okolo lavry je výsledkom dlhého reťazca udalostí, ktoré sa odohrali po začiatku ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine. Keďže Ukrajinská pravoslávna cirkev bola v čase začiatku vojny samosprávna so širokými autonómnymi právami v rámci Moskovského patriarchátu, je pochopiteľné, že nás aktívne obviňovali z administratívnej závislosti od agresorskej krajiny.

V skutočnosti Ukrajinská pravoslávna cirkev krátko po začiatku vojny zrušila svoju príslušnosť k Moskovskému patriarchátu. Na sneme 27. mája 2022 naša cirkev vyhlásila úplnú odluku. Napriek tomu na jeseň roku 2022 vládne orgány Ukrajiny v domnienke, že pokračujeme v spojení s Moskvou, spustili proces s cieľom zbaviť nás náboženských slobôd. Podstatnou súčasťou tejto kampane sa stal konflikt o Kyjevsko-pečerskú lavru.

Pokiaľ ide o Kyjevskú teologickú akadémiu, kedysi sa nenachádzala v lavre, ale v Kyjevsko-bratskom kláštore. Avšak po nástupe sovietov v Kyjeve v 20. rokoch 20. storočia akadémia aj Bratský kláštor boli zavreté. Keď sa v roku 1989 v rámci zoslabnutia sovietskej ateistickej politiky naskytla možnosť obnoviť seminár (a neskôr aj akadémiu) v Kyjeve, táto inštitúcia nemohla znovu obsadiť svoje historické budovy. Sovietska vláda nemala v pláne vrátiť tieto budovy cirkvi.

Preto od roku 1989 kyjevské teologické školy sídlili v Kyjevsko-pečerskej lavre. V roku 1990 dostal seminár svoje súčasné priestory: budovy č. 63 a 64. A tie boli semináru odovzdané v nevyhovujúcom stave. V archíve akadémie sa nachádza niekoľko fotografií z roku 1990. Na nich je jasne vidieť popraskané steny a prehnité podlahy v týchto budovách.

Tieto budovy boli opravené z finančných prostriedkov, ktoré poskytla cirkev, a prispôsobené na vzdelávací proces. Neskôr boli akadémii odovzdané ďalšie dve budovy (č. 55 a č. 60), ktoré tiež prešli významnými opravami. Nachádzajú sa v nich študentské internáty.

V súčasnosti je Kyjevská teologická akadémia vedúcou vzdelávacou inštitúciou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Pripravuje kandidátov na kňazstvo a zamestnancov cirkevných inštitúcií. Na akadémii je zapísaných viac ako 250 študentov denného štúdia na bakalárskom, magisterskom a doktorandskom stupni. Viac ako 500 študentov študuje diaľkovo. Denní študenti bývajú v internátoch lavry. Ubytovanie a stravovanie je pre všetkých denných študentov bezplatné.

V akadémii sa nachádza knižnica a malé múzeum s rôznymi zaujímavými exponátmi. Máme telocvičňu, počítačovú učebňu a zdravotnícke oddelenie. Akadémia je plnohodnotný vzdelávací komplex! A akadémia je na území lavry už viac ako tridsať rokov. Za ten čas akadémia vychovala tisíce kňazov a desiatky biskupov. Akadémia si vytvorila vlastné vzdelávacie a vedecké tradície.

A to všetko je teraz výrazne ohrozené. Čo sa stalo?
Všetky budovy na území lavry boli cirkvi skonfiškované ešte za sovietskych čias. Štát ich stále vlastní a sú súčasťou Národnej historickej a kultúrnej rezervácie, ktorá pôsobí na území lavry.

Od konca 80. rokov 20. storočia bolo postupne odovzdaných do užívania cirkvi približne sedemdesiat budov na území lavry. Keďže Národná pamiatková rezervácia nikdy nedokázala tento mohutný architektonický súbor primerane udržiavať, spravidla sa budovy odovzdávali v žalostnom stave cirkvi. Cirkev sa o tieto budovy dlhé roky starala a vykonávala všetky potrebné opravy.

Požiadavky prenájmu sa za posledných tridsať rokov niekoľkokrát zmenili. Predchádzajúca zmluva medzi Kyjevsko-pečerskou lavrou a Národnou pamiatkovou rezerváciou bola podpísaná v roku 2013. Stanovovala, že chrámy a rôzne budovy budú poskytnuté cirkvi bezplatne a na neurčité obdobie.

Ale v decembri 2022, keď sa začali zhoršovať vzťahy medzi štátom a Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou, boli iniciované prvé kroky na zrušenie dohody z roku 2013.

Kabinet ministrov Ukrajiny 23. decembra minulého roka vytvoril vnútrorezortnú pracovnú skupinu, ktorá bola poverená kontrolou všetkých budov na území Kyjevsko-pečerskej lavry, ktoré boli prevedené na cirkev na základe dohody z roku 2013. Táto pracovná skupina dospela k záveru, že pri využívaní chrámov a iných budov došlo k závažným porušeniam.

Na základe toho Národná pamiatková rezervácia vyhlásila svoj zámer vypovedať dohodu s lavrou s účinnosťou od 29. marca 2023 a požadovala, aby cirkevné inštitúcie opustili všetky budovy na území lavry. To sa týka aj objektov Kyjevskej teologickej akadémie. Akadémia pritom nedostala žiadne oficiálne oznámenie, že by v našich budovách boli zistené nejaké porušenia predpisov o prenájme. Dodnes sme nedostali takúto informáciu od rezervácie.

Teraz od nás štát ultimatívne žiada, aby sme uvoľnili budovy, v ktorých akadémia sídli už viac ako tridsať rokov. Ak dôjde k tomuto vysťahovaniu (a teraz sa to, žiaľ, všetko chystá), popredná vzdelávacia inštitúcia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá má viac ako 400-ročnú históriu, jednoducho prestane existovať.

Jednou z najväčších výziev pre náboženskú slobodu je miešanie sa štátu do záležitostí cirkví. Videli sme to za komunizmu, videli sme...

Akadémia sa však nemá kam presťahovať. Ukrajinská pravoslávna cirkev nemá žiadne budovy, ktoré by mohli slúžiť ako rovnocenná náhrada. Azda ani netreba dodávať, že štát nám za to nič neponúka. Preto je teraz akadémia na pokraji zániku. Úprimne si želám, aby som sa mýlil, ale všetko nasvedčuje tomu, že likvidácia akadémie je jedným z cieľov štátu.

Je zrejmé, že žiadna cirkevná štruktúra nemôže stáť pevne na nohách bez dobre zavedeného systému vzdelávania dušpastierov. A ak sa štát rozhodol zbaviť našej cirkvi, potom má zmysel zbaviť sa aj jej vzdelávacieho centra.

Nesmieme sa stať tým, čo nenávidíme
Akokoľvek triviálne to môže znieť, Ukrajina dnes prechádza náročnou skúškou demokracie. Ukrajinský ľud nebráni svoju krajinu len na bojisku, ale musí sa naučiť chrániť práva a slobody každého občana. Ak si Ukrajina vyberie európsky vektor rozvoja, štát musí dodržiavať dohodu a nesmie uprednostňovať jednu konfesiu a zároveň hrubo vylučovať druhú, bez ohľadu na situáciu. Nesmieme sa stať tým, čo nenávidíme.

Aby bolo jasné, ak sa nejaký biskup, kňaz alebo mních našej cirkvi dopustil zločinu, musí byť potrestaný podľa zákona. Podľa môjho hlbokého presvedčenia je však neprijateľné hovoriť o kolektívnej zodpovednosti celej cirkvi za zločiny jej jednotlivých členov. Samotný pojem „kolektívnej viny“ je neklamnou ozvenou sovietskej mentality s jej posadnutosťou hľadať nepriateľa sociálnej skupiny a „nepriateľov ľudu“.

Nevzdávam sa nádeje, že Ukrajina túto skúšku zvládne a nestane sa kópiou nepriateľa, proti ktorému teraz bojuje.

Dúfam, že Kyjevská teologická škola nebude tretíkrát za storočie zlikvidovaná. Preto žiadam medzinárodnú akademickú komunitu, aby situáciu posudzovala s otvorenou mysľou a odmietla karikatúry a zovšeobecnenia.

Naša akadémia dnes skutočne potrebuje podporu svetovej akademickej obce a praktickú pomoc v právnom rámci.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.

zdroj:
https://svetkrestanstva.postoj.sk/128209/sme-na-pokraji-zaniku-ak-nas-vystahujete-z-lavry-prestaneme-existovat

foto: Kyjevsko-pečerská lavra
zdroj: https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=3456762
autor: i. Parfeniy